Veľká svätica severu, Brigita Švédska, vykonala mnoho pre cirkev a pre svoju zem. Pôsobila ako vychovávateľka na kráľovskom dvore v Štokholme. Uskutočnila pokorné púte do Santiaga de Compostela v Španielsku a do Jeruzalema. Ona, ktorá pochádzala z kráľovského rodu, sa nezdráhala ošetrovať chorých morom v Ríme.
Bola manželkou a matkou štyroch dcér a štyroch synov, potom vdovou a nakoniec zakladateľkou rádu. Nepožadovala pre ženy ani emancipáciu, ani kňazstvo. Preto sa vedľa nej stali svätými jej muž a jedna dcéra. A králi, biskupi a pápeži k nej prichádzali pre radu. Mnohým energicky pripomínala ich povinnosti a pápeža pohla k návratu z Avignonu do Ríma.
Žena, ktorá by mala byť dnes pre nás príkladom. Vo Švédsku je ešte dnes uctievaná v luterskej štátnej cirkvi ako matka krajiny a patrónka rozdeleného kresťanstva. Boh ju považoval za hodnú obdariť ju videniami, ako on putoval na zemi. Ježiš Kristus jej zjavil aj tzv. Brigitine modlitby, ktoré v dnešnej dobe takého častého odpadnutia od viery slúžia na záchranu príbuzných-odpadlíkov.
Niccolo di Tommaso - Vízia Narodenia sv. Brigity
Vízia o narodení Ježiša v Betleheme, ako ju zažila svätá Brigita
Zvláštny pôrod nášho Vykupiteľa a trvalé Máriino panenstvo
Mária povedala: „Keď ma moja matka porodila, vyšla som obvyklou bránou (to znamená ako všetci ostatní ľudia), lebo nikto nemal byť zrodený iným spôsobom, len jediný môj Syn, ktorý je Stvoriteľom prírody a všetkých vecí, chcel teda tiež byť zrodený podivuhodným a nevýslovným spôsobom.“
Svätá Brigita rozpráva: „Keď som bola pri jasliach Pána v Betleheme, videla som Pannu. Bola v požehnanom stave, oblečená do bieleho plášťa a jemnej suknice, cez ktorú som videla zvonku zreteľne jej panenské telo. Jej brucho bolo naplnené a veľmi objemné, veď bola pred pôrodom. S ňou bol ctihodný starec a obaja mali pri sebe volka a oslíka. Keď vstúpili do jaskyne, uviazal starec vola a osla k jasliam, vyšiel von a priniesol Panne zapálenú sviecu, upevnil ju na stenu a vyšiel zase von, aby nebol prítomný pri pôrode.
Teraz vyzula Panna topánky z nôh, odložila biely plášť, ktorým bola zahalená, zložila závoj z hlavy, položila tieto predmety vedľa seba a zostala len v spodnej bielizni. Jej veľmi krásne, akoby zlaté vlasy splývali jej rozprestreté cez šiju. Potom vzala dve jemné plátna, aby nimi ovinula novonarodené dieťa. Potom, čo bolo všetko pripravené, Panna s veľkou úctou kľakla na kolená a ponorila sa do modlitby. Pritom sa chrbtom pritlačila na jasle, tvár mala ale pozdvihnutú k nebu. So zdvihnutými rukami, s očami obrátenými k nebu bola akoby vzpriamená.“
Moment narodenia Ježiša
„Keď bola ponorená do modlitby, uvidela som v jej lone pohnúť sa spočívajúce dieťa a v jednom okamihu porodila svojho Syna, od ktorého vychádzalo také veľké, nevýslovné svetlo, že sa nedalo porovnať ani so slnkom, a ešte menej s tou svietiacou sviecou, ktorú tam upevnil starec, pretože tento božský jas úplne zatienil pozemský svit sviečky.
Nasledoval taký náhly pôrod, že som nestačila ani spozorovať ani rozlíšiť, ako sa to stalo, alebo ktorá časť tela dieťaťa vyšla pri pôrode ako prvá. Uvidela som ihneď slávne Dieťa nahé a úplne žiariace ležať na zemi. Jeho telo bolo bez akejkoľvek poškvrny a nečistoty. Začula som aj anjelské spevy neobyčajnej ľúbeznosti a sladkosti. A hneď sa stiahlo brucho Panny, ktoré bolo pred pôrodom naplnené, a objavilo sa teraz jej telo nevídanej krásy.“
Uctievanie Máriou a Jozefom
„Akonáhle Panna spozorovala, že porodila, hneď sklonila hlavu, zopla ruky a uctievala plná úcty Novonarodeného a hovorila k nemu: »Buď vítaný, môj Bože, môj Pane a môj Syn!« Vtedy Dieťa zaplakalo a triaslo sa zimou a pre tvrdosť podložky, na ktorej ležalo. Otočilo sa trochu, vytiahlo rúčky a požadovalo osvieženie a dôkaz matkinej nehy. Vtedy vzala Matka Dieťa do náručia a pritisla ho na svoju hruď a zahrievala ho a bozkávala na tvár a na bruško.
Potom si sadla na zem, vzala svojho Syna do lona, uchopila svojimi prstami pupočnú šnúru, ktorá bola čoskoro odrezaná bez toho, aby vytryskla tekutina alebo krv, a potom začala Dieťa starostlivo zavinovať. Najskôr do ľanových a potom do vlnených plátien a zviazala nožičky a ručičky do povojníka, ktorý na štyroch koncoch hornej vlnenej tkaniny zopla. Potom ovinula a uviazala okolo hlavičky Novorodenca tie dve ľanové, na to pripravené šatky, a keď to všetko urobila, vstúpil dovnútra starec, vrhol sa na zem, pokľakol, uctieval Dieťa a plakal radosťou.
Panna neutrpela pri pôrode žiadnu zmenu farby ani nezoslabla. Ani neochabla jej telesná sila, ako sa to deje u iných rodiacich žien. Okrem toho tehotné telo nadobudlo skorší stav, v ktorom bolo, ako Dieťa počala. Teraz sa ale zdvihla, držala Novonarodeného v náručí, a obaja, ona a Jozef, ho položili do jaslí, pokľakli na kolená a vzdávali mu úctu.“
Oznámenie Matky Božej svätej Brigite
Panna Mária povedala: „Moja dcéra! Je to už dávno, čo som ti sľúbila, že ti tu v Betleheme ukážem spôsob, ako som porodila. Stalo sa to tak, ako teraz vidíš, totiž v kľaku na kolenách, keď som sa sama v stajni modlila. Porodila som Ho s veľkou radosťou a jasaním duše, necítila som žiadne ťažkosti ani bolesti, keď opúšťal moje telo. Zavinula som Ho hneď do čistých plátien, ktoré som si dávno predtým pripravila. Keď to Jozef videl, čudoval sa tomu a mal veľkú radosť z toho, že som porodila takto bez pomoci.“
Varovanie Panny Márie neveriacim
„Aj keď sú ľudia, ktorí sa podľa svojho rozumu odvažujú tvrdiť, že sa môj Syn narodil obvyklým spôsobom, predsa to je plná pravda a niet pochýb, že sa narodil tak, ako som už predtým povedala a ako si to teraz videla.“
Máriino panenstvo
„Mala by si vedieť, že Jozef, skôr ako sa so mnou zasnúbil, spoznal z Ducha Svätého, že moje panenstvo bolo Bohu zasvätené a nepoškvrnené v myšlienkach, slovách a skutkoch. On sa so mnou zasnúbil s úmyslom, aby mi slúžil a aby vo mne mal svoju pani, nie však manželskú družku. Aj ja som spoznala v Duchu Svätom veľmi isto, že moje panenstvo zostane stále neporušené, aj keď podľa tajomného Božieho rozhodnutia budem zasnúbená s mužom.
Keď som ale Božiemu poslovi dávala svoj súhlas a Jozef videl, ako sa silou Ducha Svätého objem môjho brucha zväčšoval, zľakol sa veľmi, nie preto, že by proti mne pojal podozrenie, ale že si spomenul na slová prorokov, ktorí predtým zvestovali, že Syn Boží sa narodí z Panny, a on sa nepovažoval za hodného slúžiť takej Matke. Až mu anjel vo sne prikázal, aby sa nebál, ale slúžil mi s láskou.
Keď sa blížila hodina pôrodu môjho Syna, ktorú som vôbec nepoznala dopredu, prišla som do Betlehema, ako to Boh vopred vedel, a vzala si najčistejší odev so sebou aj plienky pre svojho Syna. Do tých som zavinula toho, ktorý sa mi narodil vo všetkej čistote.“
Poznámka: „Zjavenia svätej Brigity sú obsahovo aj štýlovo veľmi rôzne. Niekedy je zjavenie prezentované formou dialógov medzi božskými Osobami, Pannou Máriou, svätými a tiež démonmi; dialógov, do ktorých vstupuje aj Brigita. Inokedy je podané jednotlivé videnie, a potom zase to, čo vyjavuje Panna Mária o živote a tajomstvách Syna. Hodnota Zjavenia svätej Brigity, ktoré sú niekedy predmetom určitých pochýb, bola upresnená ctihodným Jánom Pavlom II. v liste Spes Aedificandi: „Cirkev vyhlásením Brigitiny svätosti prijala súhrnnú autenticitu jej vnútornej skúsenosti bez toho, aby sa vyjadrovala k jednotlivým zjaveniam.“ (č. 5)“ (Benedikt XVI., Generálna audiencia 27. 10. 2010)
Masima - Verím a Dôverujem