%20(1).jpg)
Je mnoho spôsobov, ktorými si môžeme očistec skrátiť alebo mu dokonca ujsť.
Buďme v hodine smrti úplne odovzdaní do Božej vôle: Človek, ktorý je úplne odovzdaný do Božej vôle, koná hrdinský skutok, rovný mučeníckej smrti. Blosius hovorí: "Úplné odovzdanie sa do vôle Božej v hodine smrti, oslobodzuje umierajúceho nielen od pekla, ale i od očistca, hoci aj bol akokoľvek hrešil."
Svätý Alfonz tvrdí: "Kto zomrie odovzdaný do vôle Božej, zanecháva pozostalým istotu, že je v nebi." Preto pápež Pius X. 9.3.1904 dáva veriacim úplné odpustky pre hodinu smrti, ak aspoň raz vo svojom živote, v ktorýkoľvek deň po platne vykonanej spovedi a svätom prijímaní sa pomodlí túto modlitbu: "Môj Bože, už teraz prijímam z Tvojej ruky každý spôsob smrti so všetkými bolesťami a úzkosťami s úplnou odovzdanosťou a ochotou."
Ak umierajúci prijíma s hlbokou vierou sviatosť pomazania chorých, môže ujsť očistcu: Sviatosť pomazania chorých (predtým posledné pomazanie) je obzvláštnou Božskou silou pre telo i pre dušu. Tak, ako olej robí ohybným, obratným, aj pomazanie chorých spôsobuje, že ľahšie vojdeme do neba. Pomazanie chorých odstraňuje prekážky kladené vstupu duše do neba. Takýmito prekážkami sú predovšetkým tresty za hriechy, ktoré sa pomazaním chorých odpúšťajú, a to v tej miere, s akou ľútosťou a zbožnosťou sa táto sviatosť prijíma.
Svätci tvrdia, že sviatosť pomazania chorých prepožičiava duši chorého tú istú nevinnosť, ako svätý krst. Svätý Egbert, yorský arcibiskup, hovorí: "Duša tých, ktorí prijali pomazanie chorých, je po smrti tak čistá ako duša dieťaťa, ktoré zomrelo po svätom krste."
Tridentský koncil na svojom 14. zasadnutí vyhlásil, že pomazaním chorých sa rušia posledné zvyšky hriechov, tj. že sa odpúšťajú časné tresty. Preto sa odpúšťajú aj všedné hriechy, ako výslovne hovorí Tridentský katechizmus. Odpúšťajú sa aj také hriechy, na ktoré sa chorý nepamätá, alebo ktoré pre duševnú či telesnú slabosť pri spovedi nie je schopný udať.
Že sa sviatosťou pomazania chorých hriechy skutočne odpúšťajú, plynie zo slov modlitby, ktorou sa kňaz modlí, keď pri udeľovaní tejto sviatosti maže chorého olejom na piatich zmysloch a hovorí: "Skrze toto sväté pomazanie a pre tvoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní."
Svätý Tomáš Akvinský uisťuje: "Sviatosť pomazania chorých odstraňuje z človeka všetko, čo by duši po smrti bránilo v dosiahnutí večnej blaženosti."
Pomazanie chorých má však aj iný požehnaný účinok; pomáha totiž zvláštnym spôsobom k opätovnému uzdraveniu. Preto hovorí apoštol svätý Jakub (5,14): "A uľahčí mu Pán", (totiž chorému, ktorý sväté pomazanie prijíma). Sviatosť pomazania chorých je teda Božským liekom pre telo i pre dušu.
Dôležitá je však táto okolnosť. Ťažko chorý má pomazanie chorých prijať pokiaľ možno skoro a nemá, ako sa bohužiaľ z nerozumu často deje, odkladať ho až ho opustia všetky sily. Lebo veľmi veľa na tom záleží, ako zbožne sa pomazanie chorých prijíma.
Tridentský katechizmus hovorí: "Milosť pomazania chorých sa vtedy veľa udeľuje, ak ju chorý prijme pri plnom vedomí, aby mohol osvedčiť vieru, úctu a zbožnosť." Je však smutné, ak sa volal kňaz k chorému, keď je tento už v bezvedomí. Veľkú zodpovednosť berú na seba príbuzní, ak dopustia, aby niekto z rodiny umrel bez zaopatrenia, alebo ak volajú kňaza, keď je už chorý v bezvedomí.
Je bláznovstvom, keď sa niekto domnieva, že si prijatím svätých sviatostí urýchli smrť. Táto sviatosť bola Kristom zriadená preto, aby pomohla chorým na tele aj na duchu.
Stigmatizovaná Barbora Pfisterová (+ 1909 vo Speyer) hovorí, že pomazaním chorých nadobúdame tých milostí, ktoré nám Kristus Pán vydobyl nevýslovnou opustenosťou na kríži, ktoré vrcholia v slovách: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!" Túto opustenosť obetoval Kristus za hriešnikov, aby sa im dostalo v ťažkej chorobe zvláštnej útechy a pomoci. Tiež každý chorý zvyčajne po prijatí pomazania chorých cíti veľké uľahčenie a veľmi často nastane nápadné zlepšenie telesného zdravia.
Pravdepodobne k tomu, že sa chorý bojí prijať túto sviatosť, prispieva nevhodne a nešťastne volený predchádzajúci názov "posledné pomazanie". Akonáhle počuje slovo "posledné", myslí si, že už mu nastáva posledná hodina. Tento nešťastný názov pochádza z 12. storočia. Predtým sa hovorilo len sviatosť pomazania chorých (Unctio chorých). Netreba sa báť sviatosti pomazania chorých. Tento strach má svoj pôvod aj v tom, že ľudia veľmi málo vedia o účinkoch tejto svätej sviatosti. Keby poznali Božskú silu utajenú pre telo i pre dušu v tejto sviatosti, potom by v ťažkej chorobe po ničom tak netúžili, ako po pomazaní chorých.
Nosenie škapuliara tiež skracuje očistec
Táto výsada má svoj pôvod v tejto udalosti: svätý Šimon Stock, generál karmelitánov, ktorý zomrel v roku 1265 v Bordeaux vo veku 100 rokov, ustavične prosil Matku Božiu o pomoc pre svoj rád, vtedy veľmi prenasledovaný. Na to sa mu zjavila 16. júla 1251 v Cambridgi v Anglicku, ukázala mu škapuliar a sľúbila, že ten, kto ho bude nosiť, nájde pomoc v každej núdzi a po smrti bude čoskoro vyslobodený z očistca. Škapuliar sa skladá z dvoch kúskov súkna spojených šnúrkou a nosí sa cez ramená tak, aby jeden kúsok súkna bol na prsiach a druhý na chrbte.
Tento škapuliar hnedej farby si získal v kresťanstve veľkú obľubu, obzvlášť potom, keď v roku 1322 sa Matka Božia zjavila aj pápežovi Jánovi XXII. a uistila ho, že tí, ktorí nosia škapuliar, dosiahnu v očistci uľahčenie a čoskoro - možno už prvú sobotu po smrti - budú z očistca vyslobodení. Túto výsadu potvrdil ten istý pápež 3. marca 1322.
Masima
