%20(1).jpg)
Jestvujú nevedomí ľudia, ktorí robia zlo len preto, lebo nepoznajú dobro. Koľkí nepoznajú alebo zle poznajú Božie veci a morálne zákony! Chradnú ako hladujúci, lebo im nemá kto utíšiť hlad, a sú podvyživení pre nedostatok výživnej pravdy.
Poúčať nevedomých znamená v duchovnej oblasti dávať jesť hladným. A ak človek dostane odmenu za chlieb poskytnutý chradnúcemu telu, aby v ten deň nezomrelo, akú odmenu dostane ten, kto nasýti ducha večnými pravdami, keď mu tak dá večný život? Nebuďte lakomí na to, čo viete. Dostali ste to zadarmo a neobmedzene. Dávajte to bez lakomstva, lebo to patrí Bohu, ako voda z oblohy, a treba to dávať tak, ako sme to dostali. Nebuďte lakomí ani pyšní na to, čo viete. Ale dávajte to štedro a pokorne.
A dávajte čistú a láskyplnú úľavu modlitbami za živých i mŕtvych, ktorí smädia po milosti. Nesmiete odmietnuť vodu vysušeným hrdlám. Čo potom dať srdciam utrápených a čo kajúcim dušiam mŕtvych ľudí? Modlitby, plodné modlitby, ktoré sú preniknuté láskou a duchom obety. Modlitba musí byť opravdivá, nie mechanická ako hrmot kolies na ceste. Čo umožňuje vozu napredovať? Hrmot a či koleso? Koleso je to, čo sa opotrebúva, aby sa voz pohyboval. To isté platí o ústnej mechanickej modlitbe a o aktívnej modlitbe.
Prvá je zvuk, nič viac. Druhá je práca, v ktorej sa opotrebúvajú sily a rastie utrpenie, ale dosahuje sa cieľ. Modlite sa viac obetou ako perami a uľavíte živým i mŕtvym. Tak naplníte druhý skutok duchovného milosrdenstva. Svet zachránia viac modlitby tých, ktorí sa vedia modliť, než hrmotné, neužitočné a vražedné bitky.
Mnohí ľudia na svete spoznávajú. No nevedia pevne uveriť. Váhajú, sú nerozhodní, akoby ich ťahalo na dve opačné strany, takže nepostúpia ani o jediný krok, vyčerpajú svoje sily zbytočne a bez úspechu.
To sú pochybujúci. Vravia ale, ak a potom.
Pýtajú sa: Je to naozaj tak?‘
,A ak to tak nie je?‘
,A ja môžem?‘
,A ak sa mi to nepodarí?‘
A podobne. Sú ako výhonky, ktoré, ak nenájdu niečo, o čo sa môžu prichytiť, nestúpajú, alebo aj keď to nájdu, kolíšu sa sem i tam. Takým ľuďom nielenže treba byť oporou, ale treba ich po tej opore aj viesť pri každodennej zmene pomerov.
Ó, veru, skúšajú trpezlivosť a lásku viac než zaostalé dieťa! Ale v mene Pána, neopúšťajte ich! Dajte týmto väzňom seba samých, väzňom ich hmlistej choroby jasnú vieru a zanietenú silu. Veďte ich k slnku a k výšinám. Buďte týmto pochybujúcim neúnavní a trpezliví učitelia a otcovia.
Ochabujú vaše sily? Výborne. Aj vy ich často ochabujete mne a ešte viac Otcovi, ktorý je na nebesiach, ktorému sa neraz zdá, že Slovo sa márne stalo telom, pretože ľudia ešte stále pochybujú, dokonca i teraz, keď počujú Božie Slovo hovoriť. Nechcite si predsa namýšľať, že ste viac než Boh a ja!
Otvorte teda väzenia týmto väzňom ,ale‘ a ,ak‘. Zbavte ich reťazí ,môžem?‘. A ,ak sa mi to nepodarí?‘. Presvedčte ich, že stačí, ak urobia všetko najlepšie ako môžu, a Boh bude spokojný. A ak uvidíte, že sklznú z podpery, neprejdite nevšímavo okolo nich, ale znova ich zodvihnite. Tak, ako to robia matky, ktoré neprejdú len tak okolo svojho dieťaťa, keď spadne, ale sa zastavia, zodvihnú ho, očistia, potešia a podoprú, kým sa nezbaví strachu z nového pádu. A takto to robia celé mesiace a roky, keď má dieťa slabé nôžky.
Odievajte duchovne nahých tak, že budete odpúšťať ubližujúcim. Urážka je opakom lásky. Neláska zbavuje človeka Boha. A preto ten, kto uráža, stáva sa nahým a iba odpustenie toho, ktorého urazil, opäť zaodeje jeho nahotu. Pretože mu prináša Boha. Boh čaká, kým človek, ktorého urazili, neodpustí. Boh odpustí tomu človeku, ktorého urazili, ako aj tomu, kto urazil človeka aj Boha. Pretože, priznajme si, niet človeka, ktorý by neurazil svojho Pána. Ale Boh nám odpustí, ak my odpustíme svojmu blížnemu. A odpustí blížnemu, ak mu odpustí ten, ktorého urazil. Tak sa stane vám, ako vy urobíte druhým. Preto odpúšťajte, ak chcete, aby vám odpustili, a v nebi sa budete tešiť z milosrdnej lásky, ktorú ste preukázali, ako keby vám položili plášť posiaty hviezdami na vaše sväté plecia.
Buďte milosrdní k zarmúteným. Sú to ľudia zranení životom, s uboleným srdcom a citmi. Neuzatvárajte sa vo svojej vyrovnanosti ducha ako v pevnosti. Plačte s plačúcimi, tešte zarmútených, vyplňte prázdnotu osamelých, ktorým smrť vzala príbuzného. Buďte otcami sirotám, deťmi pre rodičov, bratmi jeden druhému. Milujte.
Prečo milovať len šťastných? Oni už dostali svoj podiel slnka. Milujte plačúcich. Tých svet najmenej miluje. No svet nepozná hodnotu sĺz. Vy ju poznáte. Milujte teda tých, čo plačú. Milujte ich, ak sa poddali svojmu smútku. A milujte ich ešte viac, ak sa búria proti svojmu utrpeniu. Nie výčitkami, ale láskavo ich presviedčajte o pravde a užitočnosti utrpenia. Pod závojom slz môžu vidieť Božiu tvár zdeformovanú, vyjadrujúcu len pomstychtivú spupnosť. Nie. Nepohoršujte sa! Sú to len halucinácie spôsobené horúčkou z bolesti. Pomôžte im, aby horúčka klesla. Vaša svieža viera nech je ako ľad priložený blúzniacemu. A keď najprudšia horúčka klesne a nastúpi malátnosť a ochabnutá skľúčenosť človeka, ktorý vyšiel z traumy, znovu im rozprávajte o Bohu ako o niečom novom - láskavo, trpezlivo ako deťom, ktoré sú pre chorobu zaostalé... Povedzte im peknú príhodu, aby ste rozptýlili večné dieťa, ktorým je človek! A potom buďte ticho. Nevnucujte sa... Duša pracuje sama. Pomáhajte jej pohladením a modlitbou.
A keď povie: ,Teda to nebol Boh?‘, odpovedzte: ,Nie. On ti nechcel ublížiť, lebo ťa miluje aj za toho, kto ťa už nemôže milovať, lebo zomrel.‘ A keď duša povie: ,Ale ja som ho obviňovala,‘ povedzte: ,On na to zabudol, lebo to bolo v horúčke.‘ A keď povie: ,Potom by som ho chcela mať,‘ povedzte: ,Aha, tu je! Pri dverách tvojho srdca čaká, že mu ich otvoríš.‘
Trpezlivo znášajte nepríjemných ľudí. Oni vchádzajú, aby rušili domček nášho ja , tak ako vchádzajú pútnici a vyrušujú v dome, v ktorom bývame. Ale ako som vám povedal, že treba prijímať pútnikov, tak vám hovorím: Prijmite i týchto.
Sú vám nepríjemní? Ale hoci ich vy nemáte radi, lebo vás vyrušujú, oni vás milujú, viac-menej úprimne. Pre túto ich lásku ich prijmite. A keby aj prišli a vypytovali sa, hnevali a urážali vás, buďte trpezliví a láskaví. Svojou trpezlivosťou ich môžete polepšiť a nedostatočnou láskou ich môžete pohoršiť. Je vám ľúto, že hrešia, ale viac by vás malo trápiť, keby zhrešili pre vás a keby ste vy zhrešili. Prijmite ich v mojom mene, ak ich nemôžete prijať zo svojej lásky. A Boh vás za to odmení, lebo on potom príde, aby vám oplatil návštevu a zahladil nepríjemnú spomienku svojím nadprirodzeným pohladením.
Napokon usilujte sa pochovávať hriešnikov, aby ste ich napomínaním pripravovali na návrat k životu v milosti. Viete, kedy to robíte? Keď ich napomínate s otcovskou, trpezlivou a láskavou naliehavosťou. Je to akoby ste vy postupne pochovávali nepekné časti tela prv, než ho uložíte do hrobu očakávať Boží príkaz: ,Vstaň a poď ku mne.‘
Či neumývame mŕtvych my, Židia, z úcty k telu, ktoré má vstať z mŕtvych? Napomínať hriešnikov je ako umývať ich údy, ako prvý úkon pri pochovaní. Ostatné vykoná Pánova milosť. Umývajte ich s láskou, slzami a obetami.
Buďte hrdinskí, aby ste vytrhli ducha zo záhuby. Buďte hrdinskí.
Táto činnosť nezostane bez odmeny. Lebo ak sa dá odmena za pohár vody podaný telesne smädnému, čo dostane ten, ktorý zbaví dušu pekelného smädu?
Toto sú skutky telesného a duchovného milosrdenstva, ktoré zväčšujú lásku.
zdroj: upravené podľa Maria Valtorta
