%20(1).jpg)
Keď Svätá rodina utekala pred hrôzovládcom Herodesom do Egypta, prekročili Níl zo Samalutu, ako to po stáročia robili neskorší kresťanskí pútnici. Došli do Gabal al-Tayr (hora vtákov) na východnom brehu Nílu. Toto miesto je pomenované kvôli sťahovavým vtákom, odpočívajúcim na jeho vrchole aj Gabal al-Kaff, alebo Palmová hora.
Toto názvoslovie sa pripisuje tradícii príchodu Svätej rodiny. Traduje sa, že keď sem Jozef a Mária prišli aj s malým Ježiškom, na mieste, kde dnes stojí kostol, bol v tej dobe faraónsky chrám. A chrámové modly sa v prítomnosti pravého Boha zrútili, čím sa splnilo proroctvo Izaiáša - Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku a ide do Egypta! I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce. /Iz 19,1/
Pohanskí kňazi sa kvôli tomu nahnevali a chceli sa pomstiť. Malý Ježiško teda položil ruku na vrch a zanechal odtlačok svojej dlane. Rozpolil ju na dve časti, aby sa Svätá rodina tak mohla ukryť pred rozhnevanými kňazmi.
Iná tradícia zasa hovorí, že malý Ježiš chránil Svätú rodinu pred kameňom, ktorý na ňu padal a takto zanechal odtlačok svojej ruky.
Ctihodná Mária z Agredy opisuje v diele Mystické mesto Božie - Vtelenie, príchod Svätej rodiny do Egypta takto: Egypt sa oddával modlárstvu a s ním spojeným poverám. Dokonca i malé dedinky v tejto krajine boli plné modiel. Na mnohých miestach boli postavené chrámy, v ktorých prebývali démoni, a obyvatelia, vedení démonmi, sa v nich zhromažďovali, aby v nich ponúkali služby a prinášali obete k pocte démonov, zatiaľ čo tí odpovedali na modlitby veštením, čím získali plnú kontrolu nad týmto pochabým a poverčivým národom. Ponorení v tomto klamstve, žili v tomto omyle a poddanstvu démonov, takže iba mocná ruka Pána, ktorý bol vtelený, mohla tento opustený ľud zachrániť a vyslobodiť z Luciferovej tyranie. Toto bolo nebezpečnejšie a ťažšie otroctvo, než v ktorom Egypťania držali izraelský ľud (Ex 1,11). Preto, aby boli ľudia žijúci v kraji tieňa smrti (Lk 1,79) oslobodení a osvietení, a aby mohli vidieť veľké Svetlo, o ktorom hovorí Izaiáš (Iz 9,1), Najvyšší rozhodol, aby sa Slnko spravodlivosti, Kristu (Mal 3,20), krátko po svojom zrodení ukázal v Egypte v náručí svojej najšťastnejšej Matky a aby cestoval a prechádzal touto krajinou a všade ju osvecoval mocou svojho božského svetla.
Tak teda dorazilo Jezuliatko so svojou Matkou a svätým Jozefom do obývanej časti Egypta. Božie Dieťa, v náručí svojej Matky, zdvíhalo pri vstupe do miest oči a ruky k večnému Otcovi a prosilo za spásu ich obyvateľov, držaných v satanovom zajatí. Ihneď využilo svoju zvrchovanú a božskú moc k tomu, aby vyhnalo démonov z modiel a zvrhlo ich do pekelnej priepasti. Rovnako ako blesk zíde z mrakov (Lk 10,18), tak rýchlo opustili modly a zostúpili do najhlbších pekelných priepastí a temnoty. V rovnakom okamihu sa modly roztrieštili o zem, oltáre sa rozpadli a chrámy zrútili.
Pred niekoľkými rokmi pútnici identifikovali uctievajúci strom niekoľko kilometrov južne od Gabal al-Tayr. Tradícia hovorí, že tam bol strom, ktorý sa klaňal na uctievanie Svätej rodiny počas ich pobytu v Egypte. Strom však bol v roku 2001 vyrúbaný, pretože farmári sa obávali, že rastúci záujem pútnikov o strom by mohol viesť k tomu, že ich úrady vytlačia z ich vlastnej pôdy.
V tomto meste bolo mnoho modiel zamorených mocnými démonmi. Jeden z nich prebýval v strome pri vstupe do mesta, pretože okolití obyvatelia začali tento strom uctievať kvôli jeho veľkosti a kráse, čo démonovi poskytlo príležitosť zriadiť si v tomto strome svoje sídlo. Keď sa vtelené Slovo priblížilo na dohľad k tomu stromu, nielen že bol diabol zvrhnutý zo svojho trónu a uvrhnutý do pekla, ale strom sa poklonil až k zemi, ako by sa radoval zo svojho šťastia, pretože i nevedomé tvorstvo dosvedčovalo, aké tyranské je panstvo diabla.
Masima - Verím a Dôverujem
