„Nešťastník, zranil si svätú Pannu!“

Prastarý farský kostol v Re, malej obci v údolí Vigezzo asi 20 kilometrov od Domodossola, mával na vstupe nízku bránu chránenú portikom. Na pravú stranu brány namaľoval maliar obraz Panny Márie s Dieťaťom a s tromi ružami v pravej ruke. Na stuhe je nápis: „In gremio Matris sedet Sapientia Patris.“

Večer 29. apríla 1494 jeden mladík, istý Giovanni Zuccone, rozhnevaný, pretože prehral v kartách, hodil kameňom po obraze namaľovanom na priečelí kostola, zasväteného svätému Móricovi. Jeden jeho kamarát ho pokarhal: „Nešťastník, zranil si svätú Pannu!“ Mladík uznal svoju chybu a ľutoval to, ale obaja z miesta činu utiekli.

Na druhý deň jeden starček menom Bartolomej, skôr než vstúpil do kostola, dotkol sa podľa svojho zvyku obrazu Panny Márie, aby potom urobil znamenie kríža. S prekvapením zistil, že má ruku postriekanú krvou, ktorá vyteká z rany spôsobenej kameňom a steká až na zem.

Tento mimoriadny prípad je bohato zadokumentovaný a vierohodne dosvedčený oficiálnymi civilnými orgánmi. Dva pergameny, uchovávané vo farskom archíve, predstavujú najdôležitejšie a nezvratné dôkazy o vierohodnosti zázraku, pretože sú to výpovede očitých svedkov. 

Prvý pergamen z roku 1494 obsahuje svedectvo starostu z Val Vigezza Daniela de Crispiho, ktorý po podpise notára pripojil svoj podpis aj na dokument. Druhý pergamen je z roku 1500 (šesť rokov po udalosti) a spísal ho úradník Angelo Romano. 

Pre nás je zaujímavé čítať prvý pergamen, preložený do bežnej taliančiny, popis udalosti z pohľadu toho, ktorý vec potvrdzuje: Slávny Boh a Pán náš, Ježiš Kristus a milosť Ducha Svätého, nech ráči osvietiť srdcia tých, ktorí opisujú také veľké zázraky. 

V mieste Re della Val Vigezzo v diecéze Novara, na vonkajšej stene kostola svätého Mórica, priamo pod portikom kostola je pradávny obraz slávnej Panny Márie a s ňou jej jednorodeného Syna na kolenách Panny. Tento obraz začal v stredu 29. apríla roniť z čela krv. Túto vytrysknutú krv je možné uvidieť, ako tečie z čela po tvári svätej Panny a po celom obraze Jednorodeného. Niekoľko dní tak vytekala z čela a mnoho kvapiek stieklo až na zem na plienku prestretú tam, kam kvapky stekali. Krv vydávala obdivuhodnú vôňu.

Povesť o týchto veciach sa rozšírila po okolí Val Vigezzo a ctihodný pán Daniel de Crispis, milánsky občan, starosta vo Val, všetok klérus a šľachta i ľudia z údolia vystúpili ku kostolu, aby videli namaľovaný obraz; videli obraz a krv, ktorá sa z čela a z obrazu stratila, sa zázračne znova zjavila.

Menovaný starosta a ďalší klerici a šľachtici najprv preskúmali múr kostola a jej časti, aby videli, či úkaz nie je umelo vyvolaný, a presvedčili sa, že krv vyteká zázračne a nie umelo z čela obrazu, pretože toto miesto sa javilo ako prerazené. Keď starosta počul, že nejaký Giovanni Zuccone práve v onú stredu hodil po obraze kameňom, zobral niekoľko svedectiev podpísaných Petrom da Balcone, pisárom toho istého starostu, a svedectvá, ktoré dosvedčujú to, čo sme uviedli.

Nasledovali zázračné znamenia a divy zaznamenané v blízkosti toho istého kostola. Hoci lokalita Re, kde sa obraz nachádza, je lesnatá a občania veľmi chudobní, začali budovať nový majestátny kostol, ale nemohli ho priviesť ku koncu pre svoju chudobu a videli nevyhnutnosť prosiť o pomoc verných Kristových nasledovníkov.

Nasledujú podpisy a pečiatky úradných svedkov: „Ja, Pierino, syn Viliama da Balcono, verejný notár z Val Vigezzo spolu s uvedeným pánom starostom a notármi, ktorí boli pri veci prítomní, som videl všetko tak, ako je to zapísané, a pre potvrdenie vierohodnosti všetkého povedaného som sa podpísal.“

„Ja, Giovannino, syn Dionýsia de Rossi, verejný notár vo Val Vigezzo spolu so zmieneným starostom a notármi, ktorí boli pri veci prítomní, som videl všetko tak, ako je to zapísané, a pre potvrdenie vierohodnosti všetkého povedaného som sa podpísal.“

„Ja, Pietro de Rossi, syn pána Giovanniniho, obyvateľa zo Santa Maria uvedeného Val Vigezzo, verejný notár spolu so zmieneným starostom a notármi, ktorí boli pri veci prítomní, som videl všetko tak, ako je to zapísané, a pre potvrdenie vierohodnosti všetkého povedaného som sa podpísal.“

„Všetkým a každému, ktorí pozorovali tieto veci, ja Daniel de Crispis, občan z Milána a starosta vo Val Vigezzo, dosvedčujem, že keď sa rozšírila povesť o vyššie popísanom krvácaní, odobral som sa na uvedené miesto v Re spolu s veľkým množstvom klerikov a šľachticov z údolia, videl som uvedený obraz postriekaný krvou a preskúmal som a dal preskúmať múry, kde je obraz namaľovaný, a overil som, že uvedené veci sa stali zázračne a nie umelo, a preskúšal som svedectvo, ako je vyššie uvedené. Preto na dôkaz vierohodnosti a v sile toho, čo bolo povedané, nariadil som, aby bol zhotovený platný zápis s priložením mojej pečate.“

Giovanni Zuccone, mladík, ktorý prerazil obraz, napriek tomu, že čin ľutoval, niekoľko dní po urážke Madony bol vypovedaný z Valle a s ním, ako bolo v mieste zvykom, aj jeho príbuzní.

Týmto zázrakom krvi Madona ukázala svoju materskú ochranu pre všetkých veriacich, ktorí sa k nej obracajú, ako to dosvedčujú početné tabuľky ex voto zachované vo svätyni.

Masima

zdroj: rivistamariaausiliatrice