%20(1).jpg)
Keď ju ctihodná Katarína Emmerichová videla v jednom z jej mnohých rôznych videní, povedala: „Bola čistá ako anjel; v nebi ju vidím bielu ako padlý sneh. Okrem Márii a Magdalény nepoznám zjavu ľúbeznejšieho.“
Tento, nad iné ľúbezný zjav, mohli ľudské oči uvidieť prvýkrát niekedy okolo roku 480, keď v Nursii prišla na svet. Ale neprišla sama - Scholastika totiž bola z dvojčiat a jej dvojčaťom nebol nikto menší ako Benedikt - slávny Benedikt z Nursie, vyhlásený za patróna Európy.
Rodiť vo vtedajších mizerných podmienkach nebolo nič ľahké, preto niet divu, že matka Abundancia za pôrod dvojčiat zaplatila životom. Šťastím v nešťastí, nielen pre týchto dvoch malých drobcov, ale pre celú Cirkev bolo, že otec Euprob bol bohatý muž, nebol teda problém detičkám zaistiť dojku a neskôr aj opatrovateľku. Vďaka tomu zostala súrodenecká dvojica, ktorá celkom zmenila západné kresťanstvo, nažive.
Súrodenci si mohli naplno užívať ako svoj majetok, tak aj postavenie, ale oni mali iné sny. Benedikt odišiel čoskoro do hôr, aby tu pustovníčil a postupne tu založil dvanásť menších kláštorných spoločenstiev. Neskôr sa však spolu s niekoľkými druhmi odobral na Monte Cassino a založil tam prvý kláštor. Navyše spísal rehoľné pravidlá a dal tak základ západnému mníšstvu.
Scholastika zbystrila. Žiť v odovzdanosti Bohu, zachovávať tri sľuby - čistotu, poslušnosť a chudobu, to by bolo niečo pre mňa, povedala si a taktiež odišla z otcovho paláca do drsných podmienok chatrných prístreškov.
V blízkosti Monte Cassina (presnejšie pri Piambarole) zriadila s bratovou pomocou ženský benediktínsky kláštor - prvý svojho druhu. Stala sa jeho prvou abatišou a viedla svoje sestry podľa predpisov svojho brata. Oba kláštory čoskoro praskali - idea odlúčenosti od sveta a plnej odovzdanosti Hospodinovi tak uchvátila mladých veriacich z blízkeho i ďalekého okolia, že pred bránami oboch kláštorov bol čoskoro obrovský nával. Niet preto divu, že dcérske kláštory vyrastali všade okolo ako huby po daždi. Nešlo určite len o tú vznešenú myšlienku, musel dozaista ťahať aj príklad svätej zakladateľky, ako aj duch, ktorý vládol v kláštornom spoločenstve a vanul do všetkých kútov a zákutí krajiny okolo Monte Cassina a v plynulých kruhoch - ako vznikali ďalšie kláštory - aj ďalej po Apeninskom polostrove a potom aj po Európe.
Scholastika žila ako i jej družky, v prísnej disciplíne, modlitbe, pôstoch, rozjímaní, bdení, vykonávajúc ručné práce. Skrátka obyčajný život rehoľníčky, žitý však tak neobyčajne, že sa dostala do neba a je dodnes vzorom rehoľníc celého sveta.
Raz za rok sa stretávala na jednom dvorci, ležiacom medzi oboma kláštormi, so svojim bratom Benediktom, aby prebrali dôležité záležitosti. Počas roka boli síce v písomnom styku neustále, ale osobný kontakt nič nenahradí. A nebavili sa o nejakých podružnostiach, to napokon Scholastika ako predstavená zakazovala aj svojim sestrám. Vôbec, hovorila dosť málo, razila zásadu, že ak už človek hovorí, má hovoriť len o Bohu, inak hovorí zbytočne.
Keď Benedikt začal pozorovať, že čas stretnutia sa blíži ku koncu, už sa už zbieral, že sa vráti, ako mu to nariaďovali regule rádu. Bola krásna noc, nad nimi sa skvela hviezdami posiata obloha.
„Zostaň,“ požiadala svojho brata z ničoho nič Scholastika. „Bavme sa dnes o Pánovi celú noc,“ prosila. Nikdy predtým to neurobila, ale akosi cítila, že toto ich stretnutie je posledným na tomto svete. Lenže Benedikt o tom nechcel ani počuť, reguly rádu boli pre neho nedotknuteľné.
Keď neobmäkčím teba, obmäkčím snáď Pána, povedala si Scholastika a strelnou modlitbou sa obrátila o pomoc k Bohu. V tom okamihu sa prihnala taká búrka, že by do nej ani psa nevyhnali.
„Čo si to urobila? Ako sa teraz vrátim k bratom? Musím do svojej cely,“ bedákal Benedikt.
„Čo som urobila, čo som urobila. Prosila som ťa, a ty nič. Tak som poprosila Pána a On ma vypočul. Ale ak chceš, tak bež do toho nečasu tam vonku,“ dodala nevinne.
Benedikt nikam teda nešiel. Zostal. Bolo to naposledy, čo sa mohol so svojou sestrou na tomto svete porozprávať.
Scholastika totiž o tri dni zomrela. Bolo 10. februára roku 542. Jej brat mal toho dňa videnie - zbadal jej dušu v podobe holubice, ako stúpa do neba. Pochovaná bola v montecassinskom kláštore a Benedikt ju nasledoval za mesiac a pol - zomrel 21. marca. Jeho telo spočinulo v lone montecassinského kláštora po boku jeho dvojčaťa.
Svätí Scholastika býva zobrazovaná v benediktínskom habite, jej atribúty sú holubica, kniha. Tá „dažďová“ historka krásne ukazuje, ako to vyzerá, keď žena veľmi miluje. Milovala naplno - Boha i svojho brata. A toho „dobehla láskou“, ako píše kdesi svätý Gregor veľký.
„Dobehla ho láskou... Jednoducho zase raz žena viac milovala. Milovala Boha a milovala svojho brata, s ktorým chcela zdieľať radosť z toho, že obaja patria Pánovi. A on myslel iba na splnenie litery rehole, ktorú napísal. Treba podotknúť, že sa asi od nej predsa len niečomu naučil.“
