Svätý Silvester

Keď sa povie Silvester, každému najprv napadne posledný deň v roku a s ním späté bujaré oslavy príchodu nového roku. Hocikto asi vie, že meno tomuto dňu dal svätý pápež, ale už menej asi bude vedieť aj niečo o jeho živote. K Silvestrovej osobe sa viaže zaujímavá skutočnosť: bol ako prvý titulovaný prídomkom „vyznávač,“ ktorý svätá Cirkev odvtedy udeľovala tým, ktorí nezomreli mučeníckou smrťou.

Dátum narodenia tohto rodeného Rimana zostáva tajomstvom. Pochádzal z veriacej rodiny, čo so sebou v čase Diokleciánovho prenasledovania nieslo nutnosť skrývať sa v lesoch na Monte Soratte neďaleko Ríma, a to spolu s vlastným otcom Rufinom, ktorý tu ukrýval liturgické knihy a nádoby. To už bol Silvester podľa niektorých zdrojov kňazom.

Ďalšie jeho osudy nie sú známe, na scéne dejín sa objavuje až 31. januára 314, kedy bol dvadsať dní po smrti pápeža Milthiada zvolený za jeho nástupcu. Legenda hovorí, že prijal meno podľa miesta svojho úkrytu z dôb prenasledovania - Silvester. Latinské silva totiž znamená les, resp. obyvateľov lesa.

Oproti svojim predchodcom mohol celý svoj pontifikát verejne vykonávať v časoch, keď bolo kresťanstvo plne rehabilitované zo strany cisára. Rok predtým totiž Konštantín vydal slávny milánsky edikt, ktorý zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými vyznaniami, udeľoval cirkvi právo na majetok, nariaďoval vrátiť jej úplne všetky hmotné statky, skonfiškované pri niekdajšom prenasledovaní a urobil z nej de facto právnickú osobu. Edikt zahájil úplne novú éru, kedy rímsky štát vedľa seba rešpektoval ešte jedno spoločenstvo s celosvetovým presahom. 

Silvester sídlil v lateránskom paláci, niekdajšom majetku Placida Laterána, ktorý pápežovi Miltiadovi daroval cisár Konštantín. Silvester vedľa paláca začal stavať baziliku, ktorú v roku 324 vysvätil ako prvú katedrálu v Ríme a ktorá je dodnes považovaná za matku všetkých kostolov. Neskôr prikročil aj k stavbe iných slávnych chrámov - svätého Pavla za hradbami, sv. Vavrinca či pôvodnej podoby svätého Petra vo Vatikáne.

Do obdobia Silvestrovho pontifikátu spadá vystúpenie kňaza Aria, ktorý svojimi bludnými vývodmi pomýlil značnú časť vtedajšieho kresťanstva. Hlásal, že Ježiš Kristus nebol Bohom, a tým ani nie je rovnakej podstaty s Otcom. Je vraj obyčajným tvorom, za Syna Božieho iba prijatým. K najväčším odporcom bludára Aria patril svätý Atanáš, úplne mimoriadna osobnosť vtedajšej cirkvi. Avšak ani pápež Silvester I. nezostával pozadu. 

Prvého cirkevného koncilu vôbec, konaného v roku 325 v Niceji, kam ho zvolal cisár Konštantín, sa síce nemohol zúčastniť, avšak skrze svojich vyslancov (biskupa Hosia z Córdoby a kňaza Vitona a Vincenta) pôsobil výdatne v prospech správneho učenia. Cirkevní otcovia vtedy vydali rozhodnutie, ktoré sa dodnes modlíme v Kréde: „Pravý Boh z pravého Boha, zrodený, nie stvorený, jednej podstaty s Otcom.“ Arianizmus však týmto uznesením nevymizol, držal sa zaryto pri živote a jeho jed trávil duše veriacich aj naďalej.

Silvester tiež prinútil Konštantína k radikálnej zmene rady zákonov: Cisár zakázal vydržiavanie konkubín a pre cudzoložníkov vyhlásil trest smrti, zároveň výrazne sťažil možnosť rozvodov. Zakázal trest smrti ukrižovaním, gladiátorské hry, ako aj svojvoľné zaobchádzanie s otrokmi. Súdnictvo kresťanov, počítajúc v to aj rýdzo svetské kauzy, zveril do rúk biskupov a v neposlednom rade vyhlásil nedeľu za povinný sviatočný deň, „dies Dominica“ – deň Pána.

Silvester I. sa preslávil neobyčajnou vynikajúcou múdrosťou, jasnozrivosťou a horlivosťou, láskou k Bohu a blížnym, predovšetkým k chudobným, ktorým výdatne pomáhal. Stál za úpravou liturgických predpisov, keď mimo iného nariadil, aby oltáre boli stavané z kameňa namiesto doterajšieho dreva a boli pokrývané iba plátnom, nie hodvábom. Stanovil presné stupne svätenia kňazov a podľa všetkého sa zaslúžil aj o založenie rímskej speváckej školy. Nechal zostaviť prvú rímsku martyrológiu (zoznam kresťanských mučeníkov).

Svoj bohumilý pontifikát zakončil v posledný deň leta Pána 335. Pochovaný bol v bazilike svätej Priscilly, ktorú sám nechal vybudovať na Via Salaria nad jej katakombami. Neskôr pápež Pavol I. nechal Silvestrove telesné pozostatky preniesť do vtedy novo vystavaného, ​​jemu zasväteného kostola.

Jedna z legiend, spätá s menom svätého pápeža Silvestra I. hovorí o tom, že obrátil a pokrstil Konštantínovu matku svätú Helenu, ktorá sa v dejinách cirkvi toľko preslávila nájdením Svätého kríža. Svätý Silvester býva zobrazovaný v pápežskom ornáte, s knihou a mušľou alebo býkom a jeho liturgická pamiatka pripadá, ako je známe, na 31. december.

Masima - Verím a Dôverujem