%20(1).jpg)
Ide o príbeh jednej z tých raných mučeníc, ktorých spoločným menovateľom je podstúpenie smrti pre uchovanie panenskej čistoty, prisľúbenej Kristovi Ježišovi. Ide zároveň aj o hmatateľný dôkaz toho, ako Boh posilňuje tých, ktorí pre jeho meno trpia, pretože podobné týranie by sám zo seba žiadny človek nemohol vydržať.
Meno svätej Agáty pochádza z gréckeho "αγαθή", čo znamená "dobrá". Svätica podstúpila mučenícku smrť v polovici 3. storočia. Archeologické nálezy dokazujú jej úctu už niekoľko desaťročí po jej smrti, ku ktorej podľa tradície došlo 5. februára 251.
Agáta sa narodila v prvých desaťročiach 3. storočia (niekedy okolo roku 235?) v Katánii. Na Sicílii, rovnako ako v celom rozľahlom rímskom impériu zúrilo v tejto dobe prenasledovania kresťanov, ktoré rozpútal - aj keď čisto náhodne - okolo roku 40 po Kristovi, cisár Nero. Asi najintenzívnejšie však bolo v 2. storočí, kedy bol vydaný zákon, zakazujúci kresťanský kult.
V 3. storočí potom cisár Septimus Severus vydal nariadenie, v ktorom stanovil, že kresťania majú byť najprv udaní úradom a potom vyzvaní, aby verejne hájili svoje nové presvedčenie. Ak vysloví súhlas s tým, že sa vráti k pohanstvu, dostanú potvrdenie (libellum), potvrdzujúce ich príslušnosť k pohanskému náboženstvu. V opačnom prípade, čiže keď odmietnu obetovať bohom, majú byť najprv mučení a potom popravení. Bol to nemilostný a dômyselný systém, pretože cisár chcel, aby bolo viac odpadlíkov než mučeníkov, pretože títo sa pokladali za oveľa nebezpečnejších ako živí kresťania.
Keď v roku 249 cisár Decius videl, ako sa kresťanstvo šíri, počínal si ešte krutejšie: všetci kresťania - či už boli udaní alebo nie, mali byť automaticky miestnymi úradmi vyhľadávaní, zatýkaní, mučení a potom popravení.
Catania bola v tomto období rozkvitajúcim a prosperujúcim mestom, a to ako pre svoju geografickú pozíciu, tak vďaka veľkému prístavu, ktorý bol miestom čulého obchodu a kultúrnej výmeny pre celé Stredomorie. Rovnako ako všetky mestá rímskeho impéria, mala aj Katánia svojho prokonzula či guvernéra, ktorý zastupoval decentralizovanú moc impéria, ktoré už vtedy bolo veľmi rozľahlé. Volal sa Quintinianus a bol mužom príkrym, pyšným a veľmi mocným, navyše obklopený početným dvorom, čítajúcim príbuzných, značný počet otrokov, cisárskej gardy. Obýval skvostný pretoriánsky palác s priľahlými budovami, v ktorých sa odvíjala všetka verejná činnosť mesta. Podľa "Passio Sanctae Agathe", napísanom v polovici 5. storočia, ktorého latinský a grécky preklad sa uchovali dodnes, Agáta patrila k bohatej a šľachtickej katanskej rodine: otec Rao a matka Apolla vlastnili domy a úrodné polia, a to ako v meste, tak v okolí. Pretože boli kresťanmi, vychovávali podľa kresťanského náboženstva i svoju dcéru.
Agáta rozkvitala v detstve a mladosti ku kráse, rýdzosti a čistote panenstva. Už v útlom veku pocítila vo svojom srdci túžbu patriť úplne Kristovi. Keď dosiahla 15. roku, pomyslela si, že nastal ten správny okamih, aby sa zasvätila Bohu.
Zasvätené panny so svojím novým štýlom života boli v počiatkoch kresťanstva božským prielomom do vtedajšieho pohanského a rozkladajúceho sa sveta. Katánsky biskup jej žiadosti vyhovel a počas oficiálneho obradu, zvaného "Velatia", na ňu vložil "flammeum", čiže červený závoj, prinesený zasvätenými pannami. Na mozaike v kostole S. Apollinare Nuovo v Ravenne (6. stor.) Je zobrazená v dlhej tunike, dalmatínke a štólou cez ramená, čo by viedlo k mienke, že bola diakonka.
Katánsky prokonzul Quintinianus ju raz zazrel a bláznivo sa do nej zamiloval. S odvolaním sa na Déciov edikt o prenasledovaní kresťanov, obvinil ju z hanobenia štátneho náboženstva, čo bolo bežné obvinenie pri všetkých kresťanoch, a nariadil, aby ju zatkli a odviedli do paláca pretória.
V tomto bode existujú rôzne ľudové tradície, ktoré hovoria, že Agáta pred zatknutím utiekla a uchýlila sa, ako tradícia rozpráva - do Galerma, osady neďaleko Katánie, alebo na Maltu či do Palerma. Bola však zatknutá a predvedená pred Quintiniána.
Keď pred ním stála, prokonzul bol uchvátený jej krásou a zmocnila sa ho vášeň. Jeho pokusy ju zviesť však boli márne, pretože mladučká Agáta bola vo svojej vernosti Kristovi nezlomná. Prokonzul teda začal proces dievčinej prevýchovy a zveril ju kurtizáne ľahkých mravov, menom Afrodísia (od Afrodité = bohyne lásky), aby ju táto zlomila a urobila povoľnejšou.
Ubehol mesiac a bola znovu vystavená pokušeniam všetkého druhu, flirtovaním, slávnostiam, obscénnym zábavám, hostinám; ona však neústupne chránila svoje panenstvo, zasvätené nebeskému Ženíchovi, ktorému chcela zostať verná za každú cenu.
Afrodísia tak prvýkrát počas svojej pestrej kariéry musela uznať, že je voči čistej a cnostnej Agáte bezmocná. Pokorená a sklamaná predstúpila pred Quintiniána a odovzdala mu Agátu sa slovami: "Jej hlava je tvrdšia, než láva Etny."
Rozvášnený prokonzul s ňou preto začal proces. Nechal si ju predviesť v odeve otrokyne, aké užívali Bohu zasvätené panny: "Ak si slobodná a šľachetná," - namietol jej prokonzul - "prečo vystupuješ ako otrokyňa?"
Nato Agáta odvetila: "Pretože najvyššia šľachetnosť spočíva v tom, byť Kristovými otrokmi."
Podľa jednej z legiend pri ďalšom výsluchu a hrozbách mučenia povedala sudcovi: "Obilie sa nemôže uložiť do sýpky, dokiaľ nie je dobre vymlátené a zrno z klasov oddelené od slamy. Rovnako tak ani moja duša nemôže vstúpiť do raja, ak nedáš najprv zmučiť moje telo svojimi katanmi."
Agáta bola naťahovaná na škripec, trhaná železnými hrebeňmi, pálená žeravými britvami. Namiesto toho však, aby kruté mučenie zlomilo jej odpor, zdalo sa, že jej naopak dáva novú silu. Rozzúrený Quintinián ju chcel pokoriť v jej ženstve, preto rozkázal, aby jej ohromnými kliešťami odtrhli či odrezali prsia.
Vtedy mu Agáta povedala: "Nehanbíš sa zbaviť ženu zdrojov života, z ktorého si sal ty sám, keď si bol dojčený z pŕs svojej matky? ... Drásaš moje telo, duša však zostáva nedotknutá!"
Tento druh mučenia sa potom následne stal symbolom jej mučeníckej smrti, takže Agáta býva zobrazovaná s prsiami na podnose a kliešťami. Krvácajúca a posiata ranami bola odvlečená do cely. Trpela horúčkou a krutými bolesťami. Všetko ale znášala z lásky k Bohu.
Keď sa v noci modlila, zjavil sa jej o polnoci svätý apoštol Peter v sprievode s dieťaťom nesúcim lampu, a amputované prsia uzdravil.
Po piatich dňoch bola znova predvedená pred prokonzula, ktorý keď zbadal zahojené rany, neveriacky sa pýtal, čo sa stalo?
Vtedy mu Agáta odvetila: "Uzdravil mi je Kristus."
Pre Quintiniána to bola krutá porážka, jeho niekdajší žiar lásky sa premenil na zúrivú nenávisť. Preto nariadil, aby ju položili na lôžko žeravých uhlíkov, na rozžeravený rošt a s horúcimi bodcami. Kým oheň stravoval jej telo, jej závoj - ako hovorí tradícia - nezhorel. Preto sa "závoj svätej Agáty" stal ihneď jednou z najcennejších relikvií. Viackrát bol nesený v procesii k prúdom lávy vyvierajúcej z Etny, a tie sa pred ním zastavili.
Keď Agáta umierala v horiacej peci, postihlo mesto Katánia silné zemetrasenie, pretórium sa zrútilo a pochovalo dvoch Quintiniánových popravčích radcov. Ľud Catanie bol zhrozený a vzbúril sa proti krutému rozsudku nad nevinným dievčaťom. Prokonzul preto nechal dievčinu vyrvať z plameňov a v agónii ju dal preniesť do jej cely, kde krátko nato skonala.
Presne rok po jej smrti - 5. februára 252, ohrozovala Katániu silná erupcia Etny: vtedy mnoho kresťanov i obyvateľov mesta - a to aj pohanov, utekalo k jej hrobu, a niesli jej zázračný závoj, ktorým sa halila: postavili ho do cesty žeravej lávy, ktorá sa pred ním zastavila.
Agáta už od tej doby nie je len patrónkou Katánie, ale aj ochrankyňou pred vulkanickými erupciami a pred požiarmi. V poslednej dobe sa jej mocná ochrana - prostredníctvom zázračného závoja - prejavila v roku 1886, kedy ho arcibiskup Katánie niesol v procesii, zatiaľ čo opakovaná erupcia Etny ohrozovala mestečko Nicolosia, ležiace na úpätí vulkánu a to bolo pred pohromou uchránené.
Passio Sanctae Agathae - Dejiny mučeníckej smrti preblahoslavenej panny a mučenice Agáty, ktorú podstúpila v provincii Sicília, v meste Catanii, 5. februára za času cisára Decia, keď bol tretíkrát konzulom.
Keď sa Quintinianus, konzul sicílskej provincie dozvedel o bezúhonnej povesti Agáty, panny zasvätenej Bohu, z mnohých dôvodov a za veľkého premýšľania hľadal, ako by sa k nej dostal. V každom zločine svojho vnútra totiž v sebe prebúdzal vášeň zodpovedajúcich nerestí:
- prahnúci po svetskej sláve, bažiaci po vzraste svojej prestíže, dal Božiu služobnicu zatknúť práve preto, že pochádzala z urodzenej rodiny. Tak chcel ľuďom ukázať, že on, neurodzeného pôvodu, je schopný podriadiť svojej vôli dokonca aj tých najváženejších.
- ako chlipník potom chcel prebudiť vášeň očí pri pohľade na krásnu pannu
- ako lakomec rozpútal svoju chamtivosť po jej bohatstve
- ako modloslužobník a sluha démonov, rozpálený svojou zlobou nemohol ani počuť Kristovo meno.
Takto zvrátený fúriami vášne nechal svojimi obdivovateľmi zatknúť Agátu, a odovzdal ju matróne menom Afrodisia, ktorá mala devätoro zvrátených dcér, rovnakých, ako ich matka. Urobil tak preto, aby ju po tridsať dní neustále pokúšali lichôtkami a zmenili jej city.
A tu raz jej sľubovali radosti, inokedy jej hrozili, dúfajúc, že odradia jej svätú myseľ od dobrých predsavzatí. Agáta im však hovorila: Moja myseľ je pevne zakotvená v Kristovi: vaše slová sú vanutím vetra, vaše hrozby vodnými prúdmi, ktoré hoci dorážajú na základy môjho domu, tento nemôže padnúť, pretože spočíva na pevnej skale. Toto hovoriac celý deň plakala a modlila sa. A ako vyprahnutí letnou žiarou túžia po sviežich vodách, tak túžila dosiahnuť koruny mučeníctva a podstúpiť pre Krista mnohé muky.
Keď si Afrodisia všimla, že jej duša zostáva neochvejná, išla ku Quintiánovi a povedala mu: Je ľahšie rozdrviť kamene a zmeniť železo vo vláčne olovo, než odvrátiť dušu tejto dievčinky od kresťanského zmýšľania. Ja aj moje dcéry sme bezprestania, striedajúc sa navzájom vo dne v noci, nerobili nič iné, než sa snažili zlomiť jej ducha k súhlasu s dobrou radou. Dokonca som jej ponúkla perly a vzácne šperky, aj šaty zlatom tkané, sľúbila som jej paláce a vily, postavila pred ňu drahocenný nábytok i otroky oboch pohlaví a veku, ale ako zem, po ktorej sa šliape nohami, ona všetkým pohŕda.
Vtedy nahnevaný Quintinián rozkázal, aby bola predvedená pred jeho súd. Akonáhle zasadol začal hovoriť takto: Akého si stavu?
Agáta odpovedala: Nielenže som sa narodila slobodná, ale z urodzenej rodiny, ako dosvedčuje moje príbuzenstvo.
Konzul Quintinián odvetil: Ak teda dokladáš, že si slobodná a urodzená, prečo dávaš najavo, že žiješ a obliekaš sa ako otrokyňa?
Agáta povedala: Pretože som služobnicou Krista, preto ukazujem, že som otrokyňa.
Quintinián povedal: Ale ak si skutočne slobodná a urodzená, prečo sa chceš stať otrokyňou?
Agáta povedala: Najvyššia sloboda a urodzenosť spočíva v prejavovaní, že sme služobníci Krista.
Quintián povedal: A to prečo? My, ktorí pohŕdame podriadenosťou Kristovi a ctíme bohov slobodu nemáme?
Agáta odpovedala: Vaša sloboda vás vláči toľkým otroctvom, že nielenže z vás robí sluhov hriechu, ale tiež vás podriaďuje drevu a kameniu.
Quintinián povedal: To všetko, čo si bláznivými slovami potupila, dokážu pomstiť kruté tresty. Ale skôr, než pristúpime k mučeniu, povedz mi, prečo pohŕdaš svätosťou bohov?
Agáta povedala: Nehovor bohov, ale skôr povedz démonov. Tí, ktorých obraz si stvárňujete v sochách a ktorých sadrové a mramorové tváre pokrývate zlatom, sú totiž démoni.
Quintinián povedal: Teraz si vyber, podľa ľubovôle, buď ako pochabá pôjdeš v ústrety rôznym trestom s odsúdencami, alebo ako múdra a urodzená, ako ťa príroda stvorila, budeš obetovať všemocným bohom, ktorí sú pravými bohmi ako dokazuje ich pravé božstvo.
Agáta odpovedala: Prajem ti, aby tvoja manželka bola taká, akou bola tvoja bohyňa Venuša, a ty si bol takým, akým bol Jupiter, tvoj Boh.
Akonáhle to Quintinián počul rozkázal, aby jej prebili hlavu a povedal jej: Neopovažuj sa šialene tárať v pohŕdaní sudcom.
Agáta odpovedala: Povedal si, že sú to tvoji bohovia, ktorí ukazujú pravé božstvo ako také; nech je teda tvoja manželka ako Venuša, a ty ako Jupiter, aby ste aj vy mohli byť pripočítaní k počtu vašich bohov.
Quintinián hovoril: Je viac ako zrejmé, že si si zvolila trpieť rôzne mučenia, pretože ma opakovane urážaš.
Agáta odpovedala: Čudujem sa, že ty, múdry muž, si dospel k takej pochabosti, že ctíš tvojich bohov, ktorých život nechceš, aby napodobňovala tvoja manželka a že súčasne hovoríš, že ťa uráža ten, kto ti praje žiť podľa ich príkladu. Ak sú títo bohovia praví, priala som ti dobro, keď som ti povedala, aby tvoj život bol taký, aký bol, ako sa hovorí, ten ich. Pokiaľ sa však ich spoločnosti desíš, potom súhlasíš so mnou. Potom to povedz jasne, že sú takí hnusní, takí mrzkí, že ak niekto chce niekoho uraziť, stačí mu popriať, aby bol taký, aký bol ohavný ich život.
Quintián povedal: Načo tento príval slov? Buď obetuj bohom alebo ti dám za rozličného mučenia umrieť.
Agáta odpovedala: Ak ma dáš predhodiť šelmám ..., tieto, akonáhle počujú Kristovo meno, skrotnú, ak ma vydáš plameňom, anjeli z neba sa ponáhľajú s rosou spásy, ak ma poseješ ranami a bitím, mám v sebe Ducha Svätého, ktorý mi dá silu, aby som pohrdla každým z tvojich mučení.
Quintinián vtedy potriasol hlavou a vydal rozkaz, aby ju hodili do temného žalára a riekol: Dobre si to rozmysli a čiň pokánie, tak budeš môcť uniknúť strašným mukám, ktoré roztrhajú tvoje telo.
Agáta odvetila: Ty, satanov služobník, ty čiň pokánie, pretože len tak sa vyhneš mukám večným. A pretože ho hlasno odmietala, navyše pred verejnosťou, Quintinián nariadil, aby ju čo najrýchlejšie odviedli do žalára. Agáta potom naplnená radosťou a hrdosťou, vstúpila do väzenia a akoby pozvaná na svadbu, vzplanula radosťou a v modlitbách zverovala Bohu svoj zápas.
Nasledujúceho dňa skazený Quintinián rozkázal, aby bola pred neho znovu predvedená a povedal jej: Ako si sa rozhodla pre svoju záchranu?
Agáta odpovedala: Mojou záchranou je Kristus.
Quintinián povedal: Ako dlho ešte sa necháš strhávať, nešťastnica, touto márnou ideou? Zriekni sa Krista a začni sa klaňať bohom, postaráš sa tak o svoju mladosť a vyhneš sa horkej smrti.
Agáta povedala: Ty sa zriekni svojich bohov, ktorí sú kamene a drevo, a klaňaj sa pravému Bohu, svojmu stvoriteľovi, ktorý ťa urobil; ak ním pohrdneš, padneš za korisť prísnym trestom a večnému ohňu.
Vtedy nahnevaný Quintinián nariadil, aby bola zavesená na veľký škripec a mučená. Kým ju mučili, Quintinián jej hovorí: Opusť túto ideu svojej duše! Zachrániš si tak život.
Agáta odpovedala: V týchto mukách zakúšam takú radosť, ako keď niekto počuje dobrú správu, alebo keď niekto zbadá niekoho, po ktorom dlhý čas túžil, alebo ako ten, kto našiel mnoho pokladov, tak sa radujem aj ja, podrobená na krátky čas týmto útrapám. Obilie sa totiž nemôže uchovávať v sýpke, ak sa najprv neodstráni jeho hrubá šupka a nerozdrví sa na kúsky: tak ani moja duša nemôže vojsť do Pánovho raja s palmou mučeníctva, bez toho aby som predtým nenechala katanov, aby dôkladne rozmetali moje telo.
Vtedy rozzúrený Quintinián rozkázal, aby ju mučili na prsníku a potom aby jej ho pomaly úplne odtrhli.
Agáta povedala: Zlý, krutý a neľudský tyran, nehanbíš sa vyrvať žene to, z čoho si sám sal u svojej matky? Ale ja mám iné prsia, nedotknuté, vo vnútri mojej duše, tie, ktoré živia moje city a už od detstva som ich zasvätila Kristovi Pánovi.
Quintinián nariadil, že má byť znovu uvrhnutá do väzenia, žiadny lekár sa nesmie opovážiť k nej priblížiť a nesmie sa jej dať chlieb ani voda.
Keď bola takto zatvorená vo väzení, hľa, okolo polnoci prišiel starec (pred ktorým kráčal chlapec s lúčom) a niesol v rukách rôzne lieky. Hovoril, že je lekár a dal sa s ňou do hovoru: Hoci ťa hlúpy konzul skľúčil telesným utrpením, ty si mu svojimi odpoveďami spôsobila ťažšie rany. A pretože on ťa mučil a dal ti vyrvať prsia, jeho plodnosť sa mu zmenila v zlobu a jeho duši je vyhradená večná horkosť. A pretože som bol pri tom, keď si tieto veci trpela, dával som pozor a pribehol som, aby sa tvojmu prsníku dostalo starostlivosti a záchrany.
Vtedy mu Agáta povedala: Nikdy som svojmu telu nedávala pozemské lieky a nehodí sa, aby som teraz prišla o to, čo som zachovala od najútlejšieho veku.
Starec jej povedal: Aj ja som kresťan a ovládam dobre lekárske umenie: nemusíš sa predo mnou červenať.
Agátu mu hovorí: A aký rumenec by som mohla mať z teba, ktorý si už pokročilého veku? A potom, aj keď som dievčatko, moje telo je také rozdrásané, že už samotné rany mi ani nedajú pomyslieť, že by som sa mohla červenať. Ale ďakujem dobrý otče, že si mal o mňa takú starosť a opakujem, že môjho tela sa nikdy nedotkne liek urobený ľuďmi.
Onen starec jej povedal: Ale prečo nedovolíš, aby som ťa liečil?
Agáta odvetila: Pretože mám ako Spasiteľa Pána Ježiša Krista, ktorý len slovom lieči každú chorobu a len jeho hlas všetko občerstvuje. Ak on bude chcieť, uzdraví ma.
Tu jej starec s úsmevom hovorí: Veď práve on ma poslal k tebe, ja nie som ako jeho apoštol, a vedz, že v jeho mene máš byť uzdravená. Len čo to povedal, zmizol jej očiam.
Nato Agáta padla na kolená v modlitbe a povedala: Ďakujem ti, Pane Ježišu Kriste, že si si na mňa spomenul, a poslal si svojho apoštola, ktorý ma potešil a uzdravil moje údy. Len čo skončila s modlitbou, pozrela na svoje telo posiate toľkými ranami, a hľa, všetky jej údy boli uzdravené, dokonca aj prsia boli obnovené. Navyše, po celú noc v kobke žiarilo také svetlo, že hliadky zrejme utiekli a väzenie nechali otvorené.
Tí, ktorí boli uväznení dole, hovorili Agáte, aby utiekla. Ona však odpovedala: Nech je odo mňa ďaleko taká myšlienka, že by som prišla o svoju korunu a uvrhla do problémov pery, ktoré ma strážili. Navyše, keď mi pomáha môj Pán Ježiš Kristus, vytrvám vo svedectve Jemu, ktorý ma zachránil a potešil.
Quintinián po štyroch dňoch nariadil, aby ju znovu priviedli pred jeho tribunál a povedal jej: Dokedy budeš bláznivo vzdorovať nariadeniam nepremožiteľných cisárov? Obetuj bohom, ak nie, vedz, že budeš vydaná ešte krutejším mukám.
Agáta odpovedala: Všetky tvoje slová sú hlúpe, prázdne a zlé, tvoje príkazy dokonca zamorujú ovzdušie. Preto si biedny a bez rozumu. Kto by prosil o pomoc kameň a nie pravého a najvyššieho Boha, ktorý neváhal uzdraviť všetky moje rany, ktoré si mi spôsobil, a dokonca vrátiť môjmu telu moje prsia?
Quintinián povedal: Ale kto ťa to vyliečil?
Agáta odpovedala: Kristus, Boží Syn.
Nato Quintinián: Ty sa ešte odvažuješ vysloviť Kristovo meno?
Agáta odpovedala: Ja vyznávam Krista ústami aj srdcom a nikdy ho neprestanem vzývať.
Quintinián povedal: Uvidím, či ťa teraz tvoj Kristus uzdraví. A prikázal, aby na zem vysypali ostré črepy a pod ne dali žeravé uhlíky a Agáta v nich mala byť vyváľaná nahá.
Len čo bol rozsudok vykonaný, miesto, kde bolo sväté telo položené sa zatriaslo, spadlo kus múru a zabilo sudcovho poradcu menom Silván, aj jeho priateľa menom Falconius, na ktorých rady páchal hanebnosti.
Silným zemetrasením bolo zasiahnuté aj celé mesto Katánia. Všetci preto bežali k súdnemu tribunálu a dali sa do veľkého kriku, pretože svätá Božia služobnica bola kruto mučená a preto so všetkým hrozilo vážne nebezpečenstvo.
Quintinián sa vtedy snažil utiecť, na jednej strane vydesený zemetrasením a na druhej vzburou ľudu. Prikázal preto, aby ju odniesli späť do väzenia, a on sa dal na útek bočnými dvierkami, takže dav nechal pri bráne.
Potom, čo Agáta znovu prišla do väzenia, rozopäla ruky k Pánovi a povedala: Pane, ktorý si ma stvoril a chránil od môjho detstva, a ktorý si mi v mladosti dal tak mužne konať, ktorý si ma zbavil lásky k svetu a moje telo uchoval bez porušenia, ktorý si mi dal zvíťaziť nad mučením katanov, železom, ohňom i okovami, ktorý si mi uprostred múk dal cnosť trpezlivosti, prosím Ťa, aby si teraz prijal môjho ducha, lebo nadišiel čas, aby som na tvoj príkaz opustila tento svet a u teba dosiahla milosrdenstvo. Len čo tieto slová jasným hlasom dopovedala, za prítomnosti mnohých, odovzdala ducha.
Hneď, ako sa o tom dopočuli zástupy zbožných, veľmi rýchlo prišli, vzali jej telo a uložili ho do nového hrobu. Keď jej telo mazali vonnými masťami a s veľkou starostlivosťou ho ukladali do hrobu, prišiel k nim mladý muž odetý do hodvábu, a za ním viac ako stovka chlapcov slávnostne odetých a spanilých. Nikto predtým, ani potom ho v Katánii nevidel. Ba ani nikto z ostatných ho nepoznal. Ten teda prišiel k miestu, kde spočívalo jej telo a blízkosti hlavy jej položil mramorovú tabuľku, na ktorej bol nápis: Svätá myseľ, Spontánna úcta k Bohu a Oslobodenie vlasti. Tento nápis položil k nej do hrobu a tak tam zostal stáť, dokiaľ nebol s veľkou starostlivosťou uzavretý. Po uzavretí hrobu odišiel, a ako je spomenuté, nikto ho už nikdy nevidel, ani o ňom nepočul hovoriť v okolí, ani v celom sicílskom kraji. Z toho sa dá domnievať, že to bol jej anjel.
Kresťania využili miestodržiteľovu neprítomnosť a Agátu pochovali za mestom. K tomuto hrobusa neskôr musela dopraviť svätá Lucia, aby sväticu prosila o príhovor za uzdravenie rodičov. Agáta sa jej zjavila a predpovedala jej mučenícku smrť.
Pápež Symmachus počas svojho pontifikátu (498-514) na mieste Agátinho posledného odpočinku nechal postaviť okázalú baziliku.
Quintian si čoskoro zmyslel, že získa majetok Agátinej rodiny, a to chcel dosiahnuť tak, že zbaví života jej kresťanské príbuzenstvo z úradnej moci, tj. na popravisku. Veľká časť peňazí by potom pripadla ako miestodržiteľovi práve jemu.
Pri tejto trestnej výprave však spadol z koňa do rozbúrenej rieky a utopil sa. Rieka s ním odniesla aj pamiatku na neho, pričom na mladú mučenicu ľudia nezabudli. Okrem iného je svätá Agáta, patrónka Sicílie, vzývaná pri zemetrasení a výbuchu sopky. Nielen kvôli onomu zemetraseniu vypuknutému počas jednej fázy mučenia, ale aj kvôli dobrým skúsenostiam, ktoré s ňou v tomto smere veriaci mali.
Už rok po svojej smrti totiž zachránila svojim príhovorom Katániu pred besniacou Etnou. Jedna z najznámejších Agátiných pomocí v nebezpečenstve sopečnej erupcie sa datuje do roku 1634, kedy miestni obyvatelia niesli v procesii k zúriacej sopke Agátin závoj, po celé stáročia uchovávaný v meste. Žeravá láva prestala vyvierať na povrch a sopka sa utíšila.
Agáta je vzývaná aj proti rakovine prsníka a patrí k patrónkam baníkov (zrejme aj kvôli onomu rozžeravenému uhliu, na ktorom bola vyváľaná). V deň jej smrti sa na Sicílii žehná pečivo, soľ a voda, ktoré majú ľudí chrániť pred bleskami a požiarmi. Posvätené kúsky chleba sa hádžu do ohňa, aby vietor odniesol požiar preč. Dobytok sa potom kŕmi posväteným chlebom a soľou, aby bol uchránený pred chorobami. Agátinými atribúty sú: hranice, kliešte, misa, prsia, nožnice, pochodeň, roh a uhlie.
