%20(1).jpg)
Život Jána Berchmansa poukazuje na to, že aj obyčajné skutky, ktoré sú vykonané mimoriadne dobre, vedú k veľkej svätosti. Ján Berchmans nepobudol dlho na tomto svete, zomrel len päť rokov po vstupe do noviciátu, no jeho veľká túžba stať sa kňazom ho inšpirovala k plnému rehoľnému životu.
Ján sa narodil 13. marca 1599 v belgickom mestečku Diest. Mal štyroch súrodencov. Jeho otec Karol bol obuvník a matka Alžbeta sa staral sa o domácnosť. Keď mal Ján deväť rokov, jeho mama veľmi ťažko ochorela a Ján sa jej snažil spríjemňovať dlhé hodiny na lôžku ako najlepšie vedel. Ale vždy sa cestou zo školy najprv zastavil v kostole, aby navštívil sviatostného Spasiteľa. Ján mal nadanie aj srdce plné lásky, ktorú živil prinášaním rôznych obetí a odriekaní.
Rodičia súhlasili, aby Ján vstúpil do konviktu pátra Emmericha. A hoci Ján medzi ostatnými žiakmi veľmi vynikal, z finančných dôvodov musel pobyt v ústave prerušiť. Božia prozreteľnosť mu však pomohla - kanonik Froidmont, ktorý mal pokročilý vek, potreboval posluhu. A Ján mu ju rád poskytol. Na oplátku mu otec kanonik umožnil štúdium latinčiny v Mechelne.
Ján, oddaný Panne Márii tam viedol aj Mariánsku družinu, k svätej Panne mal skutočne vrelý vzťah. Vždy sa pred jej sviatkami postil a k jej úcte aj spravil sľub trvalej čistoty, s túžbou byť hodný jej lásky. Denne sa modlil žaltár svätého Bonaventuru, snažil sa žiť skromne, neustále mysliac na Pannu Máriu a bez hriechu.
Hoci počas Jánovho života nebola ešte dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, Ján to propagoval - vymyslel ruženec, ktorý je dodnes známy ako Korunka Nepoškvrneného počatia Panny Márie, alebo Hviezdový ruženec. Pozostáva z troch modlitieb Otče náš a dvanásť modlitieb Zdravas' Mária. Pri každom Zdravase sa má rozjímať o niektorej z dvanástich cností Panny Márie a prosiť o milosť nasledovania tejto cnosti. Dvanásť hviezd okolo hlavy Panny Márie značí dvanásť cností a preto je tento ruženec nazvaný aj Hviezdový ruženec. Jánovou najmilšou modlitbou však bol obyčajný ruženec, ktorý mal pri sebe vo dne i v noci a každý deň sa ho veľmi pobožne modlil. "Keď sa Berchmans modlil ruženec, nevedel o svete," povedal páter Cepari.
Na ceste k svätosti mu pomohli aj listy svätého Hieronyma a životopis svätého Alojza Gonzagu. A práve ten ho viedol k predsavzatiu, že tiež vstúpi do Spoločnosti Ježišovej (Tovarišstva). Ale aj tak veľmi túžil mať istotu, že je to aj Božia vôľa. Znásobil preto modlitby, skutky a nečakaný dar 25 zlatých rozdelil na tri časti - jednu časť rozdal chudobným, druhú dal na zvelebenie mariánskeho chrámu v Montaigui a tretiu časť poslal rodičom, aby dali slúžiť svätú omšu pri oltári Panny Márie v jeho rodisku.
Až potom, keď nadobudol pevnú istotu, prehlásil, že sa chce stať jezuitom a svojmu duchovnému vodcovi sa zveril, že sľúbil Panne Márii, že sa bude snažiť dosiahnuť svätosť a vnímal, ako jej to bolo milé. 25. septembra 1616 si po súhlase rodičov obliekol v Mechelne rehoľné šaty a po dvoch rokoch zložil sľuby, po ktorých bol potom poslaný na štúdium do Ríma.
Ján sa v novom kolektíve hneď stal veľmi obľúbený. S veľkou srdečnosťou a príkladom dobrého rehoľníka rozdával radosť na všetky strany. Skromný Ján mal často sklopené oči a žil asketicky. Ale s pokorou a láskavosťou rád obslúžil ostatných. Všetkých miloval, zato hriech nenávidel a bol veľmi obozretný. Dokonca sľúbil spolužiakom, že sa za každého, kto ho upozorní na čo len najmenšiu chybu, pomodlí ruženec.
Jeho najväčšou láskou bola eucharistia a posluhovanie pri oltári. Na sväté prijímanie sa pripravoval vždy dlho predtým, než pristúpil k stolu Pána a poslúžila mu k tomu aj láska k Panne Márii. Denne sa modlil ruženec, aj vtedy, keď mal silné bolesti hlavy. Láska ho posilňovala k modlitba a modlitba k obeti, čoho výsledkom bola láska k bratom, o ktorých sa rád staral počas choroby, robil namiesto nich domáce práce a v nedeľu sprevádzal kazateľov na uliciach Ríma.
5. augusta 1621 Ján ochorel. Zotavil sa však, ale čoskoro sa choroba vrátila. Dostal zimnicu a všetky znaky choroby poukazovali, že ide o zápal pľúc. Ján prijal chorobu a bolesti s ňou spojené s odovzdanosťou do Božej vôle a v očakávaní pozemského konca. Počas choroby pri ňom bdel páter, od ktorého si nechal čítať životopis svojho obľúbeného svätca Alojza z Gonzagy.
Na konci života ešte bratom pripomenul synovskú úctu k Božej Matke a v 22. rokoch sa s krížikom, ružencom a knižkou rehoľných pravidiel odobral do večnosti. Knihu so životopisom svätého Jána Berchmansa si môžete prečítať TU.
Pápež Pius IX. ho v roku 1865 blahorečil. Na Všetkých svätých v roku 1887 potvrdil pápež Lev XIII. svedectvo kongregácie a nasledujúci rok 1888, ktorý bol jubilejným rokom Svätého Otca, sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie Jána Berchmansa za svätého. Spolu s ním boli svätorečení siedmi zakladatelia servitov, a zo Spoločnosti Ježišovej Peter Claver, apoštol černochov a brat Alfonz Rodriguez. Pápež Lev XIII. súčasne vyhlásil svätého Jána Berchmansa za patróna študujúcej mládeže.
Deň svätorečenia bol aj dňom katolíckej mládeže, ktorý sa slávil na celom svete, veď okrem svätých Alojza a Stanislava, dostali mladí ľudia ďalšieho patróna – Jána Berchmansa. A z tisícok úst vychádzali slová: Svätý Ján, oroduj za nás! Svätý Ján, veď nás!
Masima - Verím a Dôverujem
