%20(1).jpg)
Narodil som sa v roku 1938. Zámerne uvádzam dátum narodenia, pretože v roku 1953 som mal pätnásť rokov. Vtedy som prežil zvláštnu skúsenosť s plačúcim Madoniným obrazom.
Keď som sa dozvedel tú správu, išiel som so skupinou kamarátov, podobne ako mnoho ďalších Syrakúzanov, do Via degli Orti, aby som tam len tak zo zvedavosti pokukoval. Pred domom pána Iannuso vládol zmätok, krik a tlačenica. Po nejakej dobe sa celá naša skupinka vrátila do našej štvrte pri námestí San Giuseppe. Nechceli sme mať doma nepríjemnosti, alebo dostať nejaký trest od rodičov. Tí pre tieto správy moc pochopenia nemali. Žili sme v povojnovej dobe a správu tohto druhu rodičia komentovali podľa svojho náboženského presvedčenia ako nevedomosť, poveru, a snáď aj podvod.
Nasledujúci deň sa mi podarilo dostať sa blízko k svätému obrazu. Snáď to nebolo len z obyčajnej zvedavosti. Chcel som sa uistiť, či zo sadrového odliatku skutočne vytekajú ozajstné slzy. Ráno, keď som sa odobral do Via degli Orti, bol už obrázok umiestnený pred domom pána Iannuso. Nechcel som sa nechať tlačiť davom, neviem ani prečo, ale vošiel som do susedného domu vedľa Iannusových. To, čo som videl, sa mi hlboko vrylo do pamäti.
Ľudia vonku vzývali medzi Zdravasmi a ružencami Pannu, aby reagovala na ich prosby. Vzhliadol som na okamih od obrazu a uvidel som to dievčatko, ako poskakuje a bľaboce: "Aave Mmaria." Nič zvláštne, bežná vec - keď náhle ženy, ktoré sprevádzali dievčatko, sa prebrali zo strnulosti a kričali niečo o zázraku. Ľudia uchopili dievčatko a už sa akoby vznášalo na vzduchovom vankúši a bolo prenesené pred obraz.
Nevedel som, čo sa deje, a pomyslel som si: "Bola hluchonemá?" To, čo som prežil, bolo mrazenie, ktoré prebehlo mojím telom a ktoré sa mi v istých okamihoch vracia. Deň potom som čítal v novinách, že dievčatko, ktoré Madona uzdravila, trpelo obrnou.
Bol som svedkom mimoriadnej udalosti. Ale nikdy som sa tým necítil nejako povýšený - iba ako očitý svedok Madoniných sĺz a ich pravdivosti. A potvrdzujem, čo som videl nenápadným spôsobom
v správnom okamihu.
Neskôr som sa venoval mnohým mladým, ktorí umierali v dôsledku užívania drog - museli umierať sprevádzaní opovrhnutím spoločnosti. Viac ako dvadsať rokov som bol súčasťou skupiny dobrovoľníkov zameranej na liečbu narkomanov. V rozhovore s našim arcibiskupom aj z iných dôvodov som si uvedomil, že Svätá Matka mi vtedy pri tejto príhode chcela naznačiť, k akému poslaniu som bol určený. Aj mojím poslaním sa mala stať nenápadná činnosť zameraná na zmierňovanie utrpenia. Sám som pri tom dosť vytrpel ... Predkladám vám svoje utrpenie ako malý neznámy príbeh plačúcej Svätej Panny v Syrakúzach.
Francesco Leardo
