Príbeh schváleného zjavenia svätého Antona Paduánskeho

Svätého Antona Paduánskeho hádam všetci poznajú ako františkánskeho mnícha, učiteľa Cirkvi a patróna stratených predmetov, ale možno netušíme, že svätého Antona v schválenom zjavení videl len jeden človek. 

Príbeh zjavenia sa začal 8. mája 1664. Vtedy, v malebnej scenérii Roztocze, sa prvýkrát v dejinách Poľska objavil na Łysej Góre, na úpätí ktorej leží obec Radecznica, svätý Anton. Svätca videl chudobný obyvateľ Szymon, tkáčsky robotník. Historické pramene a tradícia sa zhodujú v tom, že Szymon dostal milosť rozprávať sa so svätcom. Svätý Anton mu povedal mu tieto slová: "Som svätý Anton, z vôle Najvyššieho Pána ti hovorím, že na tomto mieste sa bude sláviť Sláva Najvyššieho Boha. Skrze mňa tu chorí, slepí, chromí a postihnutí rôznymi chorobami nájdu a dostanú svoju útechu. Choré zdravie, slepý zrak, chromá chôdza, všetci, ktorí sa uchýlia na toto miesto, neodídu bez milosti."

Ako to už pri súkromných zjaveniach býva, ani duchovní, ani laici Szymonovým svedectvám hneď neverili. Zbožnosť ľudu však nepotrebovala žiadne oficiálne nariadenie. Veriaci sa aj bez neho začali schádzať na miestach, ktoré Szymon označil. 

Spočiatku stál na mieste zjavení kríž. V jeho blízkosti sa konali prvé zhromaždenia veriacich a tam sa tiež odohrali mimoriadne udalosti, ktorým sa pripisovali znaky zázrakov.

Vďaka biskupovi Mikołajovi Świrskému, bola na hore zjavení potom postavená drevená kaplnka a malý kláštor, do ktorého sa 20. júna 1667 nasťahovali duchovní synovia svätého Františka z bernardínskej rusínskej provincie.

 

Vďaka pôsobeniu bernardínov sa sláva svätého Antona zo svätyne v Radecznici neustále rástla a hora zjavení sa stávala čoraz viac pútnickým miestom. Nárast kultu a počtu pútnických skupín svedčili o vitalite rodiaceho sa svätostánku, kde boli veriaci štedro obdarovaní početnými milosťami. 

Tie sa zaznamenávali v osobitnej knihe, ich vierohodnosť skúmala komisia teológov, ktorú vymenoval biskup z Chełmu Stanisław Święcicki. Biskupskí delegáti vykonali v roku 1679 v Radecznici výsluchy niekoľkých desiatok ľudí. Vrcholom ich práce bol protokol obsahujúci prísažné svedectvá o prijatých milostiach. 

Táto skutočnosť prispela k potvrdeniu pravosti zjavení svätého Antona a primäli k ešte väčšiemu súhlasu s rozvíjaním kultu svätca v Radecznici zo strany cirkevných a štátnych orgánov, ktoré už predtým preukazovali tomuto svätostánku neskrývanú láskavosť. Starali sa oň biskupi, a dokonca aj samotný kráľ Jan III. Sobieski.

Sláva svätyne svätého Antona sa neskutočne rozšírila, prichádzalo sem množstvo pútnikov, ktorým bolo ťažko efektívne a dobre slúžiť v malom drevenom kostolíku a rovnako malom drevenom kláštore. Bernardíni sa rozhodli postaviť odolný murovaný kostol a kláštor a rozšíriť na svätyňu. V roku 1695 bol kostol už vysvätený a 13. júna sa tu za účasti zástupov konal odpust k úcte svätého Antona.

V jednom zo zasľúbení svätého Antona bolo, že ktokoľvek príde na toto miesto – pretože sa objavil blízko zdroja vody – a vyčistí si v nej rany alebo bude piť túto vodu s vierou, dostane milosti. Netreba sa teda čudovať, že pútnici, ktoré navštívia tento kostol, dostávajú milosti na príhovor svätého Antona.

Masima - Verím a Dôverujem