%20(1).jpg)
Talianska mystička Katarína Fieschi pochádza zo šľachtickej rodiny. Keď mala 26 rokov, upadla do hlbokej depresie, z ktorej ju uzdravilo Božie milosrdenstvo. Katarína upadla do extázy a pochopila veľkosť Božej lásky. V spise Duchovné dialógy spísala svoje prežitky – obrátenie a dni „v očisťujúcom ohni božskej lásky“.
Katarína Fieschi, ktorú poznáme pod menom svätá Katarína Janovská, v spisoch píše aj o žiarlivej láske Boha, ktorá spaľuje všetko, čo bráni v dosiahnutiu jej cieľa – milovania človeka a dosiahnutiu jeho blaženosti.
„Čistá (Božia) láska používa rôzne prostriedky, aby viedla dušu k dokonalosti. pozoruje ju, a hneď, ako sa zaoberá čímkoľvek s vášnivým záujmom, považuje za nepriateľa všetky veci, ktoré – ako vidí – duša miluje, a odhodláva sa ich zničiť bez akéhokoľvek súcitu s dušou a telom; majúc však na zreteli ľudskú slabosť, vymýva ich kúsok po kúsku.
Zaslepení láskou lipneme výlučne na všetkom, čo sa nám zdá dobré, krásne a spravodlivé, a ako také to milujeme. Vidiac túto náklonnosť, čistá láska postupne rozptyľuje a ničí to, k čomu lipneme – smrťou, chorobou, chudobou, nenávisťou, pokušením a zlozvykom; zasahuje nás v našich rodičoch, v našich priateľoch, v nás samotných; už nevieme, čo si so sebou máme počať; vytrhnutí veciam, v ktorých sme mali zaľúbenie, získavame z nich len hanbu.
Nechápeme, prečo Boh robí takéto zásahy; zdajú sa, že odporujú rozumu, večnému i pozemskému poriadku. Ale nadarmo zúfame a mučíme sa, márne dúfame, že z tejto veľkej tiesne vyviazneme, pretože tieto zásahy, ktorú poburujú našu súdnosť a náš cit, sú určené k tomu, aby duše viedli k ich cieľu.
Láska nezničila len moje zlé vnútorné ja, ale i moju vlastnú vnútornú a duchovnú časť, ktorá zakúšala a chápala túto lásku, a ktorá - ako sa zdalo - sa celá chcela pretvoriť v Boha a sama zničiť vonkajšiu bytosť.
Keď sa duchovná časť domnievala, že ju premohla, odnímajúc jej, čo ju živilo, a keď myslela, že bude mať výťažok z tohto víťazstva pre seba a bude sa z neho tešiť, vtedy sa jej zjavila táto nenásytná láska, zúriac volala: "Na čo myslíš? Nedomnievaj sa, že ti ponechám tú najmenšiu vec pre dušu alebo pre telo. Je treba, aby oboje zostávalo predo mnou celkom obnažené a oslobodené. Neprivolila som k citom, ktorými sa chceš sýtiť; vedz dobre, že keď začnem preosievať dušu, neponechám nič, než to, čo považujem za dobré a neznesiem najmenšiu nedokonalosť.
Pred Boha bude môcť predstúpiť len to, čo schválim; chcem ťa pretvoriť v seba, ochudobniť ťa do tej miery, aby si už v sebe nemohla vidieť a zakúšať nič iné než čistú lásku bez prímesí. Stručne povedané, chcem byť sama, lebo keby si mala so sebou niečo cudzie, brány raja by mi boli zatvorené, sú otvorené len pre mňa."
