Anjeli strážni svätých

Príklady svätcov z našej doby alebo svätých z predchádzajúcich čias nám ukazujú, že anjel strážny je naším najlepším priateľom, ktorého pomoc by sme si mali pri svojom dnešnom spôsobe života viac vážiť. On neustále hľadí na Boha a súčasne je nám vo dne v noci po boku.

Vnútorné spojenie so svojím anjelom strážnym sprevádzalo Pátra Pia už od detstva. On ho neustále prehlboval a bol s ním v stále dôvernejšom vzťahu. Išlo to tak ďaleko, že sa stalo, že sa na neho hneval, keď okamžite neodpovedal na jeho volanie. Raz, keď P. Pio šomral, anjel strážny mu s veľmi srdečným výrazom povedal: „Ja som stále pri tebe, môj milý, obklopujem ťa neustále srdečnosťou, ktorú tvoja vďačnosť k Milovanému vyvoláva v tvojom srdci. Táto láska, ktorú k tebe cítim, nebude zhasená tvojou smrťou. Ja viem, že tvoje veľkodušné srdce bije stále pre nášho spoločného Milovaného.“ Anjel hovoril o Pánovi Ježišovi.

„Ó Raffaelina,“ napísal P. Pio 20. apríla 1915 žene, ktorá mu písala, „aké potešujúce je vedieť, že sme stále pod ochranou nebeského ducha... Zaveďte si pekný zvyk stále na neho myslieť. Buďme si od kolísky k hrobu vedomí, že po našom boku je nebeský duch, ktorý nás neopúšťa ani na okamih, ktorý nás vedie a ktorý nás ochraňuje ako brat, ktorý nás má stále tešiť, najmä v najsmutnejších hodinách. Vedzte, Raffaelina, že tento dobrý anjel sa za Vás modlí. On prináša Bohu všetky dobré diela, ktoré konáte, Vaše sväté a čisté priania. V tých hodinách, keď sa zdá, že ste sama a opustená, nenariekajte, že nemáte spriatelenú dušu, ktorej by ste sa mohli otvoriť, ktorej by ste mohli zveriť svoje trápenie, ale nezabudnite na tohto neviditeľného sprievodcu, ktorý je prítomný, ktorý je vždy pripravený Vás počúvať a tešiť. Ó skvostná dôvernosti! Ó šťastné priateľstvo!“

Predstavme si, že P. Pio tieto strhujúce a pravdivé slová neadresuje Raffaeline, ale nám osobne. Mali by sme sa ich naučiť naspamäť, začleniť ich do svojho duchovného života, konkrétne ich prežívať každý deň. Je tu definovaný mystický, osobný zväzok s naším anjelom strážnym a konkrétne je popísaný druh nášho vzťahu s ním.

Jedného dňa sedel brat Alessio, ktorý dával pozor na starého kňaza počas siesty, po jeho boku na terase. Otec Pio preberal medzi prstami zrnká ruženca. Brat čítal kňazovu korešpondenciu za účelom odpovedí, ktoré mali poslať. Prerušil kňazovu modlitbu a povedal: „Pani B. R. by chcela, aby ste jej poradili ohľadom nového zamestnania, ktoré sa jej ponúka.“ 

Otec Pio ho prerušil káravým tónom: „Choďte, môj syn, nechajte ma osamote, či nevidíte, že som veľmi zamestnaný?“ 

„Zvláštne,“ pomyslel si brat, „on tu sedí a preberá prstami ruženec, a hovorí, že je veľmi zamestnaný!“ O niekoľko okamihov neskôr sa obrátil P. Pio na brata a povedal mu: „Či nevidíš všetkých tých anjelov strážnych mojich duchovných detí, ktorí prichádzajú a idú, aby mi priniesli svoje posolstvá?“

Otec Pio ukladal svojim návštevníkom a ľuďom, ktorí sa u neho spovedali, aby mu poslali svojich anjelov strážnych, až budú v ťažkostiach...

Terézia Neumannová a jej anjel strážny

V spomienkach na Teréziu čítame nasledujúcu príhodu: V januári 1946 som mal to privile gium, že som mohol stráviť jedno popoludnie s Teréziou Neumannovou, stigmatizovanou pani z Konnersreuthu v Bavorsku.

Ešte zvláštnejšou výsadou bolo, že som mohol byť prítomný v noci zo štvrtka na piatok otrasnému divadlu utrpenia Kristovho, ktoré Terézia prežívala na svojom tele a vo svojej duši so srdcervúcou skutočnosťou. Videl som vytekať krv z jej očí, z jej čela, z jej rúk a nôh. Počul som, ako vizionárka vyslovovala aramejsky sväté slová, ktoré hovoril Ježiš počas svojho utrpenia. Terézia prežila viac ako štyristokrát tragédiu Kristovho zatknutia.

Zažila, ako bol vláčený pred ľudské súdy, ako bol odsúdený na smrť, bičovaný, tŕním korunovaný a ukrižovaný. To utrpenie, ktoré prekonala, sa zarylo človeku do očí. Jej tvár bola znetvorená. Nevidel som nikdy nič tak srdcervúceho…

Terézia mala k svojmu anjelovi strážnemu nepretržitý a živý vzťah, aký máme k ľuďom, ktorí sú nám veľmi milí. Vnímala ho stále po svojom boku, poznala jeho meno, bavila sa s ním, dostávala od neho odpovede, ktoré počula. Keď bola v stave vytrženia, videla ho po pravici, žiariaceho svetlom. Informoval ju o vnútornom živote návštevníkov. Využívala to, aby tým, ktorí sa jej zverovali, dávala orientáciu. 

Anjel strážny ju varoval pred satanovými udalosťami, pred útokmi, ktoré plánoval proti nej, proti jej príbuzným a proti cirkvi. Deň za dňom prežívala Terézia jeho blahodarnú prítomnosť po svojom boku.

„Keby ste si vedeli predstaviť tú lásku, ktorú k vám váš anjel strážny chová, a ako veľmi sa teší z vašich radostí a trpí vašimi ťažkosťami, potom by ste s ním ihneď nadviazali najdôvernejší vzťah,“ hovorievala návštevníkom, ktorí sa jej pýtali na svojich anjelov strážnych .

Začiatkom 20. storočia zomrela vo veku 25 rokov jedna žena, ktorá bola tak telesne, ako aj duchovne mimoriadne krásna Gemma Galgani, ktorá žila vo vrúcnej dôvernosti s anjelmi, najmä so svojim anjelom strážnym. Vo vlastnom životopise, ktorý spísala na pokyn svojho spovedníka, o tom hovorí. Jej anjel strážny bol jej duchovným vodcom – s prísnosťou, ako sa patrí. 

Gemma píše o jednej príhode z detstva: „Spomínam si veľmi dobre, ako mi jedného dňa darovali zlaté hodinky s retiazkou… Prepadla som na chvíľu márnomyseľnosti a zavesila si ich, aby som vyšla von. Keď som zase prišla domov, vyzliekla som sa. V tej chvíli som uvidela anjela – dnes viem, že to bol môj anjel strážny. Povedal mi s veľkou vážnosťou: „Pripomeň si, že ozdoby, ktoré zdobia nevestu ukrižovaného Kráľa, môžu byť iba tŕne a kríž.“ Tieto slová ma vystrašili. Ten anjel mi tiež nahnal strach. Premýšľala som o tých slovách bez toho, aby som im správne rozumela. Rozhodla som sa: Z lásky k Ježišovi, a aby som sa mu páčila, nebudem nosiť už žiadne ozdoby a nebudem už hovoriť o veciach, ktoré patria do sveta márnomyseľnosti.“

Častokrát Gemma videla, že je obklopená týmito nebeskými bytosťami. Cítila veľmi intenzívne dobrotu ich prítomnosti. V jednom liste datovanom 14. septembra 1900 písala passionistovi P. Germainovi, svätému a šikovnému kňazovi, ktorý bol od roku 1900 jej duchovným vodcom, celkom jednoducho o prítomnosti svojho milovaného anjela: „Potom, čo ste odišiel domov, zostala som so svojimi milými. Nevidela som všetkých štyroch, ale iba dvoch z nich: svojho anjela strážneho a Vášho anjela. Váš anjel strážny prichádza, aby ma ráno prebudil, a prichádza aj večer, aby mi požehnal.“

3. októbra toho istého roku, deň po liturgickej pamiatke svätých strážnych anjelov, písala Gemma P. Germainovi: „Anjel strážny sa so mnou tiež modlil breviár… Ale včera som im všetkým dala voľno, pretože mali sviatok. Môj anjel a tiež váš anjel však chceli zostať.“ 

13. mája 1901 hovorila znovu o anjelovi strážnom: „Dnes sa tiež ukázal váš milý anjel strážny. Aký bol krásny! Ako veľmi sa leskla trblietavá hviezda nad jeho hlavou! S mojou tetou sme odišli do kuchyne, aby sme pripravili jedlo. Bola som tam, aby som ho pozorovala. Myslela som na Ježiša a ďakovala Mu týmito slovami: „Ježišu, ďakujem Ti. Ja trpím, ale viem veľmi dobre, že ma necháš vojsť do raja, že áno? Zrazu som zacítila, ako mi niekto kladie na čelo ruku a uchopil ma za hlavu. Bol to váš anjel strážny, ktorý mi povedal: „Dcéra moja, keď máš nádej, že raz budeš s Ježišom a Máriou vládnuť na nebesiach, prečo neprijímaš to utrpenie, to vyčerpanie s väčšou silou a odvahou?“ Potom, čo povedal tieto slová, objal ma a zmizol, zanechal ma v najväčšej radosti.“

Ako vidíme, sú anjeli strážni, tieto nesmrteľné a dokonalé bytosti, šťastní, keď s nami môžu zdieľať vrelú dôvernosť. „Anjel je najúprimnejším a najvernejším priateľom, dokonca aj keď páchame neprávosti, vtedy ho naše zlé konanie zarmucuje,“ povedal P. Pio. 

Gemma Galgani sa nechala svojim anjelom strážnym a svojim duchovným sprievodcom poddajne vychovávať. Nesmieme si svojich anjelov strážnych predstavovať ako majestátne a odťažité bytosti, ale ako veľmi milé a blízke osoby, ktorým nie je nič skryté a ktoré poznajú naše srdcia až do posledných záhybov a zdieľajú s nami naše radosti a smútky. 

A ako niekoho, kto je šťastný z nášho sprevádzania, kto je šťastný, keď vo svojom vnútornom živote robíme pokroky, a zakaždým trpí, keď na svojej ceste k svätosti urobíme krok späť. Sú to naši nekonečne drahí sprievodcovia v našom živote, v dobrých aj zlých dňoch! 

Ako veľmi ich musíme mať radi! Hovoriť s nimi v skryte srdca je vzácnosť rovnaká ako každá návšteva nejakej milej bytosti. Váš anjel strážny zrkadlí váš stav duše ako barometer. Myslite aj na jeho šťastie tým, že budete dbať na stálosť vášho vnútorného života.

On je neustále tu: „Anjel strážny ma nikdy neopúšťa,“ napísala Gemma Galgani do svojho duchovného denníka, „nikdy, ani na okamih! Keď hovorím, modlím sa alebo sa venujem iným záležitostiam, je to on, kto ma na to upozorňuje. Je to vôľa Ježišova, aby som sa nemýlila.“ 

20. júla 1902, deväť mesiacov pred svojou smrťou, napísala Gemma P. Germainovi: „…na druhý deň prišiel môj anjel strážny ku mne. Pohladil ma a ja som sa nemohla zdržať, aby som mu milo nepovedala: „Môj anjel, ako veľmi ťa mám rada!“ 

„Prečo?“ pýtal sa ma. 

„Mám ťa rada, pretože ma učíš pokore a pretože v mojom srdci uchovávaš mier. Keď sa niekedy stane, že som zlá, môj milý anjel sa nehnevá. Chcem byť vďačná najprv Ježišovi a potom tebe.“ 

„Áno,“ dodal k tomu, „budem tvojím verným sprievodcom, tvojím nerozlučným ochrancom. Vieš, kto mi ťa zveril do ochrany?“ 

„Áno,“ odpovedala som, „môj milý Ježiš.“ 

„Potom zostaňme obaja spolu s Ježišom.“

Anjel strážny – váš anjel strážny – dúfa v to, že sa podobná vrúcna dôvernosť vyvinie s tým, kto je v jeho ochrane – teda s vami. Čo sa ale dá robiť, keď sa táto osoba ani v najmenšom nezaujíma o túto jeho blahodarnú prítomnosť? Alebo ešte horšie, keď dokonca popiera existenciu anjela strážneho? Potom je odzbrojený, nemohúci, nešťastný. Kiež by to tak u vášho anjela nikdy nebolo. 

Keď ho ignorujete alebo iba zanedbávate, potom si odopierate mocnú pomoc na svojej ceste k dokonalosti, odmietate drahého pomocníka pre svoje šťastie. Nikdy nezabudnite, že anjel strážny je najdrahocennejším klenotom vo vašom živote. Je najcennejším pomocníkom pre vaše šťastie. A pre vaše bezpečie.

Dosvedčuje to nasledujúci príbeh, ktorý rozprávala jedna stará dáma, ktorá viedla svätý život: „Keď som bola mladá, bola moja krása, ktorá medzitým uvädla, žiarivá, ako ľudia hovorili. Rada som chodila do spoločnosti. Raz za mesiac som chodila v sobotu večer na ples. V malom lotrinskom meste, kde som žila, som mala mnoho obdivovateľov. Muži sa predbiehali, aby ma vyzvali na tanec. Vyhýbala som sa tangu, pretože sa potom niektorí muži tesne, skoro nehanebne na mňa tlačili. Jeden účastník plesov sa držal zvlášť tvrdošijne v mojej blízkosti. Aj keď to bol pekný, milý a galantný chlapec, netancovala som s ním rada, pretože bol telesne dotieravý a neskromný. Jedenkrát sa dopustil "bláznivosti" a ponúkol mi pohár polosuchého šampanského. Trval na tom, aby som si vzala druhú čašu a potom tretiu… Hlava sa mi točila. Potom mi navrhol, že ma odprevadí domov. Cestou mi povedal, že mi chce ukázať „niečo veľmi zaujímavé“. Býval v slobodárni.

Poháňaná zvedavosťou, hlúpo som k tomu dovolila. Keď sme k nemu prišli, ukázal mi zbierku známok, predovšetkým zvláštnu známku, ktorá, ako hovoril, „má hodnotu celého imania“. Nikdy som sa nezaujímala o známky. Potom mu zrazu zaiskrilo v očiach, vrhol sa na mňa a ťahal ma k posteli. Mala som iba jediné útočisko: volať o pomoc. Všetkými silami som vykríkla: „Môj anjel strážny, pomôž mi!“ Okamžite niekto silne zaklopal na dvere izby.

Mladý muž ma pustil a bežal k dverám. Nikto tam nebol... Rýchlo som utiekla a ušla tejto nástrahe. Nikdy som nepochybovala o tom, že ma v ten večer zachránil môj anjel strážny. Mala som vtedy osemnásť rokov. Nepoznala som do tej doby ešte žiadneho muža. O dva roky neskôr som sa zoznámila s mužom, ktorý sa stal mojím manželom a otcom mojich detí a doprial mi skoro päťdesiat rokov šťastného života. Aká vďačná som bola onomu kňazovi našej farnosti – bol to farár svätého života – ktorý ma, keď som bola ešte dieťa, naučil milovať môjho anjela strážneho a byť s ním v stálom kontakte!“

Masima - Verím a Dôverujem