Keď Peter a Ján obrátili v Lydde veľké množstvo ľudí, zriadili tu kostol, ktorý zasvätili Matke Božej. Prosili Máriu, aby kostol navštívila a požehnala ho svojou prítomnosťou. Matka Božia im však odpovedala: „Choďte v pokoji, ja budem s vami!“ Keď apoštoli prišli do kostola v Lydde, našli na stĺpe obraz Matky Božej zhotovený nie ľudskou rukou. Panna Mária neskôr kostol osobne navštívila. Požehnala obraz a dala mu milosť pôsobiť zázraky.
V 4. storočí za Juliána Odpadlíka sa obraz ocitol v nebezpečenstve. Cisár rozkázal kamenárom, aby obraz odstránili. Ale stĺp všetkým nástrojom odolal. Tento zázrak prilákal na miesto veľké množstvo ľudí z celého Východu.
Krátko pred vypuknutím sporu o obraz si prial svätý Germanus, mních z Palestíny, uvidieť tento zázračný obraz. Aby mal svätú Pannu z Lyddy stále pri sebe, požiadal umelcov, aby mu vyhotovili kópiu, a tú vzal so sebou do Konštantinopolu, kde sa stal patriarchom.
V roku 726 však cisár Lev II. začal ničenie obrazov. Svätý patriarcha Germanus bol nútený odstúpiť a opustiť hlavné mesto. Než nastúpil na loď, napísal list pápežovi Gregorovi Veľkému, pripevnil ho na ikonu a zveril ju morským vlnám. Ikona plávala priamo do Ríma a dorazila tam ešte v ten istý deň.
Svätý pápež Gregor bol vo sne informovaný a prijal obraz v sprievode kléru a ľudu. Keď skončil modlitbu na brehu Tibery, sám ikonu v procesii odniesol do chrámu svätého Petra a vystavil na uctievanie veriacim.
Keď spor o obrazy skončil, došlo k ďalšiemu zázraku. Počas svätej omše, ktorú slávil pápež Sergej II. (844–847), ikona sa začala pohybovať. Ľud sa vyľakal a začal spievať „Kyrie eleison“. Obraz sa zdvihol, vznášal sa k bráne a potom ďalej až k Tibere, nasledovaný pápežom i ľuďom. Potom začal plávať a rovnakou cestou, akú pribudol do Ríma, sa vrátil ďalší deň do Konštantínopolu, kde ho prijal patriarcha Metod. Madona bola slávnostne prenesená do kostola v Chalkoprateia, kde ju uctievali pod titulom „Rímska“.