%20(1).jpg)
Najsvätejší dom na svete sa nachádza v Taliansku. Hoci bol kedysi vo Svätej zemi, bol premiestnený. Podľa histórie je známe, že dom Svätej rodiny stál v Nazarete ešte v 13. storočí, až kým 10. mája 1291 náhle nezmizol a nezostali z neho ani základy. Bolo to také rýchle "sťahovanie", že ho nemohla vykonať ani tá najrýchlejšia ľudská sila.
Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová takto opísala svoj mystický zážitok: "Vo videní som často bola svedkom toho, ako Svätý dom premiestnili do Loreta. Dlho som tomu nemohla uveriť, ale neprestala som to vídať. Uzrela som Svätý dom, ako ho ponad more nesie sedem anjelov. Chýbali mu základy, ale pod ním bola žiariaca plocha zo svetla. Na každej strane mal niečo ako rúčku, traja anjeli ho niesli z jednej strany a traja z druhej. Siedmy anjel sa vznášal vpredu a za ním sa tiahol dlhý svetelný pás."
Anjeli však vzali Svätý dom z Nazareta najprv do mesta Tersatt v dnešnom Chorvátsku, vtedy známom pod názvom Ilýria. Bol tam prenesený v roku 1291 a dôvod, prečo sa tak stalo, vyšiel najavo v roku 1294, keď celé mesto Nazaret spustošili moslimovia. Keby tam Svätý dom zostal, bola by sa po ňom zľahla zem. Chvála a sláva predobrému Bohu, za jeho predvídavosť!
Prečo Svätý dom bol najprv prenesený do Tersattu, rozpráva nasledujúca legenda
10. mája na svitaní sa niekoľko drevorubačov vybralo stínať drevo do lesa na kopci Tersatto za mestom Rijeka v Ilýrii. Zostali veľmi prekvapení, keď na mieste, kde nikdy nestál žiadny dom, ani chatrč, uvideli stáť malý dom postavený z kameňa. Prežehnali sa a vošli dovnútra. Pri stene oproti dverám stál kamenný oltár, na ktorom stál kríž s nápisom - Ježiš Nazaretský, Židovský Kráľ. Panna Mária bola zobrazená v drevenej soche s Ježiškom na rukách. To však nebolo všetko. Drevorubači užasnuto hľadeli na kozu, policu a riad, stopy, že toto stavanie slúžilo kedysi akejsi rodine ako príbytok.
Na stenách bola freskou vyobrazená Panna Mária, niekoľkí svätí, uctievaní na východe, a akýsi západný kráľ, držiaci v ruke reťaze. V Tersatte i v Rijeke nastal veľký rozruch, prišiel veľký zástup ľudí, ktorí sa nevedeli vynačudovať domčeku starobylého vzhľadu, zvláštnej stavby, z celkom iného materiálu, než aký sa nachádzal tam, najmä však tomu, že stál na tráve bez akýchkoľvek základov. Toto všetko ich naplnilo údivom a zbožnou úctou.
V tom čase sa Alexander de Giorgio skrze vrúcne modlitby k zázračnej svätyni náhle uzdravil z ťažkej choroby a Panna Mária mu údajne zjavila, že je to domček svätej Rodiny z Nazaretu, oltár v ňom posvätil a slúžil na ňom svätú omšu sám svätý Peter a sochu spravil svätý Lukáš evanjelista, z cédrového dreva.
Neďaleko odtiaľ stál zámok Mikuláša Frangipani; ten poslal do Nazaretu štyroch mužov, aby porovnali rozmery, materiál, stavbu a zariadenie domu svätej Rodiny. Medzitým prišli do Rijeky utečenci z tureckého zajatia z Galilejska, ktorí rozprávali o zmiznutí svätého domčeka z Nazareta. Zaviedli ich na kopec Tersatto a oni ho ihneď spoznali. Takisto aj jeden pútnik, ktorý bol v Nazarete pred tridsiatimi rokmi dosvedčil, že je to domček svätej Rodiny. Štyria poslovia od Frangipaniho zistili v Nazarete základy bez domu, totožnosť rozmerov i materiálu. Toto všetko napomohlo k tomu, že sa svätyňa v Tersatte stala cieľom pútnikov z celej Dalmácie, Chorvátska i Slovinska.
Frangipani ju obklopil drevenou stavbou, aby ju uchránil od škodlivého vplyvu počasia, a zaumienil si, postaviť tam i kostol, ale Panna Mária rozhodla inak.
Prenesenie do Talianska
V tých rokoch žil v talianskom v meste Fermo blízo Ankony pri Jadranskom mori svätý Mikuláš Tolentínsky, ktorý v prorockej predtuche hľadel často na more smerom k Rijeke a predpovedal, že z tých strán z druhého brehu príde veľký poklad. Jeho proroctvo sa onedlho splnilo, o čom svedčia aj niektoré listiny.
Pustovník Pavel delia Selva tvrdil, že mu o tomto rozprávali nielen niektorí významní duchovní z Renacati, ale aj svetskí ľudia, ktorí tento zázrak videli na vlastné oči. Bolo to takto: 10. decembra 1294 vzbudilo pozornosť obyvateľov pobrežia svetlo, prichádzajúce z východu, ktoré ožiarilo oblohu spolu s tajomnými lahodnými zvukmi, ktoré ako keby chceli spiacich obyvateľov, aby videli, čo sa bude diať. Vtom v povetrí uvideli niesť sa domček, ožiarený a držaný anjelmi, ako ho skladajú na lesnatom kopci, kde bol kedysi pohanský chrám ovenčený vavrínovým hájom, a podľa neho malo názov Loreto (od slova laurus, latinksy Lauretum - vavrín). Zvedaví ľudia sa na druhý deň vybrali na kopec, vošli do domčeka a našli v ňom sochu Panny Márie s Ježiškom v náručí.
Zvesť o nezvyčajnom úkaze sa bleskovo rozniesla a k domčeku začali prichádzať davy pútnikov, pre ktorých sa okolo domčeka postavili prístrešia. Lenže na posvätné miesto sa nasťahovali aj zbojníci a lupiči, poškvrňovali ho krádežami, vraždami a samozrejme, odstrašovali tak pútnikov. O osem mesiacov neskôr sa tak stal ďalší zázrak - anjeli preniesli svätý domček na iný kopec, ktorý patril dvom bratom - Stefanovi a Simonovi Rainaldi de Antici.
Príliv pútnikov zosilnel a s ním pribudli aj dary pre vzácnu svätyňu, čo zasa vzbudilo medzi bratmi Rainaldi závisť a spory. V ľudskom svete sa hovorí porekadlo - do tretice všetko dobré a to platilo aj pri svätom domčeku, ktorý anjeli po tretí raz preniesli a to na stred cesty, vedúcej z mesta Recanati k moru a kde stojí dodnes. Miesto, kde Božia Rodička trvalo umiestnila svoj príbytok, patrilo mestu a nikto si nemohol robiť osobné právo, ani z neho ťažiť a tak sa konečne zabránilo všetkým sporom.
Šírilo sa presvedčenie, že tento zázračný domček prišiel z Ilýrie, čo potvrdili niektorí cestujúci, ktorí prišli z Rijeky do Ankony a keď na vlastné oči videli stavbu domčeka Svätej rodiny z Nazaretu, rovnaký kríž, oltár, policu a fresky. O správnosti tohto presvedčenia vraj Panna Mária uistila vo zvláštnom videní jedného pustovníka z Monte Orso.
Mestská rada z Recanati sa preto uzniesla vyslať na radu pápeža Bonifáca VIII. šestnásť vážených a vzdelaných mužov do Palestíny, aby zistili pravdu priamo na mieste. Vyslanci najprv išli do Tersatto, kde sa od zarmútených obyvateľov dozvedeli, že nazaretský domček opustil ich kraj v tú samú noc, v ktorú prišiel do Talianska.
V mestskom archíve im ukázali správu správu štyroch poslov, ktorí boli na prieskume v Palestíne, a kaplnku na mieste, kde sa bol svätý domček v Tersatte posadený. Potom sa pobrali do Palestíny, a po zistení rovnakej totožnosti rozmerov a materiálu z pozostalých základov v Nazarete s loretským domčekom sa ponáhľali domov s radostnou zvesťou, že majú nielen zázračnú svätyňu, ale pravý príbytok Svätej rodiny, kde sa Boží Syn stal človekom.
Odvtedy prichádzali na kopec zovšadiaľ veľké sprievody. O veľkej úcte k svätému domčeku svedčí napríklad aj to, že na sviatok Navštívenia Panny Márie bolo mesto Recanati ako vymreté, všetci boli na kopci pri domčeku. Rozšírila sa aj úcta, vo výročný deň príchodu svätého domčeka celý kraj bol ožiarený slávnostnými ohňami, horiacimi na kopci. V ten deň tam prišli aj obyvatelia z Ilýrie, aby vyliali svoj žiaľ pred tvárou Matky Božej, mnohí sa ale nevedeli odlúčiť od svätého miesta, v tieni jeho múrov si postavili prístrešia a založili tak mestečko Loreto.
Veriaci si pripomenuli proroctvo svätého Františka z Assisi, že Loreto bude jedného dňa jedným z najposvätnejších miest sveta a že tam bude postavená bazilika na počesť Panny Márie. Každú sobotu večer na námestí pred svätyňou konali pobožnosti, vzývali Pannu Máriu najkrajšími menami, odtiaľ majú svoj pôvod i názov loretánske litánie.
Niektoré veci o štruktúre svätého domčeka v Lorete sú pozoruhodné: Horniny, z ktorých je vyrobený, nepochádzajú z Talianska; sú však miestni v regióne Nazaret vo Svätej zemi. Dvere sú vyrobené z cédru, dreva, ktoré sa tiež nevyskytuje v Taliansku, ale aj v Palestíne. Kamene stien sú štruktúrované typom cementu, ktorý je typický pre Palestínu v časoch Ježiša, ale v Taliansku sa nepoužíval v čase, keď sa dom objavil v Lorete. Meranie domu dokonale zodpovedá meraniu základov, ktoré zostali v Nazarete. Dom – malý a jednoduchý – bol typický pre oblasť v časoch Ježiša.
S domčekom sa viažu aj zvláštne príhody
Zmienený pustovník Pavol delia Selva videl dva roky po sebe 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie pred svitaním zostupovať na svätý domček ohnivú žiaru. Na tretí rok videl ten zjav dav pútnikov, čo sa potom opakovalo niekoľko rokov, takže odvtedy sviatok Narodenia Panny Márie sa stal hlavným loretským sviatkom. V roku 1555 sa žiara zniesla na zástup zhromaždený pri kázni, čo na vlastné oči videl loretský dejepisec Riera. Bola to akoby pečať, ktorou Boh potvrdzoval posvätnosť toho miesta.
Lupičská banda pod vedením vojvodcu z Urbina napadla Loreto, aby sa zmocnila darov, ktorými ju zasypávali zbožní pútnici. Zrazu baziliku obkľúčilo tajomné mračno a zdesení lupiči padli na kolená, a prosili o odpustenie Pannu Máriu. Vojvodca zavesil svoj meč na oltár a zo zbojníkov sa stali najväčší darcovia.
Akýsi zlodej sa skryl večer v bazilike a zobral veľkú časť cenných klenotov; ale keď v noci chcel utiecť s korisťou, zdalo sa mu, že na námestí pred kostolom stojí množstvo vojakov, takže sa neosmelil vyjsť von; ráno ho chytili a potrestali.
Dôkazom Božej ochrany je skutočnosť, že sa lupiči nikdy viac neodvážili napadnúť Loreto, hoci ich určite vábilo nesmierne množstvo drahocenných pokladov a darov z celého kresťanského sveta.
Doplatil na to aj chýrny pirát Barbarossa, ktorý sa predsa rozhodol olúpiť svätyňu; jeho loďstvo však stroskotalo a trosky vyhodili morské vlny na breh oproti Loretu. Ani turecký sultán Mohamed II. nepochodil inak. Vtrhol do Talianska, ale na svoje nešťastie sa s vojskom vylodil pri Lorete, aby ho obral o bohaté poklady. Zmocnila sa ho však toľká hrôza, že sa ani nepriblížil k mestečku, ale nasadol na loď a vrátil sa do Carihradu, kde onedlho umrel. Podobný osud stihol aj jeho synovca sultána Selima. Slávne víťazstvo nad Turkami pri Lepante roku 1571, ktoré zachránilo celú Európu a po ktorom pápež svätý Pius V. vložil do loretánskych litánií vzývame „Pomocnica kresťanov“, sa tiež pripisuje Panne Márii Loretskej.
Zmienku si ešte zaslúži zázrak, ktorý sa tam stal v roku 1849. Manželka istého Petra Argentorixa z Grenoble vo Francúzsku bola posadnutá diablom; všetky zaklínania boli bez účinku. Muž až na radu svojho priateľa priviedol manželku do Loreta, kde mocou Panny Márie bola vyslobodená.
Zázračné milosti
Na vzývanie Panny Márie Loretskej, či už na posvätnom mieste, alebo doma, obsiahli ľudia aj nespočetné milosti. Spomenieme iba známejšie prípady. Tomáš z Farmy, Roman z Faenzy a Bernardín zo Sicílie získali opäť zrak; Ubaldi z Padovy znovu začal hovoriť; Erazmus z Krakova sa uzdravil z úplnej hluchoty.
Tureckému pašovi Korkutovi sa zahojila hnisavá vyrážka na hrudi na modlitby jeho kresťanského otroka k Panne Márii Loretskej. Vznešená pani Longa sa uzdravila z úplného ochrnutia; rímsky barón Julian Cesarini obsiahol náhle uzdravenie z úplavice, keď už takpovediac umieral.
Už takmer skonávajúcu Kreuzu vrátila do života Loretská Panna; takisto aj istého Rafreda z Bergama a Magdalenu zo Sicílie.
Ján Filip sa zázračne uzdravil keď ho lupiči zbili na smrť. Migliorinimu, mladíkovi z Janova, ktorého rodičia oplakávali už ako mŕtveho, nevedeli pomôcť ani chirurgovia, ale po mohla mu Matka Božia v Lorete.
Augustoví z Rocca Valdoma spadli z nôh putá a otvorili sa brány nespravodlivého žalára. Františkovi z Ferrary, ktorého nevinne odsúdili na smrť, sa dvakrát pretrhol povraz, keď ho chceli popraviť.
Vznešená pani zo Slovinska bola oslobodená od posadnutosti; istého rytiera z Uhorska preniesla Panna Mária cez more z tureckého zajatia domov.
Kristína, manželka Františka I. Lotrinského, úplne ochrnutá, sa z Loreta vrátila na vlastných nohách peši domov.
Anna Rakúska obetovala pre Loreto zlato vo váhe dieťaťa, a po dvadsiatich troch rokoch neplodnosti porodila syna, budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.
Mesto Benátky, Lyon, Poggio, Udine, Recanati, Palermo a iné boli oslobodené od moru na orodovanie Loretskej Panny Márie.
To sú len niektoré zo známych prípadov; koľko je však neznámych, koľko požehnaní, posily v duševnom boji, potechy v zármutku a duševných uzdravení uštedrila ľudom jej ruka, sa ukáže hádam až na večnosti. Zázraky, ktoré sa stávajú na tomto posvätnom mieste, sú také zjavné, že ich nemožno popierať. Také početné, že ich nemožno spočítať, a také veľkolepé, že ich nemožno dostatočne zvelebovať.
Loreto nepozná takmer deň, kedy by nehostilo pútnikov zblízka i zďaleka; mimoriadny nával pútnikov je však vo sviatky Narodenia (8. septembra), Zvestovania Panny Márie (25. marca) a prenesenia svätého domčeka (10. decembra).
Masima - Verím a Dôverujem
