Ježiškova trpiteľka

Teresa Musco, mystička súčasnosti, ktorá zomrela v príznačnom veku 33 rokov, sa obetovala ako zmierna obeta za hriechy ľudstva. Teresa sa narodila 7. júna 1943 v chudobnom dome v Caiazzo v provincii Caserta. Mala deväť súrodencov, z ktorých štyria zomreli v útlom veku. Už od siedmich rokov musela zastávať v rodine veľa práce a starať o súrodencov.

Teresa sa od detstva stretávala s Pannou Máriou. "Môžem povedať, že ma nebeská Matka od šiestich  rokov zahŕňala zvláštnou starostlivosťou. Bola so mnou, keď som sa prebudila, keď som sa modlila aj keď som sa hrala, cítila som, že ma volá, aby som bola s ňou. Keď som bola chorá, cítila som ju stále pri sebe a bola to pre mňa posila a ochrana. Opakovala mi stále jednu vec: Obetuj svoje utrpenie za hriešnikov."

Teresa, ktorá bola od útleho veku predmetom plánu lásky a bolesti, sa zúčastnila, a to nie len okrajovo, tajomstva intímneho života v Bohu. Od detstva prežívala Vianoce v znamení budúceho povolania k utrpeniu.
Je príznačné pripomenúť si, že aj Terezku z Lisieux práve na Vianoce, dobe zasvätenej rodinnej radosti, potešenia z darčekov, žiadal Ježiško o obetu a utrpenie, chcel, aby od začiatku s ním prechádzala rovnakou cestou ako on.

Ježiško sa pýtal Teresy Musco: "Terezka, chceš dnes (na slávnosť Narodenia Pána) pre mňa trpieť?"A Teresa, tiež krehké a slabé dieťa, odpovedala rozhodne: "Áno, chcem." 

Ježiš jej postupne, rok za rokom, Vianoce po Vianociach, ukazoval zmysel jej povolania, bola to postupná božská výchova k utrpeniu.

Teresa videla v jednom sne dieťa, ktoré hneď nespoznala, ale s ktorým sa začala hrať. Náhle však zbadala kríž, ktorý ju zraňoval a desil - bola to cesta plná tŕnia, ktorej koniec bol v nedohľadne. Tou cestou bol sám Ježiš, jeho umučenie, jeho bolesť, jeho kríž, smrť a sláva (Denník 184).

Bolo to práve Jezuliatko, ktoré ju žiadalo, aby túto cestu nastúpila, aby sa bez strachu ponorila do tajomstva nekonečnej Božej lásky, aby sa stala nástrojom Božieho milosrdenstva, aby sa stala rozdeľovateľkou večného súcitu, prostredníčkou a svedkom živej a absolútnej lásky.

Teresa mala povolanie ku krížu, najvzácnejší, ale strašný dar - práve na Vianoce sa cítila povolaná stať sa obeťou zmierenia v jedinej Obete, hostiou v jedinej Hostii spásy, zraneným telom v samotnom eucharistickom Ježišovi.

Jezuliatko a Teresa Musco, ako dve nežné deti, si navzájom zložili večný mystický sľub.
"Teresa, sľubuješ mi, že budeš obeťou pre moju lásku, ako ja som obeťou pre teba?"

"Áno, môj malý poklad, sľubujem ti to!"

Ale tento sľub mal cenu krvi, pretože hneď nato toto "nežné Dieťatko", ktoré Teresa prijala z náručia svätej Panny, a ktoré pokračovalo vo svojich nežnostiach a bozkoch, žiadalo od nej, aby napísala tieto slová súhlasu. Keď tento svoj sľub zapisovala, spozorovala, že ho zapisuje krvou. Bol to sľub krvi, sľub mučeníctva, poslanie kríža.

Na Vianoce 1956 sa Teresa Musco zasvätila svojmu mystickému Snúbencovi v nebeskej liturgii, v ktorej pre ňu svätá Panna vyprosovala silu Ducha Svätého a dieťa sa modlilo: "Príď, Duchu Svätý, naplň moje srdce svätou láskou k mojej sladkej Láske." 
V tomto mimoriadnom zasvätení srdcu svojho večného Miláčika prejavila Teresa hlboký zmysel pre spojenie s Kristom: "Moja Láska, Ježišu, vezmi mi všetko, čo je prekážkou môjho spojenia s Tebou. Moja Láska, daj mi všetko, čo podporuje moje spojenie s Tebou, môj milovaný Ženích. Vezmi mi samu seba a daj, aby som bola čistým darom pre Teba. Ježišu, pritlač ma na svoj kríž, aby ma žiadna búrka nemohla odtrhnúť, pretože chcem byť verná, chcem založiť svoju vieru na skale, nie na piesku, aby ma prvý vietor nemohol odviať preč. Nie, Ježišu, chcem Ti byť verná až do smrti." (Denník 423)

Významný teológ P. Roschini napísal o nej veľký zväzok, kde uviedol túto poznámku: "Mal som príležitosť čítať a hodnotiť početné životopisy svätých duší. Žiadna z nich sa nedá prirovnať k životu a mimoriadnym fenoménom Teresy Musco. Predstavujú totiž najväčší komplex mystických fenoménov všetkých čias."

Masima