%20(1).jpg)
Boh bol potešený, že skrze vízie niektorých privilegovaných duší môže pre povzbudenie veriacich ukázať pochmúrne príbytky očistca a jeho smutné tajomstvá. Medzi takéto duše patrila aj svätá Františka Rímska, zakladateľka oblátov, ktorá zomrela v roku 1440 v Ríme.
Bolo jej ukázané peklo a jeho hrozné muky, vnútro očistca, stav duší a tajomný poriadok - dalo by sa povedať že takmer hierarchiu splátok - ktorý vládne v tejto časti Cirkvi Ježiša Krista.
Svätá Františka, v poslušnosti voči svojim nadriadeným, ktorí si mysleli, že sú zaviazaní uložiť jej túto povinnosť, povedala všetko, čo jej Boh zjavil a jej vízie, napísané na žiadosť ctihodného kanonika Matteottiho, jej duchovného vodcu, majú všetku autenticitu, akú je v týchto veciach možné požadovať.
Františka niekoľko mesiacov veľmi trpela bolesťami, po niekoľkých mesiacoch však náhle ozdravela a vtedy mala hrôzostrašné videnie o pekle, obsahujúce prevažne ponaučenia o prísnej Božskej spravodlivosti, ale boli to tiež aj také strašné úkazy, že by sa hádam nenašiel nikto, kto by pri nich netrnul strachom a bázňou.
Svätica bola pri tomto videní sprevádzaná anjelom a toto miesto videla ako podobné mestu, nad ktorého bránou ohnivým písmom horel nápis: "Mesto večného trápenia - večné obydlie zatratencov." Anjel ju potom viedol a ukázal jej trojitú hlbšiu a ešte hlbšiu priepasť, v nej hrozného draka a kráľa pekelníkov. Anjel ju viedol tou trojitou a potom jej ukázal, ako hrozné a neznesiteľné muky musia odsúdenci trpieť za rozličné hriechy a neprávosti, ktoré sa vo svojom živote dopustili.
Františka mala z toho videnia taký strašný dojem, že kedykoľvek si na to spomenula, celým telom sa rozochvela a veľmi plakala, ale pripomínala to zatvrdnutým hriešnikom, aby mali stále na pamäti, aké hrozné súdy ich očakávajú pred spravodlivým Bohom, ak neurobia pokánie!
Keď služobnica Božia prekonala víziu pekla a bola vyvedená z tejto hroznej priepasti, bola nebeským sprievodcom prevedená do očistca. Tam nevládla ani hrôza, či neporiadok, zúfalstvo či večná temnota, božská nádej tam rozptýlila svoje svetlo a Františke bolo povedané, že toto miesto očisty sa nazýva aj pobytom nádeje. Videla tam duše, ktoré síce kruto trpeli, ale anjeli ich navštevovali a pomáhali im pri utrpení.
Očistec je podľa nej rozdelený na tri odlišné časti, ktorými sú tri veľké provincie tohto kráľovstva utrpenia. Sú umiestnené jeden pod druhým a sú obsadené dušami rôznych rádov. Tieto duše sú pochované pomerne hlbšie, pretože sú viac poškvrnené a viac vzdialené od času ich oslobodenia.
Najnižšia oblasť je naplnená prudkým ohňom, ktorý však nie je temný ako pekelný, je to obrovské horiace more, ktoré vyhadzuje obrovské plamene. Do jej hĺbky je ponorených nespočetné množstvo duší: sú to osoby, ktoré sa uznali vinnými zo smrteľného hriechu, ktorý síce riadne vyznali, ale počas života ho dostatočne neodpykali. Božia služobnica sa potom dozvedela, že pre všetky odpustené smrteľné hriechy ešte zostáva utrpenie sedem rokov. Tento pojem zjavne nemožno chápať ako definitívne opatrenie, pretože smrteľné hriechy sa nesmierne líšia, ale ako priemerný trest. Aj keď sú duše zahalené rovnakými plameňmi, ich utrpenie nie je rovnaké, líšia sa podľa počtu a povahy ich bývalých hriechov.
V dolnom očistci svätá Františka videla laikov a osoby zasvätené Bohu. Laici boli tí, ktorí po živote hriechu mali šťastie, že sa mohli úprimne obrátiť, osoby zasvätené Bohu boli tí, ktorí nežili podľa svätosti svojho stavu. V tom istom okamihu uvidela zostúpiť dušu kňaza, ktorého poznala, ale ktorého meno nezverejňuje. Poznamenala, že tvár mal zakrytú závojom, ktorý zakrýval škvrnu. Aj keď tento kňaz viedol poučný život, nie vždy dodržiaval prísnu striedmosť a príliš dychtivo hľadal uspokojenie pri stole.
Svätica potom bola prevedená do prechodného očistca, určeného pre duše, ktoré si zaslúžili menej prísny trest. Mal tri odlišné oddelenia: jedno pripomínalo nesmierny ľadový žalár, ktorého chlad bol neopísateľne intenzívny, druhé bolo naopak ako obrovský kotol vriaceho oleja a smoly, tretie vyzeralo ako jazierko z tekutého kovu pripomínajúce roztavené zlato alebo striebro.
Horný očistec, ktoré svätá Františka neopisuje, je dočasným príbytkom duší, ktoré trpia málo, okrem bolesti zo straty, a blížia sa k šťastnému okamihu ich oslobodenia.
zdroj: François Xavier Schouppe, Purgatory
