%20(1).jpg)
Svätý Január a jeho spoločníci sa nedali od svojej viery zastrašiť žiadnymi hrozbami ani mukami a zotrvali v Božej službe a vo svätom živote až do svojej mučeníckej smrti.
Život svätého Januára ako prvý obšírne opísal Ján diakon v Neapole, okolo roku 920; z jeho spisu sa dozvedáme, že svätý biskup sa narodil v talianskom meste Neapol uprostred tretieho storočia. Od svojej mladosti sa vyznačoval mravnosťou, kresťanskou vierou a horlivosťou v hlásaní Božieho slova. Aj preto bol povýšený na biskupa v meste Benevente. Zbožného biskupa si vážili nielen veriaci, ale aj pohania, možno aj preto, že sa neustále usiloval, aby svojich blížnych mohol urobiť šťastnými. Neohrozene hlásal Kristovo učenie medzi pohanmi a veriacich povzbudzoval k stálosti v spasiteľnej viere i čistote mravov.
Začiatkom 4. stor. zúrili pohanskí vladári za doby cisára Diokleciána proti kresťanom po celej rímskej krajine. Svätý biskup Január sa však nebál, navštevoval svojich podriadených kňazov a pobádal ich k plneniu povinností a stálosti vo vyznávaní svätej viery aj napriek krvavým časom.
Neďaleko Neapola v Misene, pôsobil horlivý učený a zbožný diakon Sosius, ktorého svätý Január veľmi miloval. Mladý diakon bol naplnený takou milosťou Ducha Svätého, že ho všetci ľudia zvelebovali. Svätý biskup ho často navštevoval, aby sa sám rozpálil a posilnil v Božej bázni a potešil sa diakonovou prítomnosťou. V Misene bol hrob Kananejskej Sybilly, ktorý pohania navštevovali a svätý Január mal príležitosť ohlasovať týmto zaslepencom pravého Boha.
Jedného dňa prišiel svätý Január do Miseny a našiel diakona Sosiusa v kostole, kde veriacim vysvetľoval evanjelium. Biskup sa postavil medzi veriacich a počúval ohnivú diakonovu kázeň, ktorá ho hlboko dojala. Po skončení kázne uvidel udivený biskup nad diakonovou hlavou plamienok. Po skončení bohoslužby podišiel svätý Január k diakonovi, pobozkal a zhromaždeniu povedal o svojom videní. Prorokoval Sosiusovi, že sa stane mučeníkom. Táto predpoveď sa zanedlho skutočne splnila.
Miestodržiteľ Kampánie Drakoncius počul o horlivej činnosti zbožného diakona Sosiusa, dal ho zajať a predstúpiť pred súd. Potom ho pohan vyzval, aby obetoval ich bohom. Smelý Sosius však odvetil: „Bože, zachráň ma, žeby som sa dopustil takej bezbožnej ohavnosti a zneuctil svoje sväté náboženstvo, ku ktorému sa priznávam od útlej mladosti.“
Nahnevaný miestodržiteľ pohrozil diakonovi mukami, no on odhodlane odpovedal: „Nič ma neodlúči od lásky môjho Spasiteľa, ani zármutok, či strach, žiadna nahota ani nebezpečenstvo, ba ani nie meč.“ Jeho smelá odpoveď rozdráždila Drakonciusa a prikázal Sosiusa zbičovať do krvi a uvrhnúť do žalára v Pozzuole (Puteoli) a tam ho potom moriť hladom a mučením.
Diakon Prokulus a dvaja kresťanskí mešťania Eutyches a Akucius, sa dozvedeli o tejto surovosti, podplatili žalárnika a zašli za svätým Sosiusom, aby ho utešili, povzbudili a občerstvili. V meste potom verejne zatracovali surové nakladanie s nevinným diakonom. Miestodržiteľ sa o tom dopočul a nakázal polapiť týchto troch smelých vyznávačov a potom ich zbičovaných a domučených hodiť do rovnakého žalára.
Len čo sa svätý Január dopočul čo sa deje s jeho diakonmi a veriacimi, ponáhľal sa do Pozzuola, vymohol si vstup do žalára, kde potom väzňov utešoval, podal im jedlo a napriek tomu, že mesto Benevent bolo dosť ďaleko od Pozzula, svoje návštevy často opakoval.
Cisár Dioklecián časom odvolal Drakonciusa a za miestodržiteľa vymenoval ešte zúrivejšieho pohana Timothea. Ten prišiel do mesta Noly a žiadal od vladára, aby mu ukázal všetky spisy, zhotovené pri výsluchu obžalovaných kresťanov, aby mohol vyniesť rozsudok nad vinníkmi. Keď ich pozorne prečítal, vypytoval sa, čo sa stalo s diakonom Sosiusom a jeho spoluväzňami, lebo v listinách nebola o nich žiadna zmienka. Mestský vladár povedal Timotheovi, že sú dosiaľ uväznení v žalári a biskup Január z Beneventu ich spolu so svojimi kňazmi často navštevuje a povzbudzuje k stálosti v náboženstve. Timotheus hneď po tejto odpovedi poslal vojakov do Beneventu, aby zajali Januára a priviedli do Noly.
Svätý Január bol predvedený pred miesto držiteľa, ktorý mu povedal, aby zlorečil Spasiteľovi a obetoval ich bohom. Horlivý biskup odvetil, že je kresťanom a hlavným duchovným pastierom a ako taký nezneuctí pravého Boha a nebude obetovať modlám. Dodal, že je ochotný podstúpiť všetky muky, ba aj najkrutejšiu smrť.
Ukrutný pohan rozkázal katom, aby tri dni kúrili v peci a potom do nej vhodili svätého Januára. Jeho príkaz splnili. Po troch dňoch vyviedli kati svätého biskupa zo žalára a hodili do rozpálenej pece. Všemohúci Boh však zachránil svojho verného sluhu od každého poranenia. Svätý Január stál uprostred horiaceho ohňa v peci a prespevoval Bohu chválospevy. Keď potom vyšiel z ohnivej pece neporušený, zaslepený pohan zúril a tento zázrak nazval čarodejníctvom. Opäť dal svätca neľudsky mučiť a bičovať. Januára potom skrvaveného znovu hodili do žalára.
Boh však zúrivého pohana potrestal. Timotheus oslepol. V tomto nešťastí zavolal ukrutník k sebe svätého biskupa, aby ho uzdravil. Svätý Január sa modlil k Bohu, aby zázrakom oslávil svoje meno a pohan opäť videl. Vtedy mu biskup povedal: „Ty, hriešni, už uznávaš, že je veľká moc pravého Boha, ktorému sa klaniam? Och, keby aj teba priviedol k poznaniu pravdy a pokániu a odpustil tvoje mnohé ťažké hriechy!“
Ale napriek tomu, že pohanovi Boh na prosbu svätého Januára vrátil zrak, predsa zostal zatvrdnutým a svojho dobrodinca dal znovu zbičovať a zavrieť opäť do žalára ako čarodejníka. Neskôr mal byť usmrtený. Keď to počuli kňazi a veriaci v Benevente, zarmútení poslali do Noly diakona Festa a lektora Desideria, aby zašli za týmto duchovným pastierom a utešili ho. Sotva sa o tom Timotheus dozvedel, dal ich tiež chytiť a keď vyznávali svoju vieru a nechceli obetovať bohom, dal ich tiež uväzniť.
O niekoľko dní odišiel miestodržiteľ z Noly do Pozzuola, kde chcel usporiadať na obveselenie pohanského ľudu divadlo a hry, v ktorých mali odsúdenci zápasiť s divokými zvieratami, aby sa tak zavďačil a vykonal pomstu nad nenávidenými kresťanmi. Pri svojom odchode prikázal vojakom, aby Januára, Festa a Desideria priviedli za ním v okovách.
V žalári v Pozzuole sa tak svätý biskup zišiel s diakonom Sosiuosom, a tiež s Prokulusom, Eutychesom aj Akuciusom. Všetci sa radovali, že sa stanú mučeníkmi pre svojho Spasiteľa a celú noc spievali Bohu chválospevy.
Na druhý deň ráno sa v divadle začali hry. Divadlo bolo celkom preplnené pohanmi, chcejúcimi sa pohľadom nasýtiť na vyliatu kresťanskú krv. Prišiel aj krvilačný Timotheus s ostatnými vladármi a sudcami. Vojakom prikázal, aby priviedli uväznených kresťanov. Svätí mučeníci vstúpili do divadla na čele so svätým Januárom. Všetci sa poznamenali znamením svätého kríža a miestodržiteľ dal pokyn, aby vpustili do arény levov a tigrov. Divé zvery sa so strašným revom a veľkými skokmi prirútili do arény a hneď sa rozbehli k svätým mučeníkom. Pohania jasali. Šelmy sa zrazu zastavili a ako omráčené padli k zemi. Potom sa krotké ako barančeky blížili k modliacim sa kresťanom. Pohania zostali zarazení – chceli vidieť krvavé divadlo a namiesto toho v aréne videli víťazov nad lačnými divými šelmami, teraz celkom krotkými. Keď to pohania uvideli, mnohí sa hneď obrátili a neskôr ich ešte viac prijalo svätý krst.
Timotheus, ktorý sa chcel zavďačiť pohanom, videl teraz, že všetko vyšlo nazmar, roztriasol sa od hnevu a potom v zúrivosti prikázal katom, aby svätého Januára a jeho spoločníkov vyviedli z divadla, odviedli von z mesta a tam ich postínali. Najradšej by dal usmrtiť priamo v aréne, ale bál sa, že sa opäť udeje zázrak a budú oslobodení a rozhnevaný ľud sa potom vyvŕši na ňom samotnom.
Vojaci viedli svätých mučeníkov von z mesta, až došli k sírovým prameňom. Svätý Január kľakol a nahlas sa modlil: „Pane, bože náš, do tvojich rúk porúčame svoje duše!“ Vzal šatku, zaviazal si oči a naklonil hlavu. Kat sa udrel mečom takou silou, že mu spolu s hlavou odťal aj jeden prst. Po ňom sťali aj ostatných mučeníkov. Stalo sa to 19. septembra 305.
Kresťania potom pochovali telá svätých mučeníkov neďaleko mesta Pozzola. Okolo roku 400 boli vyzdvihnuté ostatky svätého Januára a jeho spoločníkov. Ostatky svätého Prokula, Akucia a Eutyeha uložili v Pozzuolskom chráme, svätého Festa a Desideria v Benevente a Sosiusa v Misene.
Keď sa dostaval v Neapole chrám k úcte svätého Januára, preniesli doňho jeho ostatky a uložili ich do kaplnky pod hlavným arcibiskupským oltárom. V tom istom chráme sa uchováva aj hlava a krv svätého Januára v dvoch sklenených ampulkách. Množstvo pútnikov sem prichádza najmä 1. mája, 19. septembra alebo 16. decembra, aby tu vykonal svoju pobožnosť a aby videl zázrak, ktorý sa v ňom deje dosiaľ.
Túto kaplnku začali stavať v roku 1529 z vďačnosti, že toho roku na príhovor svätého Januára prestal v Neapole zúriť mor. Aj neďaleká sopka Vezuv potrápila obyvateľov, najmä v 5. a 7. storočí, kedy sa tak rozzúrila, že bola celá obloha až po Carihrad zatemnená dymom a popolom. Veriaci kresťania vzývali v tomto nebezpečenstve svätého Januára o príhovor, a boli vypočutí. Stalo sa tak v rokoch 685, 1631, 1698 a 1707. A práve v tomto poslednom roku boli nesené ostatky svätého Januára v skvostnej rakve v slávnostnom sprievode do kaplnky na úpätí Vezuvu. Večer sa potom zachmúrené nebo posialo svetielkujúcimi hviezdičkami.
