%20(1).jpg)
Anna mala istotu a pevnú vieru, že Mesiáš už musí byť veľmi blízko a že ona patrí medzi jeho pozemských príbuzných. Usilovne sa modlila a neustále sa usilovala o čo najväčšiu čistotu a prijala aj oznámenie, že ona má počať dieťa milosti. Jej staršia dcéra, ktorú zanechali v dome otca Eliuda, to uznala a milovala Annu a Joachima ako dieťa miluje rodiča, avšak bezpečne cítila, že sama nie je tou dcérou, ktorú Anna mala podľa svojho vnútorného presvedčenia porodiť. Anna a Joachim od narodenia tejto prvej dcéry po dobu devätnástich rokov a piatich mesiacov zostali neplodní. Žili v neustálej modlitbe a prinášali obete, žili v odopieraní a zdržanlivosti. Videla som, že často rozdeľujú svoje stáda, ale všetko sa im zase znova rozmnožilo. Joachim často zostával pri svojich vzdialených stádach, aby sa stále úpenlivo modlil k Bohu.
Zármutok a túžba oboch po zasľúbenom požehnaní dostúpila najvyššieho vrcholu. Mnohí ich potupovali, že musia byť zlými ľuďmi, pretože nemajú žiadne deti a že tá ich dcéra, žijúca u Eliuda, je len Annou podstrčené dieťa, pretože inak by ju mali pri sebe. Keď Joachim, ktorý práve zostával pri svojich stádach, chcel ísť do chrámu, aby obetoval, poslala mu Anna najrôznejšie vtáky, holuby a aj iné veci v košoch a v klietkach, ktoré Joachimovi priniesli služobníci na pole k stádam. Joachim vzal so sebou z pastvy dva osly a naložil tieto veci na ne a tiež v mriežkových košoch tri biele, malé, čulé zvieratká s dlhými krčkami, buď baránky alebo kozliatka. Na tyči niesol lampu, vyzerala ako svetlo vo vydlabanej tekvici. Videla som ho, ako tak putuje po krásnom zelenom poli medzi Betlehemom a Jeruzalemom, kde som tiež často vídala Ježiša a videla, ako k večeru prišiel ku chrámu. Osly nechal tam, kde boli ponechaní aj pri Máriinom obetovaní a služobníci vyniesli tieto dary po úbočí chrámovej hory po schodoch. Keď boli dary od nich prijaté, služobníci odišli, Joachim ešte vstúpil do siene, kde bola vodná nádržka a kde boli všetky dary umývané. Nato prešiel dlhou chodbou do siene po ľavej strane svätyne, kde stál kadidlový oltár, stôl predkladaných chlebov a sedemramenný svietnik. V tejto sieni bolo ešte viac tých, ktorí priniesli dary. Jeden kňaz, menom Ruben, nakladal s Joachimom, ktorého dary neboli podľa práva pripustené k obeti, úplne zle a s pohŕdaním a on bol odstrčený do potupného, zamrežovaného kúta a jeho dary, tak ako dary ostatných, neboli vystavené na pravej strane nádvorí za mrežami na viditeľnom mieste, ale boli odložené bokom. Kňazi boli v priestore kadidlového oltára a bola práve prinášaná kadidlová obeť. Tiež boli zapálené lampy a sviečky horeli na sedemramennom svietniku, nie však všetkých sedem svetiel súčasne. Často som vídala, že pri rôznych príležitostiach boli svetla zapaľované na rôznych ramenách tohto sedemramenného svietnika.
Videla som, že Joachim vo veľkom zármutku opustil chrám a išiel z Jeruzalema cez Betániu do končiny pri Macheru, kde hľadal útechu v dome esénov. Tu, v tomto dome esénov, už predtým žil tiež prorok Manahem, ktorý Herodesovi, keď bol ešte dieťa, prorokoval kráľovstvo a jeho veľké zločiny. Odtiaľ sa Joachim vydal k svojim najvzdialenejším stádam pri hore Hermon. Jeho cesta viedla púšťa Gaddi cez Jordán. Hora
Hermon je dlhý úzky kopec, ktorého južná, slnečná strana sa zelená a je v kvete, zatiaľ čo druhá, od slnka odvrátená, je pokrytá snehom. Joachim bol taký smutný a taký zahanbený, že ani Anne vôbec neodkázal, kde sa zdržiava. Zármutok Anny, keď jej druhí doniesli, čo sa v chráme stalo a ako sa sám už viac domov nevrátil, bol neobmedzený. Joachim zostal takto ukrytý na Hermone päť mesiacov.
Videla som jeho nárek a modlitby, keď prezeral svoje stáda a baránky, bol veľmi zarmútený a vrhol sa so zahalenou tvárou k zemi. Jeho služobníci sa ho pýtali, prečo je tak zarmútený, on im nepovedal, že myslí na svoju neplodnosť. Aj teraz rozdelil svoje stáda na tri diely, najkrajšie poslal do chrámu, druhý diel dostali eséni a najmenší diel si ponechal pre seba.
Anna vo svojom zármutku tiež mnoho vytrpela od jednej nehanebnej slúžky, ktorá jej veľmi trpko a tvrdo predhodila jej neplodnosť. Dlho to Anna znášala, teraz však slúžku vykázala z domu. Táto totiž na nej žiadala, aby mohla ísť na nejakú slávnosť, čo podľa prísneho mravu esénov nebolo možné. Keď to Anna odmietla, robila jej táto slúžka výčitky, že si zaslúži, aby bola neplodná a opustená svojím manželom, pretože je taká tvrdá a nespravodlivá. Vtedy Anna poslala slúžku späť domov k jej rodičom, dala jej dary a sprevádzali ju dvaja služobníci, rodičia ju mali zase prijať späť k sebe tak, ako ju Anne zverili, lebo ona sama ju už ďalej nemohla opatrovať. Potom išla zarmútená do svojej komôrky a modlila sa. Večer toho dňa si dala cez hlavu dlhú šatku a celkom sa do nej zahalila, vzala kryté svetlo pod svoj plášť a išla pod ten veľký strom na dvore, tam zažala lampu a modlila sa. Bol to strom, ktorý skláňal svoje konáre cez stenu až k zemi a tieto vetvy sa tam zakorenili a znovu pučali ďalej a tak znovu a znovu a takto vytvorili celú radu podlubia. Listy toho stromu sú značne veľké a domnievam sa, že to sú ony listy, ktorými sa Adam a Eva zakryli v raji. Celý strom sa podobal onomu stromu zakázaného ovocia. Plody viseli pravidelne po piatich na konci vetvičky, majú podobu hrušky, vo vnútri sú mäsité, krvavé žilkované a vnútri majú dutinku, okolo ktorej sú nakopené jadrá, väziace v mäse. Tieto veľké listy používali Židia najmä pri stavbe chatrčí z vetiev pri slávnosti Pod zelenou, aby nimi ozdobili steny, pretože keď sa tieto listy skladali na seba na spôsob šupín, list k listu sa potom svojimi okrajmi skladal dobre jeden k druhému. Okolo stromu bolo podlubie so sedadlami.
Keď tu Anna po dlhú dobu k Bohu volala, že ak teda on jej lono uzavrel, potom by aspoň od nej nemal vzďaľovať jej zbožného manžela Joachima, vtedy sa jej zjavil anjel. Z výšky k nej zostúpil a povedal, nech si upokojí svoje srdce, lebo Pán jej modlitbu vypočul, ona má nasledujúceho dňa putovať s dvoma sluhami do Jeruzalema do chrámu, tam pod Zlatou bránou, keď vstúpi sa strany do údolia Jozafát, sa stretne s Joachimom, on už je na ceste, jeho obeť bude teraz prijatá, bude vyslyšaný, on (anjel) bol tiež u neho. Anna má so sebou vziať k obeti holuby, a uvidí meno dieťaťa, ktoré počne.
Anna poďakovala Pánovi a vrátila sa späť do domu. Keď sa po dlhej modlitbe uložila na svojom lôžku k spánku, zbadala som, ako sa k nej znáša určitý jas, áno, dokonca ňou preniká. Zbadala som, ako sa otrasená vnútorným vnímaním prebúdza a sedí vzpriamene a uvidela som vedľa nej jasnú postavu, ktorá napísala veľké hebrejské žiariace písmená na stenu napravo od jej lôžka. Poznala som obsah slovo za slovom. Znamenali, že počne, jej plod bude úplne ojedinelý a bola tu zmienka o Abrahámovi a jeho požehnaní, ktoré je prameňom tohto počatia. Videla som, že bola naplnená úzkosťou, ako by to mala oznámiť Joachimovi, ale bola potešená, keď jej anjel vyjavil zjavenie, ktoré mal Joachim. Spoznala som tiež zreteľné vysvetlenie Máriinho Nepoškvrneného počatia a že v Arche zmluvy bola obsiahnutá sviatosť Vtelenia, Nepoškvrneného počatia aj tajomstvo opätovného obnovenia padlého človeka. Videla som, že Anna číta červeno žiariace písmená tohto písma s úľakom aj s radosťou a jej radosť vzrastala tou mierou, že vyzerala oveľa mladšie, keď vstala, aby putovala do Jeruzalema. V okamihu, keď anjel pristúpil k Anne, zbadala som na tele Anny určitý lesk a v nej žiariacu nádobu. Nemôžem to popísať nejakým výrazom: bolo to ako nejaká kolíska, svätostánok, ktorý je zakrytý, otvorený a voľný, aby prijal sviatosť. Ako obdivuhodne som to všetko videla, sa nedá vysloviť, lebo som to videla ako kolísku celej ľudskej spásy a tiež akúsi cirkevnú schránku, ktorá sa otvára a ktorej záves je odstránený a to všetko som videla tak prirodzene a všetko súčasne a v pevnej a svätej jednote.
Videla som tiež, ako sa anjel zjavil pri Joachimovi. Prikázal mu, aby priniesol obeť v chráme a prisľúbil mu vypočutie a ako má potom prejsť Zlatou bránou. Joachim bol pri anjelovej zvesti plný ostychu, že má putovať do chrámu, anjel mu však oznámil, že to už bolo zjavené kňazom. Stalo sa to v čase sviatkov Stánkov, Joachim so svojimi pastiermi už zbudoval domček zo zelene. Na štvrtý deň týchto sviatkov prišiel so svojím stádom, ktoré chcel obetovať, do Jeruzalema a býval v blízkosti chrámu, avšak Anna, ktorá prišla tiež na štvrtý deň, bývala u Zachariášovej rodiny pri Rybom trhu a zišla sa s Joachimom až na konci týchto slávností.
Keď Joachim prichádzal ku chrámu, vyšli mu v ústrety dvaja kňazi. Stalo sa to po napomenutí, ktoré prijali nadprirodzeným spôsobom. Joachim priniesol dva baránky a tri kozliatka. Jeho obeť bola prijatá, na obvyklom mieste chrámu potom zabitá a spálená ohňom. Časť tejto obete bola však odnesená a spálená na inom mieste po pravej strane predsiene, v ktorej strede bol veľký stolec, kde sa vyučovalo. Keď dym z obetí stúpal nahor, videla som, ako lúč svetla zostupuje na obetujúceho kňaza i na Joachima. Nastalo ticho, veľký úžas a videla som, že dvaja kňazi idú von k Joachimovi a vedú ho postrannými sieňami do svätyne pred kadidlový oltár. Tu vložil kňaz na oltár kadidlo, nebola to však kadidlové zrná, ale celá hruda, ktorá sa sama od seba vznietila a teraz zostal Joachim sám pred oltárom kadidlovej obete, pretože kňaz sa zatiaľ vzdialil. Videla som ho, že kľačí na kolenách s rozpätými rukami, zatiaľ čo sa kadidlová obeť sama stravovala. Joachim bol uzavretý vo chráme po celú noc a modlil sa s veľkou túžbou. Videla som, že je vo vytržení. Pristúpila k nemu žiariaca postava ako k Zachariášovi a dala mu zvitok so žiariacimi písmenami. Boli to tie tri mená: Helia, Mirjam, Hanna a pri týchto písmenách bol obrázok Archy zmluvy alebo svätostánku. Joachim uložil tento zvitok na hruď pod svoj odev. Anjel povedal: Anna počne nepoškvrnené dieťatko, z ktorého vzíde spása sveta. On nemá byť zarmútený nad svojou neplodnosťou, pretože táto nemá byť jeho hanbou, ale slávou pre neho, lebo to, čo počne jeho žena, nebude od neho, ale je prostredníkom a jeho prostredníctvom to bude plod majúci svoj pôvod v Bohu, vrchol Abrahámovho požehnania. Videla som, že to Joachim nevedel pochopiť a že ho anjel viedol za záves, ktorý zakrýval mreže, ktoré uzatvárali veľsvätyňu a to tak ďaleko od onoho závesu, že človek mohol za ním stáť. Teraz som videla, že anjel drží pred Joachimovou tvárou mihotajúcu guľu ako nejaké zrkadlo a to tak blízko, že na ňu mohol dýchať a musel do nej hľadieť. Anjel mu ju dal tak blízko pred jeho tvár, že som si ešte spomenula na jeden zvyk pri našich svadbách na vidieku, kde obyčajne bozkávajú nejakú namaľovanú tvár a venujú kostolníkovi štrnásť fenigov. Vyzeralo to však, ako by sa Joachimovým dychom vynárali v guli najrôznejšie obrazy, ktoré on videl, lebo jeho dych ich nezatemňoval. Tiež mi to pripadalo, ako by mu anjel pri tom hovoril, že aj Anna jeho prostredníctvom práve tak bez poškvrny počne. Anjel teraz vzal guľu od Joachima a zdvihol ju do výšky. Videla som, ako sa vznáša vo vzduchu a ako cez nejaký otvor do nej vstupujú a ako jeden za druhým v nej vznikajú nespočetné, obdivuhodné obrazy a rozrastajú sa ako celý svet. Hore na najvyššom vrchole bola Najsvätejšia Trojica, pod ňou na jednej strane raj, Adam a Eva, potom pád do hriechu, prísľub vykúpenia, Noe, archa, všetko o Abrahámovi a Mojžišovi, Archa zmluvy a mnohé predobrazy Panny Márie. Videla som mestá, veže, brány, kvety. Všetko bolo navzájom obdivuhodne prepojené svetelnými mostmi, ale aj tieto skutočnosti napádali a útočili na ne zvieratá a rôzne zjavy, ktoré však predsa len všade boli odrážané späť leskom, ktorý tieto javy obklopoval.
Videla som tiež záhradu, ktorá bola dookola uzatvorená clonou z tŕňových kríkov a videla som najrôznejšie škaredé zvieratá, ktoré chceli preniknúť dovnútra, ale nemohli. Videla som tiež vežu a mnoho ozbrojencov, ktorí proti nej útočili, ale boli stále odrážaní späť.
Tak som zbadala nespočetné obrazy, ktoré mali vzťah k Márii a opäť som ich videla spojené prechodmi alebo mostmi, ktoré víťazili nad prekážkami, rušivými vplyvmi a útokmi a zbadala som, ako sa tieto obrazy v nebeskom Jeruzaleme na druhej vnútornej strane spájajú. Táto guľa však zmizla do výšky, lebo zatiaľ, čo som hľadela na tieto obrazy a všetko to, čo sa odohrávalo vo vnútornom priestore gule, už jej tu nebolo.
Teraz anjel čosi vybral z Archy zmluvy, bez toho, aby otvoril jej dvierka. Bolo to ono tajomstvo Archy zmluvy, sviatosť svätého Vtelenia, Nepoškvrneného počatia, celé vyvrcholenie Abrahámovho požehnania. Videla som to ako žiariace teleso. Anjel požehnal alebo pomazal špičkami svojho palca a ukazováka Joachimovo čelo, potom zasunul žiariace teleso pod otvorené Joachimove rúcho, kde toto do neho, nemôžem ale povedať ako, prešlo. Tiež mu dal niečoho napiť z lesknúceho kalichu, ktorý dole uchopil dvoma prstami. Kalich mal podobu kalichu Poslednej večere, ale bol bez nôžky a Joachim si ho musel ponechať a vziať ho so sebou domov.
Vnímala som, že anjel Joachimovi prikázal, aby ochraňoval tajomstvo a poznal z toho aj príčinu, prečo Zachariáš, otec Krstiteľa, onemel potom, čo prijal požehnanie a prisľúbenie plodnosti Alžbety z tajomstiev Archy zmluvy. Potom vlastne až neskôr bolo kňazom tajomstvo Archy zmluvy pre ich slabú vieru stratené. Vtedy boli najskôr zmätení a stali sa úplne farizejskými.
Anjel teraz opäť vyviedol Joachima z veľsvätyne a zmizol. Joachim ležal ako strnulý na zemi. Videla som, že do svätyne vstúpili kňazi a s veľkou úctou Joachima vyviedli von a posadili na stolicu, ktorá stála na stupňoch, ako doteraz na nich sedávajú kňazi. Bola to takmer taká stolica, na akej tiež sedávala často vo svojom lesku a nádhere Mária Magdaléna. Umyli mu tvár, podržali niečo pred jeho nosom, alebo mu dali niečoho napiť, skrátka jednali s ním ako s človekom, ktorý omdlel. Tým, čo Joachim prijal od anjela, sa úplne rozžiaril, akoby omladol a rozkvitol.
Potom kňazi Joachima doviedli k dverám podzemnej chodby, ktorá prebiehala pod chrámom a pod Zlatou bránou. Toto bola vlastne cesta, ktorou za iných okolností ľudia prichádzali k očisťovaniu, zmiereniu a od zbaveniu sa viny. Joachima pri dverách kňazi opustili a ten šiel ďalej sám chodbou, ktorá na začiatku bola úzka a ďalej sa potom rozširovala, ako táto chodba zvoľna klesala. Bola vyzdobená točenými stĺpmi v podobe stromov a vínnej révy a leskli sa aj zlaté a zelené ozdoby na stenách v červenom svetle, ktoré sem dopadalo zhora. Joachim prešiel asi tretinu cesty, keď mu na jednom mieste prišla ústrety Anna tam, kde uprostred chodby pod Zlatou bránou stál stĺp v podobe palmového stromu a z neho splývali dole listy a plody. Annu sem priviedol kňaz, ktorému so svojou slúžkou priniesla obetné holuby v košoch a ktorému oznámila, čo jej anjel povedal, priviedol ju sem vchodom, ktorý sa nachádzal na druhom, protiľahlom konci tejto podzemnej chodby. S kňazom ju sem sprevádzalo aj niekoľko žien, medzi ktorými bola aj prorokyňa Anna.
Videla som, ako sa Joachim a Anna so zanietením objali. Boli obklopení nespočetným počtom anjelov, ktorí sa nad nimi vznášali so žiariacou vežou, akoby z obrazov loretánskych litánií. Veža medzi Joachimom a Annou zmizla a obaja boli obklopení leskom a veľkou slávou a súčasne som videla, že sa nad nimi otvorilo nebo a videla som radosť anjelov a svätej Trojice a videla som tiež vzťah toho všetkého k Máriinmu Nepoškvrnenému počatiu. Keď sa objali a obklopil ich jas, spoznala som, že toto je počatie Panny Márie a súčasne, že Mária bola počatá tak, ako by nastalo počatie, keby nedošlo k pádu do hriechu.
Joachim a Anna išli teraz chváliac Boha až k východu z chodby. Tak vyšli pod vysokým oblúkom, akoby nejakou kaplnkou, kde horelo veľa svetiel. Tu ich prijali kňazi, ktorí ich potom sprevádzali. V chráme bolo všetko otvorené a ozdobené vencami z vetiev a plodov. Bohoslužba sa konala pod holým nebom. Na jednom mieste stálo osem voľne stojacich stĺpov, na ktorých boli upevnené zelené vence.
V Jeruzaleme išiel Joachim s Annou do jedného kňazského domu a potom ihneď odcestovali. Videla som, že v Nazarete usporiadali hostinu, pri ktorej nasýtili mnoho chudobných a obdarovali ich almužnou. Mnohí ľudia blahoželali Joachimovi, že jeho obeť bola prijatá.
Keď prišli domov, svätí manželia si v dojemnej radosti a zbožnosti prezradili Božie zľutovanie. Odvtedy žili v dokonalej zdržanlivosti a vo veľkej Božej bázni. Dostalo sa mi poučenia, aký veľký vplyv na deti má čistota rodičov, ich zdržanlivosť a umŕtvovanie.
Štyri a pol mesiaca bez troch dní potom, čo svätá Anna počala pod Zlatou bránou, som zbadala, ako Najsvätejšia Trojica stvorila dušu Panny Márie. Videla som pohyb v Najsvätejšej Trojici a ako sa akoby navzájom prenikla a vyzerala ako veľká žiariaca hora a predsa to bolo tiež ako postava nejakého človeka. A uvidela som, ako niečo vystupuje zo stredu tohto javu a ako akýsi lesk vychádza z týchto úst. A tento lesk zostal akoby oddelený pred Božou tvárou a vzal na seba ľudskú postavu alebo skôr bol v takú pretvorený, lebo zatiaľ čo prijal ľudskú podobu, videla som, že bol tak prekrásne vytvorený vôľou Božou. Videla som tiež, že Boh ukázal krásu tejto duše anjelom a že títo mali nevýslovnú radosť.
Zbadala som, ako sa táto duša spája v lone svätej Anny so živým Máriiným telom. Anna spala na svojom lôžku. Videla som akúsi žiaru nad ňou a ako sa na ňu dolu znáša lúč na stred jej boku a videla som, že jas do nej vstúpil v podobe malej žiariacej postavičky. V tom istom okamihu sa Anna vzpriamila, bola celá obklopená svetlom a mala videnie, ako by sa jej telo otvorilo a uzrela v ňom svätú, žiariacu pannu, akoby vo svätostánku, z ktorého prúdi spása. Tiež som videla, že toto bol okamih, kedy sa Mária prvýkrát v materskom lone pohla.
Anna vstala a oznámila to Joachimovi a potom odišla pod strom, aby sa modlila tam, kde jej bolo prisľúbené počatie. Vnímala som, že Máriina duša o päť dní skôr, než je tomu u ostatných detí, oživila jej telo a že sa Mária tiež narodila o dvanásť dní skôr.
zdroj: Anna Kateřina Emmerichová: Život a umučení Pána našeho Ježíše Krista
