%20(1).jpg)
Advent je vo svojej podstate čas, v ktorom sa veriaci majú viac venovať príprave na druhý príchod Ježiša Krista na konci sveta. Takto sa napĺňa jeho zmysel aj vo význame slova adventus – očakávanie.
V liturgickom kontexte zameranie Adventu v zmysle očakávania Kristovho príchodu na konci vekov sa končí 16. decembra. Adventné obdobie má od 17. decembra charakter spomienky na historické očakávanie Spasiteľa v biblickom počítaní štyroch tisícročí.
V priebehu týždňa to pripomínajú najmä liturgické čítania vo svätej omši, ktoré nám v priereze podávajú najdôležitejšie udalosti a približujú hlavných aktérov dejín pred narodením Krista.
Na začiatku si však treba uvedomiť, že Katolícka cirkev má dve vetvy – východnú a západnú. Obe sú jedna Katolícka cirkev, ale majú svoje osobitosti, zvyky, liturgiu a, samozrejme, i pôstnu disciplínu.
Východná Cirkev pred sviatkom Narodenia Pána prežíva pôstne obdobie, ktoré je známe aj pod názvom Filipovka. Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.
V Byzantskej cirkvi bol tento pôst zavedený niekedy medzi 6. až 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj vo 4. storočí.
Názov Filipovka pochádza zo skutočnosti, že sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade. Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou.
V Ríme sa adventná predvianočná príprava spomína už v časoch pápeža Leva I. Veľkého v rokoch 440 až 461. Iný záznam o Advente pochádza z Francúzska, kde v roku 582 koncil v meste Macon nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku svätého Martina.
Adventné obdobie v tejto forme zahŕňalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Na štyri nedele skrátil Adventné obdobie pápež Gregor I. Veľký (540 – 604), symbolizovať to vraj malo štyritisíc rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja.
Definitívnu formu nadobudol Advent v 8. a 9. storočí. V roku 1362 pápež Urban V., ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre Advent pôstne pravidlá.
Hoci Adventné obdobie má kajúci charakter, nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste (napríklad stále sa spieva Aleluja). Kajúcnosť znamená obrátenie sa naplno k Bohu.
Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo vo 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať Advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov.
V rímskej liturgii trvalo obdobie Adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna. Advent nám teda pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu.
Nejde teda iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred viac ako 2000 rokmi v malej judskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život má byť adventom, bdelým očakávaním nového, konečného príchodu Krista. A práve preto musíme žiť naplno evanjelium. Zachovávať všetko, čo nám Boh zjavil a čo od nás požaduje.
Tradícia adventného venca siaha do 19. storočia a slúži ako pripomienka významu tohto pre nás katolíkov veľmi dôležitého obdobia „adventu“.
Adventný veniec pochádza zo severských krajín (škandinávske krajiny, Nemecko), ktoré obsahujú univerzálne symboly: svetlo ako spása, zelená ako život a guľatý tvar ako večnosť.
Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. V zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. Prví misionári využili túto tradíciu na evanjelizáciu ľudí.
Používanie adventného venca sa začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Wicherna. Staral sa o sociálny domov pre chudobné deti. Okolo Vianoc sa deti s úzkosťou vždy pýtali, kedy je festival. Potom na znak svojho príchodu vyrobil koliesko so sviečkou na každý adventný deň, takže na dni v týždni boli malé sviečky a štyri väčšie na symbol nedele.
Niekoľko farárov začalo robiť to isté vo svojich komunitách a zjednodušovali tak ornament pre štyri sviečky. Po určitom čase si jeho použitie osvojila aj cirkev, ktorá v súlade s katolíckou vierou má liturgický čas ako čas posvätný.
A tak sa tieto symboly stali veľmi vhodnými pre kresťanské vianočné tajomstvo, a preto ľahko prenikli do južných krajín. Adventný veniec sa rýchlo stal ďalším kresťanským pedagogickým prvkom, ktorý vyjadruje nádej príchodu Ježiša ako Svetla a Života a spolu s ďalšími symbolmi bol v tom čase určite dôležitejší ako napríklad biblické čítania, modlitbové texty, či repertoár piesní.
Cirkev sa chystá začať adventné obdobie slávením prvej adventnej nedele a ako je zvykom, veriaci sa zhromaždia, aby sa pomodlili a zapálili prvú sviečku adventného venca.
A ako by mal vyzerať adventný veniec? Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. Ďalej, keďže kruh nemá žiadne strany, znamená to, že Božia láska je pre nás všetkých rovnaká.
Kruh je symbolom Božej večnosti a Kristovej večnej vlády.
Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť. Boh chce, aby sme na konci nášho života očakávali jeho milosť, jeho milosrdné odpustenie a slávu večného života.
Môže sa taktiež vo vnútri venca nachádzať červená stuha, ktorá predstavuje svedectvo a Božiu lásku, ktorá nás úplne obklopuje, silnú a nekonečnú lásku.
V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe. Symbolizujú tiež štyri Kristove prejavy:
1. vtelenie, historický Ježiš;
2. Ježiš v chudobných a núdznych;
3. Ježiš vo sviatostiach;
4. Parusia: Druhý Ježišov príchod.
Napríklad v Brazílii majú sviečky na adventný veniec svoju farbu a poradie, ktoré je potrebné zapáliť, počnúc prvou adventnou nedeľou:
1. zelená – symbolizuje nádej, ktorú prinášajú proroci ohlasujúci príchod Mesiáša.
2. červená – predstavuje Božiu lásku a predstavuje oznámenie Jána Krstiteľa.
3. fialová – počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži. Táto svieca sa zapáli v nedeľu, ktorá je známa ako „radostná nedeľa“ alebo ako radosť z dôvodu prvého slova predslovu omše: Gaudete (radujte sa).
4. biela – predstavuje čistotu Bieleho, okrem svetla vychádzajúceho z Panny Márie, pri príchode jej syna Mesiáša.
Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. Najlepšie tam, kde je to pre všetkých ľahko viditeľné, a tak pamätať na príchod bližšie a bližšie k Pánovi Ježišovi a na dôležitosť dobrej prípravy na tento okamih.
Adventný veniec je kresťanský symbol, ktorý je možné umiestniť do domu každého katolíka, čo je veľmi dôležité, pretože okrem toho, že si pamätáme adventné obdobie, prináša nám dôležité posolstvá v rámci symbolov, ktoré tento veniec obsahuje.
V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. Je to čas príprav a radostného čakania na Pána. V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa. V posledných dvoch nám Cirkev pripomína čakanie na prorokov a Máriu na Ježišovo narodenie.
Konzumný spôsob života, obchod a systém tohto sveta trvá na zabudnutí na pravý význam Vianoc. A môžeme tomu prepadnúť, ale je možné obdarovať a osláviť pravý význam: Dieťa Ježiš je náš veľký dar!
Pane Ježišu, osláviť Tvoje Vianoce znamená urobiť z môjho života, môjho domova miesto večnosti a spásy. Nech Tvoje svetlo svieti v každom srdci. Zapálením každej sviečky tohto adventného venca chceme zapáliť nádej, lásku, bratstvo a spásu, ktorá je veľkým darom, ktorý chceme dať všetkým, ktorých milujeme, prostredníctvom Ježiška, ktorý sa narodí v našej rodine. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
zdroj: KN+Verbisti
