%20(1).jpg)
V talianskom Montichiari sa Panna Mária začala zjavovať v r. 1946 prostej, vtedy 36-ročnej, slobodnej žene – Pierine Gilliovej (1911-1991). Pierina bola v tom čase pomocnou ošetrovateľkou v nemocnici. Zjavenia sa po odmlke devätnástich rokov presunuli na predmestie Fontanella. Keď cirkevné autority Pierine zakázali prístup na miesto zjavenia, Mária sa svojej vyvolenej duši zjavovala v jej súkromí až do roku 1983. V literatúre sa uvádza 8 zjavení v Montichiari, 4 zjavenia vo Fontanelle a asi 45 súkromných zjavení. Pierina pri zjaveniach videla, ako duše v pekle prežívajú pekelné muky.
Pierina Gilliová sa narodila 3. augusta 1911 ako najstaršia z troch dcér; ich otec zahynul v prvej svetovej vojne. V roku 1918, teda vo veku siedmich rokov, bola Pierina ako sirota prijatá do útulku v Montichiari a zostala tam tri roky. Jej matka sa opäť vydala (mala ešte ďalších päť detí), a tak sa Pierina vrátila domov a pomáhala jej vo vedení domácnosti. Na vzdelanie nemala čas. Do školy chodila len štyri roky; neskôr ešte po dobu jedného roka navštevovala večerné kurzy. Jej nový otec pochádzal zo skromných pomerov – bol prostým nádenníkom a vo vtedajšom povojnovom Taliansku zmietanom hospodárskymi ťažkosťami, si prácu hľadal len s ťažkosťami; preto sa rodina niekoľkokrát aj sťahovala. V dvadsiatich rokoch vstúpila Pierina do služby k carpenedolskému vikárovi a zostala u neho šesť rokov. Od roku 1937 do roku 1940 bola zamestnaná ako pomocná sestra na klinike Villa Bianca v Brescii.
Od roku 1940 do roku 1945 vykonávala to isté zamestnanie v nemocnici v Desenzano, ležiacom na brehu jazera Lago di Garda, vzdialenom asi 15 km od Montichiari. Túto nemocnici spravovali rehoľníčky poriadku Ancille della Carita; v roku 1944 sa Pierina rozhodla, že vstúpi do ich kongregácie, a tak sa pripravovala na noviciát v materskom kláštore v Brescii. Sotva tu však bola tri mesiace, náhle utrpela mozgovú príhodu a 12 dní zostala v bezvedomí. Hoci jej bola poskytnutá všetka starostlivosť, bol jej prípad považovaný za beznádejný, a preto jej bolo udelené posledné pomazanie. V týchto dňoch, zatiaľ čo ležala v predsmrtnej agónii, sa prihodila, a to práve vo chvíli, kedy u nej nebol žiadny dozor, táto výnimočná udalosť: Pierina sa náhle prebudila a zbadala pred sebou rehoľníčku – zakladateľku rádu, svätú Crocifisso Di Rosa; táto svätica držala v ruke nádobu s masťou a povedala Pierine: „pomažem ti hlavu a uzdravíš sa, ale potom ponesieš ťažký kríž.“
Ihneď tak urobila a Pierina bola naozaj okamžite uzdravená; svojim spolusestrám o okolnostiach svojho uzdravenia však nič nepovedala. Sestry sa obávali, že by sa jej ochorenie mohlo opakovať, a preto ju prosili, aby kongregáciu radšej opustila. Pierina im vyhovela, načo po roku strávenom doma bola prijatá ako pomocná ošetrovateľka v nemocnici v Montichiari. Bývala priamo v nemocnici, a to prakticky sama v dvojlôžkovej izbe, ktorá bola k dispozícii obslužnému personálu. Práve v tejto izbe došlo o dva roky neskôr – 24. novembra 1946 – k prvému Máriinmu zjaveniu.
Pierina sa na kolenách modlila svoju večernú modlitbu, keď v tom sa jej zjavila Svätá Panna v podobe zázračne krásnej Pani, odetej do fialového šatu a s bielym závojom na hlave. Mária bola veľmi smutná a jej oči boli plné sĺz, ktoré stekali až na zem. Jej hruď bola prebodnutá tromi veľkými mečmi. Mária vtedy Pierine povedala iba tri, avšak veľmi významná slová: „Modlitba – pokánie – náprava.“ Bolo to prvé zo série zjavení, ktoré trvali až do smrti vizionárky. Hlavným posolstvom zjavení bola žiadosť o obrátenie a šírenie kultu Panny Márie Mystickej ruže.
Pierina za tento úmysel obetovala svoje utrpenie, najmä za posvätenie zasvätených duší - kňazov a členov rehoľných zborov mužov a žien. Keď však o tom povedala svojmu spovedníkovi, nenašla pochopenie. Prikázal jej, aby mlčala. Pierina sa teda ešte viac venovala modlitbe a pokániu.
V máji 1947 na ňu začal útočiť démon v rôznych podobách. Potom uvidela nekonečný priestor pekla. Popísala to ako miesto obklopené plameňmi, naplnené dušami zatratených. Keď začala vzývať na pomoc Ježiša Krista a Matku Božiu, hlas jej povedal: „Pozri, toto je peklo. Prvá skupina zatratených sú zasvätené duše, ktoré zradili svoju službu, preto sú odsúdené. Druhou skupinou sú duchovní, ktorí zomreli v stave smrteľného hriechu. Treťou skupinou sú Judášovi kňazi! Aby tieto úbohé duše nešli do pekla, je potrebné ich odmeniť, vykonať veľa skutkov viery a pokánia.“
Pierina potom uviedla, že je osobne pripravená vykonať vynahrádzajúce obete. Čo robila do konca života. A tiež po zvyšok svojho života prežívala mystické zjavenia Najsvätejšej Matky - Mystickej ruže.
Pierina až do svojej smrti žila pustovníckym životom, venovala sa modlitbám a pokániu v skromnom dome a stretávala sa s pútnikmi vo svojej kaplnke. Zomrela vo vôni svätosti 12. januára 1991 bez toho, aby čakala na schválenie jej zjavení biskupom, ktorý tak urobil v roku 2000. V Montichiari a Fontanelle stále prebiehajú duchovné obrátenia, zázračné uzdravenia a oslobodenia od diabolských mocností.
13. júna 1947 svätá Panna Pierine povedala: „Náš Pán ma posiela, aby som priniesla novú mariánsku pobožnosť… Prajem si, aby 13. deň každého mesiaca bol slávený ako mariánsky deň. Dvanásť predchádzajúcich dní treba konať zvláštne prípravné modlitby. Tento deň by mal byť dňom zmieru za urážky, ktoré nášmu Pánovi urobili duše zasvätené Bohu. Svojimi vinami prebodli moje materské Srdce a Srdce môjho Božského Syna Ježiša Krista, akoby tromi žeravými mečmi.
Na vopred oznámené zjavenie 8. decembra 1947 už prišlo niekoľko tisíc ľudí. Panna Mária vtedy Pierine povedala: „Svojím príchodom sem do Montichiari prejavujem prianie, aby som bola vzývaná a uctievaná ako Rosa Mystica. Želám si, aby sa 8. decembra napoludnie každý rok slávila hodina Milosti pre celý svet. Touto úctou bude získaných mnoho milostí pre dušu a telo… Želám si, aby za dosiahnuté milosti bola zhotovená socha Rosa Mystica s mojou podobou…a aby bola po zemi nosená v procesiách.“
Svätá Panna potom zoširoka rozopäla ruky a zo svojej hrude vybrala Srdce, na ktorom boli tri ruže – biela, červená a zlatožltá. Z tohto Srdca vychádzalo silné a všetko prenikajúce svetlo. Význam týchto troch ruží Pierina vysvetlila takto: „Biela ruža – duch modlitby, červená – duch zmieru a ochoty k obetiam, zlatá – duch pokánia.“
Panna Mária potom pokračovala: „Náš Pán, môj Božský Syn Ježiš Kristus, preukáže obzvlášť veľké milosrdenstvo tým, ktorí vytrvajú na modlitbách za svojich hrešiacich bratov a sestry. Nech je čo najskôr oznámené najvyššiemu pastierovi katolíckej cirkvi, pápežovi Piovi XII., že je mojím prianím, aby hodina milosti bola uvedená na známosť a rozšírená po celom svete. Ak nemôže niekto navštíviť kostol, nech sa na poludnie modlí doma, a tak odo mňa dostane milosti.“
Dňa 31. augusta 1975 Panna Mária Pierine povedala: „Kde sa nachádzam ako putovná socha, kde som vzývaná a kde sa ľudia veľa modlia, tam všade môj Božský Syn Ježiš Kristus necháva prúdiť z neba zvláštne milosti.“
Keď sa jedna z putovných sôch vrátila do Montichiari, Pierine sa zjavila Panna Mária – sprevádzaná dvomi fatimskými deťmi – Františkom a Hyacintou, svätým archanjelom Rafaelom a tisícmi anjelov i svätých – a povedala: „Keď ma prinášajú ľuďom ako pútničku, ako Mystickú ružu, prichádzam s anjelmi a so svätými nebies, stojím po boku sochy a všetkých chránim a všetkých žehnám… Zvlášť však budem svojim deťom nablízku v hodine ich smrti s Božou milosťou a so svojou materskou láskou.“ Sám
Boží Syn Pierine povedal: „Pri odovzdaní sochy Nebeskej Matky, mojej Matky, nech najprv kňaz alebo jeho zástupca v mojom mene udelí sväté požehnanie a potom nech sa modlí: „Prijmite s radosťou vznešenú pútničku, ktorá k vám prichádza s túžbou vám pomáhať. Modlite sa, modlite sa!“
Pred členmi biskupskej vyšetrovacej komisie Pierina prísahou na Písmo sväté potvrdila pravdivosť svojich slov o zjavení Panny Márie. Zakrátko potom jej otec biskup odporučil, aby sa zriekla verejnosti a odobrala sa do kláštora. Pierina potom žila takmer 20 rokov ako hosť v kláštore Františkánskych sestier.
Pierina až do svojej smrti žila pustovníckym životom, venovala sa modlitbám a pokániu v skromnom dome a stretávala sa s pútnikmi vo svojej kaplnke. Zomrela vo vôni svätosti 12. januára 1991 bez toho, aby čakala na schválenie svojich zjavení biskupom, ktorý tak urobil až v roku 2000. V Montichiari a Fontanelle stále prebiehajú duchovné obrátenia, zázračné uzdravenia a oslobodenia od diabolských mocností.
Nachádza sa tam aj prameň, požehnaný Nebeskou Matkou, ktorý má uzdravovaciu moc. O tomto prameni svätá Panna Pierine povedala 27. 2. 1966: „Na Bielu nedeľu ma môj Božský Syn Ježiš Kristus pošle ešte raz na túto Zem do Montichiari, aby som ľudstvu priniesla hojné milosti. Ten prameň, odvtedy bude zázračný.“
Modlitba k Panne Márii – Mystickej ruži
Mystická ruža, Nepoškvrnená Panna, Matka milosti,
klaniame sa pred Tebou, aby sme uctievali Tvojho Božského Syna
a získali Božie zľutovanie.
Prosíme o pomoc a milosť.
Neodvolávame sa však na svoje zásluhy,
ale len na dobrotu Tvojho materského Srdca
a sme presvedčení, že nás vyslyšíš.
Zdravas‘, Mária…
Mystická ruža, Matka Ježišova,
Kráľovná svätého ruženca a Matka Cirkvi,
mystického Tela Kristovho,
prosíme za svet, zmietaný nezhodami,
o dar dorozumenia a mieru a o všetky milosti,
schopné premeniť srdcia mnohých Tvojich detí.
Zdravas‘, Mária…
Mystická ruža, Kráľovná apoštolov,
daj, nech sa okolo eucharistických oltárov
rozkošatia mnohé kňazské rehoľné povolania,
ktoré by svätosťou svojho života a zapálenou horlivosťou
pomohli založiť kráľovstvo Tvojho Syna po celom svete.
Rozlej na nás svoje nebeské milosti!
Zdravas‘, Mária…
Zdravas‘, Kráľovná, Matka milosrdenstva…
Ó, Mária, Mystická ruža, oroduj za nás!
Pápež Pius XII. prijal Pierinu na osobnej audiencii a udelil jej svoje požehnanie. Lúčil sa s ňou slovami: „Prosím, modli sa tiež za nás.“
Pápež Ján XXIII. pred otvorením 2. Vatikánskeho koncilu žiadal vo svojom apoštolskom liste celý svet, aby sa modlil za zdar koncilu, aby vzýval Matku Božiu ako Mystickú ružu a aby sa na tento účel modlil ruženec.
Podobne vyzval veriacich aj pápež Pavol VI. vo svojom prejave 5. mája 1969 – aby v mesiaci máj svätú Pannu vzývali predovšetkým ako Mystickú ružu. Dňa 21. 11. 1964 vo svojej koncilovej reči vyhlásil: „Prajeme si, aby v budúcnosti bola najblahoslavenejšia Panna Mária vzývaná a uctievaná všetkým kresťanským ľudom práve pod týmto titulom.“ (Rosa Mystica)
Masima
zdroj: Alfons Maria Weigl
