%20(1).jpg)
Svätý František Xaverský je spolu so svätou Teréziou od Dieťaťa Ježiša ochranným patrónom svetových misií. V polovici 16. storočia kázal národom východnej Ázie od Indie až po Japonsko a vykonal nemalý počet zázrakov. Keď sa svätec zdržiaval v roku 1545 v malajzijskej Malacce, prihodila sa nasledujúca udalosť.
V tomto meste žil jeden šľachtic, volal sa João Fernandez de Liher, bol jedným z najváženejších a najbohatších obyvateľov mesta. Bol ženatý s jednou Javánkou a mali syna Antonia, ktorý vo veku asi 17 rokov ochorel ťažkou chorobou. Lekár už liečbu vzdal a tiež domorodé ženy, ktoré sa vyznali v prírodnom liečiteľstve, si nevedeli rady. Matka sa teda vo svojej núdzi obrátila na známu kúzelníčku, ktorá sa vyznala v tajomných veciach. Chorému uviazala okolo ľavého zápästia hodvábnu šnúru a ihneď sa prejavili znaky posadnutosti. Nielen že sa oči a ústa chorého kŕčovito vykrivili, ale prejavoval veľký odpor voči všetkému svätému. Pľul na sochy a obrazy svätých. Nakoniec stratil reč aj vedomie a po tri dni ležal ako mŕtvy vo svojom lôžku.
Náhodou sa o tom dozvedela jedna domorodá žena. Rodičom poradila, aby hneď zavolali "svätého otca", ten by mohol chorému pomôcť. Otec chorého poslal svojho priateľa Antonia Mendesa ku svätému Františkovi Xaverskému a ten ihneď pribehol. Bola sobota večer.
Sotva vstúpil svätec do izby chorého, ten, doteraz ležiaci bez známok života, sa okamžite znepokojil. Museli ho držať násilím. František Xaverský sa modlil z nejakej knihy asi dve hodiny. Potom si nechal priniesť štólu, misál, svätenú vodu a krucifix. Pre chorého bol ale pohľad na kríž neznesiteľný. Počínal si ako divoký, mali čo robiť, aby ho udržali. František Xaverský ale vyhlásil, že všetko sa na dobré obráti.
Začal čítať príbeh utrpenia. Pri každom vyslovení mena "Ježiš" upadol chorý do mdlôb, pľul proti krížu a chcel sa vytrhnúť. Potom sa začalo s exorcizmom. Kňaz pokropil chorého svätenou vodou a položil na neho relikvie, načo sa mladý muž upokojil a po nejaký čas ležal na posteli ako mŕtvy. František Xaverský tým urobil všetko, čo mohol.
"Ponechajte teraz chorého v pokoji spať," povedal im, "keby sa v noci zobudil, dajte mu piť kašu z mandlí. Okrem toho nech sľúbi preblahoslavenej Panne novénu. Nerobte si žiadne ďalšie starosti. Ja budem zajtra ráno slúžiť svätú omšu ku cti Matky Božej. Váš Antonio potom bude zase hovoriť a uzdraví sa."
František Xaverský zostal ešte do rozvidnenia a rozlúčil sa. Odišiel do kostola Našej Milej Pani na Hore, aby tam odslúžil svätú omšu. Kým František Xaverský obetoval svätú omšu, zostali otec a jeho priateľ Mendes ďalej pri lôžku chorého. V tom okamihu, keď František Xaverský došiel pri svätej omši k evanjeliu, chorý vydal zo seba prvé hlásky. Keď svätá omša skončila, mohol Antonio zase správne hovoriť a po niekoľkých dňoch bol úplne zdravý.
Modlitbe svätého Františka Xaverského a jeho svätej omši v mariánskej svätyni v Malace sa všeobecne pripisovalo uzdravenie chorých a na základe tohto zázraku sa obrátilo veľa pohanov, tiež jedna, v celom meste známa bohatá židovka, so svojimi tromi deťmi.
Svätyňa Našej Milej Pani na Hore, týčiaca sa na zelenom pahorku, vtedy poznávacie znamenie mesta Malacca, ktorá kraľovala obrazu mesta, bola postavená v roku 1523 ako splnenie sľubu Portugalcov Duarte Coelha. (Keď bol Duarte Coelho v roku 1521 pri Kantone so svojimi tromi džunkami obkľúčený 65 nepriateľskými čínskymi člnami, vzýval vo svojej núdzi Matku Božiu a sľúbil, že na jej počesť postaví kaplnku, keď ho z tohto nebezpečenstva vyslobodí.) V roku 1549 prenechal biskup tento kostolík jezuitom. Tu pobýval František Xaverský veľmi často, aby si odpočinul a aby sa modlil, vo dne aj v noci. Tu padlo i historické rozhodnutie, že pocestuje ako prvý misionár do Japonska a tu ho vyhľadal Japonec Anjirô v decembri 1547, keď František v kostole Našej Milej Pani na Hore práve sobášil.
Tento Japonec za ním cestoval viac ako rok, ale pretože František Xaverský kázal v tých rokoch na Molukách, skôr k stretnutiu nedošlo. Aby dosiahol odpustenie svojich hriechov (vo svojej krajine niekoho zabil), vzal na seba tento Japonec veľké ťažkosti, aby sa stretol so svätým kňazom.
V Máriinej svätyni sa obaja konečne stretli: svätec a hriešnik. Na základe rozprávania tohto Japonca sa František Xaverský rozhodol vydať sa ako misionár na cestu k vzdialeným ostrovom na severe, na ktoré ešte žiadny katolícky kňaz nevstúpil. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1549 pristál František Xaverský ako prvý misionár v Kagošime, japonská misia teda začala v znamení Panny Márie.
