Ochrankyňa baníkov

Vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, ale aj u nás na Slovensku, alebo v iných krajinách si tí, ktorí cez deň pracujú v baniach a pri razení tunelov, či už sú veriaci, alebo nie, uctievajú svätú Barboru ako svoju patrónku, pretože ona sama žila zatvorená v tmavej veži. V stáročnej tradícii vzývajú svätú Barboru o pomoc pri rizikových prácach v baniach, tuneloch a pri odstreloch či explóziách.

Dodnes sa na jej príhovor dejú zázraky a očividné prípady záchrany v poslednej sekunde. Pred prvými vrtmi a odstrelom pri stavbe nového tunela sa do blízkosti väčšinou prinesie obraz alebo socha svätice a aj vedľa vstupov do moderných cestných tunelov alebo nad nimi často býva malý výklenok so zobrazením tejto obľúbenej svätej.

Keď pri stavbe tunela konečne dôjde k prielomu, je to veľká vec, je to sviatok. Z vďačnosti za všetku ochranu je svätá Barbora prvá, kto „prechádza“ novým tunelom – jej sochu nesú pred sebou tí, čo prechádzajú ako prví.

V deň spomienky na sv. Barboru – 4. decembra – sa práca baníkov preruší. V mnohých baniach a dokonca i v nedokončených tuneloch sa na jej počesť konajú bohoslužby, pobožnosti alebo slávnosti svätej Barbory. Bolo to tak napr. aj v roku 2015 v nemeckej kamennej soľnej bani Bernburg v spolkovej

krajine Sasko-Anhaltsko. Slávnosť na počesť svätej Barbory sa konala v hĺbke 513 metrov pod zemou za prítomnosti predsedu vlády Dr. Reinera Haselhoffa. 

V baníckej tradícii sa svätej Barbore ďakuje za ochranu, za každú odpracovanú hodinu bez úrazu v uplynulom roku a za úspešnú ťažbu. Súčasne sa baníci opätovne spoločne zverujú pod jej ochranu v nastávajúcom roku.

Švajčiarska novicka Melanie Herger z kantónu Uri rozprávala o jednom dobrom známom jej otca, ktorý je ochotný pomôcť vždy, keď je to potrebné. Volá sa Beda Bissig a má 47 rokov. Pána Bissiga často volajú na stavebné práce v tuneloch, baniach či na cestách. Je totiž veľmi skúseným a spoľahlivým strelmajstrom, a tak mu zverujú aj tie najchúlostivejšie úlohy, pretože pri tejto práci je napriek všetkým bezpečnostným a ochranným opatreniam vždy vysoké riziko úrazu.

Vo svojom nebezpečnom zamestnaní je Beda veľkým ctiteľom svätej Barbory – otvorene sa k tomu priznáva aj pred svojimi kolegami. O svojej obľúbenej svätej a o práci strelmajstra povedal: „Pre svätú Barboru to urobím rád.“ 

„Počas desiatich rokov, čo pracujem ako strelmajster, som spotreboval už niekoľko stoviek ton výbušného materiálu a ešte nikdy som nemal prípad materiálnej škody väčšieho rozsahu alebo dokonca ublíženia na zdraví. V žiadnom prípade to nie je samozrejmosť a v mojom prípade to celkom určite pripisujem svätej Barbore – o jej ochrane a pomoci som pevne presvedčený. Preto je pre mňa dôležité, aby som sa spolu so svojimi kolegami našej patrónke v advente na jej sviatok vždy poďakoval. Veď len ja osobne viem o viacerých konkrétnych situáciách, keď mi jednoznačne a veľmi výrazne svätá Barbora pomohla. Bez jej pomoci by istotne niektoré veci dopadli veľmi zle. Dve udalosti mám však zvlášť stále pred očami.

Jedna sa odohrala v roku 2015 pri jazere Muttsee, kde som mal z poverenia elektrárenskej spoločnosti Linth-Limmern AG v oblasti Glarner Hinterland odpáliť jednu priekopu. V jej blízkosti, no v primeranej bezpečnostnej vzdialenosti sa robilo pancierovanie, to znamená, že robotníci boli zamestnaní posilňovaním betónových stavebných častíc. Podľa predpisov som vykonal najmenej desať odstrelov a všetko išlo dobre. Ani mi len nenapadlo, aby som túto skupinu robotníkov z uvedeného miesta poslal preč. 

No potom, bez akéhokoľvek zjavného dôvodu som zrazu podišiel k robotníkom a povedal som im, že pri tomto jedenástom odstrele musia odísť z miesta, kde pracujú. Bolo to len moje vnútorné vnuknutie, inak si to nedokážem vysvetliť. Niekedy človek jednoducho cíti, čo má urobiť, a to aj bez toho, aby vedel prečo. 

Potom som odštartoval spúšťač. Musela tam byť nejaká podzemná trhlina alebo nejaké mäkké miesto; v každom prípade po tomto odstrele ležali dva kubíky štrku a skál, teda asi päť ton materiálu, presne na tom mieste, kde iba pred chvíľou pracovalo dvanásť mužov. V takýchto okamihoch, keď mohli byť všetci mŕtvi, človek naozaj ďakuje svätej Barbore.

Niečo podobné som po tejto pomoci svätej Barbory zažil aj v lete 2018. Bolo to v kantóne Uri, v jednej

rokline údolia Schöllenen. Firma, zodpovedná za výstavbu ciest, mi na poslednú chvíľu zadala zákazku. Keďže sa to bagrom nedalo urobiť, mal som narýchlo odstreliť veľmi tvrdú skalu, aby tam iná firma mohla v ďalších dňoch klásť potrubia. Bolo už okolo pol desiatej večer. Asi 15 metrov od tejto skaly stáli dve autá. Keď som sa zamestnanca, ktorý robil prípravné práce, spýtal, čo to má znamenať, odvetil mi, že tieto vozidlá tu v uzavretej zóne vraj stáli opustené celý deň. 

Medzitým som si podľa predpisov pripravil nálož na odstrel skaly, k závore príjazdovej cesty som postavil stráž a ešte raz som preskúšal, či je všetko v poriadku a skontroloval, či sa žiadna osoba k uzavretému objektu nepribližuje. Keďže sa odstrel skaly nedal odložiť a o majiteľoch oboch áut stále nebolo ani chýru ani slychu, dal som pomocou lesného rohu varovný signál. Potom som začal s odstrelom skaly. 

Keď sme krátko nato prišli k autám, v oboch svietilo svetlo a v každom sedeli dve osoby. Priznám sa, že som k týmto ľuďom nebol veľmi milý. Tí totiž, keď začuli varovný signál, bežali krížom cez pole k autám a nastúpili do nich, hoci videli, že priestor je uzavretý. A to práve v tom najnebezpečnejšom okamihu! No netrafil ich ani len úlomok zo skaly, hoci nálož bola poriadne silná a kamene zvyčajne odletujú oveľa ďalej. Mala v tom prsty „moja“ Barbora, inak sa to mohlo skončiť zle!“

obrázok je ilustračný, Masima - Verím a Dôverujem