%20(1).jpg)
Tým, ktorí sa chystajú odísť z tohto života, Cirkev poskytuje okrem pomazania chorých aj Eucharistiu ako viatikum . Prijímanie tela a krvi Ježiša Krista vo chvíli odchodu k Otcovi má osobitný význam a závažnosť. Je semenom večného života a moci zmŕtvychvstania podľa Pánových slov: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6, 54).
Ako je Eucharistia sviatosťou mŕtveho a vzkrieseného Krista, máme tu pred sebou sviatosť prechodu zo smrti k životu, z tohto sveta k Otcovi. Podobne ako sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie tvoria jednotu sviatostí uvádzania do kresťanského života, tak pokánie, pomazanie chorých a Eucharistia ako viatikum, keď kresťanský život dochádza na hranicu, sú sviatosťami, ktoré pripravujú na nebeskú vlasť, alebo sviatosťami, ktorými sa končí putovanie na zemi.
Pomerne veľká pozornosť sa venuje prvému svätému prijímaniu, podobne aj veľkonočnému. A je to správne, lebo ide o vážnu kresťanskú povinnosť. No menšiu starostlivosť, zdá sa, prejavujú veriaci o sviatostné zaopatrenie chorého prijímaním, ktoré podľa pôvodného latinského slova voláme viatikum čiže pokrm n a cestu do večnosti. A predsa toto prijatie eucharistického Krista má veľký význam.
Nemali by sme hovoriť, že viatikum je posledné prijímanie, aby sme chorých zbytočne neodstrašovali od jeho prijatia. V skutočnosti nemusí byť posledným, môžu po ňom nasledovať aj ďalšie prijímania.
Viatikum je znakom plným nádeje na večný život. Je Božím zásahom do jestvovania tela i duše, ktoré sa spoja pri vzkriesení z mŕtvych, nie ako boli predtým, ale už oslávené, pripodobnené zmŕtvychvstalému Kristovi. Práve v tom to je podstata slávneho vzkriesenia z mŕtvych. Pán Ježiš povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a Ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6, 54) Viatikum je tak zavŕšením predchádzajúcich prijímaní, ktoré nás pripravovali n a večný život a zálohom nesmrteľnosti. Kňaz hovorí prijímajúcemu: „Sám Kristus Pán nech ťa ochráni a vovedie do života večného.“
Viatikum je naplnením krstu. Chorý pred prijatím viatika obnovuje krstn ú vieru, ktorou začal žiť život v Kristovi. V krste sme zomreli (duchovne) hriechu a povstali k novému životu s Kristom. Prijatím viatika sa táto symbolika stáva výraznejšou. Teraz chorý aj fyzicky umiera s Kristom, aby s ním povstal k večnému životu v sláve.
Viatikum je Veľká noc chorého. Prijatím viatika sa završuje v živote kresťana aj veľkonočné tajomstvo čiže účasť na tajomstve Pánovej smrti a jeho prechodu k Otcovi. Chorý tak plnšie prežíva veľkonočné Kristovo tajomstvo i svoje vlastné: pripraví sa zavŕšiť svoj život ako obetu seba samého Otcovi v spojení s Kristom, aby s ním mohol stať z mŕtvych k večnému životu.
Podľa nových obradov by bolo ideálne, aby sa viatikum podalo chorému cez svätú omšu, ktorá sa s dovolením ordinára môže slúžiť pri chorom. Chorý by mal podľa možnosti prijať Eucharistiu pod obidvoma spôsobmi, aby ta k plnšie naznačil svoju spoluúčasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve. Viatikum je tak spojením sa s Víťazom nad smrťou a s Darcom života.
Na sviatostnom zaopatrení chorého sa m á zúčastniť aspoň niekoľko veriacich - zástupcov putujúcej Cirkvi. Toto spoločenstvo veriacich odporúča chorého do spoločenstva víťaznej Cirkvi v nebi, prejaví mu svoju lásku znakom pokoja a prijíma spolu s ním toho istého Krista. Chorý sa necíti opustený, lebo je zahrnutý prejavmi lásky celej Cirkvi
Ak je viatikum také bohaté na duchovné účinky a tak é významné pre dôstojné zavŕšenie kresťanského života, neprekvapí nás v obnovených obradoch zdôraznená vážna povinnosť prijať Eucharistiu ako viatikum pre tých, čo sú pred odchodom do večnosti. Lebo Eucharistia je sviatosť, ktorá pomáha zvíťaziť nad smrťou a vovádza do života.
Ak chorý nemôže prijať Oltárnu sviatosť pod spôsobom chleba, možno mu ju podať pod spôsobom vína.
zdroj: Nábožné výlevy
