%20(1).jpg)
Všetko závisí od živej viery. Len s takouto vierou sa klaniame malému Vykupiteľovi v Betlehemskej maštaľke a v dielni vykričaného mesta Nazaret spoznávame Božieho Syna v malom chlapcovi Ježišovi. Kresťan so živou vierou nezačne pochybovať ani vtedy, keď vidí Bohočloveka zaliateho krvou pri bičovaní, ba ani vtedy, keď je jeho Srdce na Golgote prebodnuté.
Skutočne veriaca duša cíti potrebu vyhľadať v bohostánku eucharistického Pána a klaňať sa mu skrytému v malej „bielej oplátke“. Boh sa nám dáva nájsť v Betleheme, v Nazarete, na Kalvárii alebo vo svätostánku. Niečo však k tomu potrebujeme: úprimnú detskú vieru, ktorú si môžeme vyprosiť. Od čias prvotnej cirkvi až podnes nám nebo pomáha prijať milosť viery, a to často celkom nezaslúžene, prostredníctvom zvláštnych udalostí.
Nie je to tak dávno, čo nám Boh daroval skutočný vianočný zázrak, ktorý je vedecky potvrdený, a tým dáva podnet k viere dokonca i veľkým skeptikom a pochybujúcim. Práve na sviatok Narodenia Pána, 25. decembra roku 2013, sa v poľskom meste Legnica v Dolnosliezskom vojvodstve (mesto je vzdialené asi 100 km od poľsko-nemeckých hraníc) stal jeden z najpôsobivejších eucharistických zázrakov v dejinách Cirkvi.
Predchádzala mu nehoda, ktorá sa stala v Kostole svätého Hyacinta. Pri rozdávaní svätého prijímania počas slávnostnej svätej omše na sviatok Narodenia Pána kňazovi Andrzejovi Ziombrovi spadla na zem konsekrovaná hostia. Preľaknutý kňaz ju okamžite zodvihol a hneď po požehnaní na konci svätej omše s úctou odniesol túto hostiu do sakristie.
Tam ju, ako to zodpovedá cirkevnému predpisu, vložil do zlatej misky naplnenej vodou a misku uzavrel. Chcel počkať, aby sa hostia celkom rozpustila a nemala už podobu chleba, a tým by už nebola eucharistickým Kristovým telom. Kňaz zamýšľal, ako je predpísané, vodu následne vyliať do tzv. sakrária, do otvoru v podlahe blízko hlavného oltára.
O desať dní, 4. januára 2014, si bol istý, že v zlatej miske je hostia už vo vode určite rozpustená. Rozhodol sa, že v prítomnosti ďalších dvoch kňazov vyleje vodu do sakrária. Avšak ako veľmi boli prekvapení, keď zistili, že podoba chleba zostala neporušená. No nielen to. Na povrchu bielej hostie sa vytvorila oválna červená substancia, ktorá vyzerala ako čerstvá krv.
Farár Ziombra okamžite informoval vtedajšieho legnického biskupa Mons. Stefana Cicheho, ktorý čoskoro nato poveril komisiu vedeckým výskumom tohto fenoménu. Keď 26. januára 2014 začala skupina vedcov pracovať, časti okolo červenej substancie boli už oddelené a hostia sa začala postupne rozpúšťať. Oválny fragment hostie po týždni vybrali z vody a položili ho na okrúhly, zlatom vyšívaný korporál. Na ňom sa vytvoril taktiež oválny, v strede červený fľak.
Spolupracovníci Vroclavského inštitútu súdneho lekárstva odobrali z neho vzorky, v ktorých nebola dokázaná prítomnosť žiadnych plesní ani napadnutie hubou alebo znečistenie zvonka. Nakoniec súdni lekári kategoricky vylúčili, že by príčinou zafarbenia hostie boli baktérie alebo nejaká huba. Histopatologické vyšetrenie naopak – na veľké počudovanie expertov – ukázalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o tkanivo zo srdcového svalu. Tento výsledok bol, samozrejme, natoľko neuveriteľný, že bolo nevyhnutné získať ešte stanovisko niekoho iného.
Poslali teda ďalšiu vzorku, bez akýchkoľvek údajov o jej pôvode, do Inštitútu súdneho lekárstva v Štetíne. Tam použili inú výskumnú metódu. Po ukončení výskumu oddelenie histopatológie Pomoranskej lekárskej univerzity oznámilo, že „boli identifikované fragmenty tkaniva, ktoré obsahujú časti priečne pruhovaného svalstva. Podobá sa ľudskému srdcovému svalu so zmenami, ktoré sa môžu udiať počas zomierania.“ Navyše zistili v krvi prítomnosť ľudskej DNA.
MUDr. Barbara Engel, primárka kardiologického oddelenia a členka biskupského vyšetrovacieho výboru, zhrnula: „Materiál bol preskúmaný UV žiarením a oranžovým filtrom a výsledok bol jednoznačný. Identifikovali sme vlákno srdcového svalu, ktoré je typické pre tkanivo srdcového svalu so zmenami, ktoré sa často prejavujú počas zomierania.“
Keď v Legnici, v tomto stotisícovom meste už neboli žiadne pochybnosti o výsledkoch výskumu, zareagovala Cirkev. 10. apríla 2016 biskup Zbigniew Kiernikowski predniesol v Kostole sv. Hyacinta počas svätej omše konečné vyjadrenie komisie. Usúdil, že udalosť z roku 2013 má „všetky znaky eucharistického zázraku“.
Po konzultácii s Kongregáciou pre náuku viery vo Vatikáne odporučil farár Ziombra, aby bola zázračná hostia vystavená k verejnému uctievaniu.
2. júla 2016 bol tento eucharistický zázrak z Legnice v slávnostnej procesii, na ktorej sa zúčastnilo 3000 veriacich, prenesený naspäť do Kostola sv. Hyacinta. Pontifikálnu svätú omšu slúžil biskup Kiernikowski, ktorý požehnal bočnú kaplnku, zariadenú zvlášť na tento účel. Oválny fragment, z ktorého zostalo takmer už len srdcové tkanivo, bol vložený do monštrancie, umiestnenej v ochrannom sklenenom kryte pred obrazom Milosrdného Ježiša. Na informačnej tabuľke je opísaná celá udalosť tohto eucharistického zázraku, ako aj jeho skúmania. V osobitnej knihe sú zachytené dosvedčené vypočutia modlitieb veriacich a sú dokonca známe aj nápadné uzdravenia. Vianočný zázrak si prišli uctiť už aj pútnici z Nemecka, Južnej Ameriky, USA a Austrálie.
Pre biskupa Zbigniewa Kiernikowskeho je hostia premenená na telo „nádherný znak Božej náklonnosti a lásky. Toho, ktorý zostúpil k nám ľuďom.“ Farár Ziombra hodnotí tento vianočný zázrak hostie ako jasný dôkaz toho, že Boh existuje. Preto dúfa, že ľudia z mesta budú touto hmatateľnou prítomnosťou eucharistického Pána posilnení vo viere. Kiežby tento eucharistický zázrak pomohol nielen vlažným katolíkom, ale aj mnohým našim protestantským bratom a sestrám veriť v reálnu prítomnosť Bohočloveka vo Sviatosti oltárnej; celkom v zmysle slov jedného uznávaného evanjelického teológa a váženého kazateľa 20. storočia Dr. Helmuta Thielickeho: „Keby malo byť bytostné premenenie chleba a vína skutočnosťou, potom by sme mali zotrvať na kolenách a viac nevstávať.“
Súdni lekári potvrdili zatiaľ len pri piatich zo 133 cirkevne uznaných eucharistických zázrakov, že sa konsekrovaná hostia skutočne premenila na ľudské tkanivo srdcového svalu. Konkrétne v prípade známeho eucharistického zázraku v Lanciane (8. storočie), ako aj zázraku z Buenos Aires (1996), ďalej v meste Tixtla v Mexiku (2006), v Sokolke v Poľsku (2008) a práve v prípade najnovšieho zázraku v meste Legnica (2013).
