%20(1).jpg)
Zatiaľ čo sa o svätom Jozefovi z evanjelií veľa nedozvieme, španielskej mystičke Márii od Ježiša z Agredy bola daná milosť spoznať pestúna nášho Pána bližšie, ako sa môžeme dočítať v druhom zväzku jej diela Mystické Mesto Božie.
Počas jedného rozhovoru Márie s Jozefom, týkajúceho sa tajomstva Pána, sa Jezuliatko vo veku jedného roku rozhodlo prelomiť mlčanie a prehovoriť jednoduchými slovami k svätému Jozefovi, ktorý tak verne plnil pestúnske povinnosti.
Ako som sa už zmienila v desiatej kapitole, so svojou nebeskou Matkou rozprávalo už od okamihu svojho zrodenia. Títo dvaja svätí manželia spolu hovorili o nekonečnej Božej Bytosti, o jeho dobrote a nestriedmej láske, ktorá Ho pohla poslať na svet svojho jednorodeného Syna ako Učiteľa a Spasiteľa ľudstva, aby priodetý ľudskou podobou sa mohol rozprávať s ľuďmi a znášať tresty ich zvrátenej prirodzenosti.
Svätý Jozef bol pohltený obdivom skutkov Pána a roznietený láskyplnou vďačnosťou a velebením Pána. Božie Dieťa sa tejto príležitosti chopilo, a spočívajúc v náručí svojej Matky ako na tróne múdrosti, začalo k svätému Jozefovi hovoriť zrozumiteľnou rečou a povedalo:
„Môj otče, prišiel som z neba na túto zem, aby som sa stal Svetlom sveta a vyviedol ho z tmy hriechu, aby som hľadal a poznával svoje ovce ako dobrý Pastier, aby som im dal pokrm večného života, ukázal im cestu do neba a otvoril jeho brány, ktoré ich hriechy zavreli. Prajem si, aby ste boli obaja Deťmi Svetla, ktoré máte na dosah ruky.“
Tieto slová Jezuliatka, plné božského života, naplnili srdce patriarchu svätého Jozefa novou láskou, úctou a radosťou. V najhlbšej pokore padol na kolená pred Božím Dieťaťom a ďakoval Mu za to, že ho prvým slovom, ktorým k nemu prehovorilo, nazvalo „otcom“.
So slzami v očiach prosil Pána, aby ho osvietil a uschopnil k dokonalému plneniu jeho najsvätejšej vôle, aby ho naučil byť vďačným za jedinečné dobrodenia, plynúcich z jeho štedrých rúk.
Rodičia, ktoré svoje deti milujú, bývajú veľmi potešení a hrdí, keď ich deti prejavujú známky veľkej múdrosti a cnosti. Dokonca aj keď tomu tak nie je, majú prirodzený sklon ospevovať ich detské žarty a výroky, pretože to všetko vychádza z ich nežnej lásky k ich mladému potomstvu.
Aj keď svätý Jozef nebol prirodzeným otcom, ale pestúnom Ježiša, jeho láska k nemu ďaleko presahovala všetku lásku rodičov k vlastným deťom, pretože u neho bola milosť, ba i prirodzená láska silnejšia než u ostatných, áno, dokonca silnejšia než u všetkých rodičov dohromady. Preto je treba radosť jeho duše merať touto láskou a ocenením toho, že bol pestúnom Jezuliatka, pretože súčasne počul, že bol nazvaný otcom Syna večného Otca, a videl Ho takého krásneho v milosti, keď načúval toľkej vznešenej múdrosti a poznania Dieťaťa.
Masima - Verím a Dôverujem
