%20(1).jpg)
Izidor z Madridu, nazývaný tiež Agricola a prezývaný roľník, sa narodil v španielskom meste Madrid okolo roku 1080. Španielsko bolo v tej dobe z veľkej časti v rukách maurských votrelcov. V detstve asi počul o hrdinských činoch veľkých španielskych vojvodcov, čo ho mohlo inšpirovať k šľachetnému a rytierskemu konaniu aj v skromných životných podmienkach, v ktorých žil.
Pre ľudí žijúcich v dvadsiatom prvom storočí môže byť ľahké zabudnúť alebo ignorovať prácu ľudí v oblasti poľnohospodárstva. Je dôležité mať na pamäti, ako je celé ľudstvo závislé na takýchto pracovníkoch a že hrdinskú cnosť možno nájsť v ľuďoch, ktorí vykonávajú aj tie najskromnejšie formy práce. Svätý Izidor žil svoj nekomplikovaný život s veľkou svätosťou. Jeho manželka Mária je s láskou uctievaná ako Santa Maria de la Cabaza. Veľké sviatky na počesť tohto svätého páru sa konajú v Španielsku, na Filipínach, v Čile, Hondurase, Nikarague a Peru. Madrid a Lima majú obzvlášť veľké festivaly na sviatok svätého Izidora 15. mája a tento dátum sa často používa na požehnanie polí.
Izidor bol vychovaný vo veľmi chudobnej kresťanskej rodine a veľmi skoro prišiel o oboch rodičov. Nebol síce vzdelaný, ale zato bol vychovávaný k poctivosti, snahe a poučený o zásadách kresťanskej viery.
Svätec sa už od detstva musel živiť prácou na poli, a po smrti rodičov slúžil u veľkostatkára Vergasa. Hoci mal veľa práce, ani v službe nezabúdal na Boha. Bol povestný svojou zbožnosťou. Každý deň, prv než vyšiel pracovať na pole, ho jeho nohy viedli na svätú omšu a aj počas dňa sa často modlil, čím zasa veľmi neulahodil ostatným sluhom, ktorí ho zo závisti očierňovali u veľkostatkára. Vraveli, že kvôli svojej zbožnosti zanedbáva prácu na poli.
Podľa legendy sa traduje, že sa veľkostatkár prišiel osobne presvedčiť, aká je pravda a Izidora skutočne videl prichádzať na pole neskôr, než ostatných. Prv než sa však stihol na Izidora nahnevať, uvidel dvoch anjelov, ako mu pomáhajú orať. A hoci Izidor začal pracovať neskôr než ostatní, na konci dňa sa ukázalo, že nič nezameškal, ba dokonca spravil viac ako ostatní roľníci.
Keď mohamedánski Almoravidi obsadili Madrid, Izidor spolu s množstvom ďalších obyvateľov pred nimi utiekol. Usadil sa v Torrelagune, kde sa spoznal s Máriou Toribie z Cabezy, s ktorou sa neskôr oženil. Ich manželstvo bolo dobré a sväté, svedčí o tom aj to, že tiež Mária, známa svojou dobrotou a štedrosťou k chudobným, bola prehlásená za blahoslavenú. Narodilo sa im iba jedno dieťa, syn Illán, ktorý však ako dieťa spadol do studne a zomrel.
Izidor pracoval v Torrelagune opäť na poli, a aj tam trpel nezhodami s ostatnými roľníkmi. Nemal šťastie ani hospodára, ktorý ho pre jeho zbožnosť podozrieval z lenivosti a žiadal od neho väčšie výkony než od ostatných. Izidor trpezlivo znášal všetky príkoria a hospodárovi dával aj zo svojho. V jeho životopise sa píše, že Boh sa o rodinu staral a nedovolil, aby trpela nedostatkom.
Po čase, keď sa situácia v Madride upokojila, Izidor sa vrátil aj s manželkou. Nový statkár, u ktorého začal pracovať, si ho vážil a dôveroval mu, no aj tam sa situácia ohľadom vzťahov s ostatnými roľníkmi opakovala. Izidor - ako uvádzajú niektorí životopisci - sa obhajoval: "Je pravda, že chodím každý deň pred prácou na svätú omšu, ale prácu, v ktorej som poctivý, tým nezanedbávam. Ak nebude na týchto poliach taká hojná úroda, ako na susedných poliach, nahradím celú škodu." A pri žatve vyšlo najavo, že polia, ktoré obrábal Izidor, vyniesli viac úrody, než ostatné polia.
Izidor sa stal známym mnohými dobrými skutkami, medzi ktoré napríklad patrí vykopanie studne pre chudobných pocestných a robotníkov. Dobro vraj preukazoval aj zvieratám a vtákom, zvlášť v zimnom období. O jeho cnostiach svedčí aj kanonizačná bula: "Izidor bol milosrdný, pokorný, dobrý, skromný, trpezlivý a predovšetkým vynikal láskou, ktorá je putom každej dokonalosti. Pracovitosť a pokoru nepovažoval za ponižujúce, povolanie vykonával poctivo, ale nikdy pri tom nezanedbával modlitby, úkony zbožnosti, ani diela milosrdenstva. Nikdy neodišiel na pole bez toho, aby predtým nebol účastný na svätej omši a bez vrúcnej modlitby k Bohu a Panne Márii. Aj keby bol hocijako unavený, predpísaný pôst neporušil. Bohu patrilo jeho telo, plniace Božie prikázania, unavené prácou s častým umŕtvovaním, a duch bol stále pozdvihnutý k Bohu. Pre pomoc chudobných neľutoval nič. Odpúšťal neprávosti tým, ktorí mu zobrali aj veci nutné k životu, mal v úcte manželskú čistotu, ktorú zachovával neporušenú. Tiež iné cnosti praktikoval v takom stupni, že bol príkladom pre blížnych, ktorí videli jeho dobré skutky a chválili Boha za jeho dobrotu."
Kedy presne Izidor zomrel, sa nevie. Jedna verzia je, že zomrel v roku 1172 ako 90-ročný, druhá verzia zasa píše, že to bolo 15. mája 1130, keď mal 60 rokov. Každopádne bol pochovaný na cintoríne svätého Ondreja v Madride, kde došlo k vyše 400 zázrakom a uzdraveniam.
V roku 1212 bol jeho hrob otvorený a ukázalo sa, že jeho telo aj s oblečením zostalo neporušené. Jeho ostatky potom slávnostne uložili v madridskom chráme svätého Ondreja a svätý Izidor bol prehlásený za patróna Madridu.
Blahoslaveným sa stal vďaka španielskemu kráľovi Filipovi III. Na ceste z Lisabonu ťažko ochorel a lekári už vzdali nádej na jeho uzdravenie. Keď k nemu priniesli Izidorove ostatky, uzdravil sa. Na kráľovu žiadosť potom pápež Pavol V. prehlásil 4. júna 1619 Izidora blahoslaveným a pápež Gregor XV. ho potom v roku 1622 spolu s Ignácom z Loyoly a Františkom Xaverským prehlásil za svätého.
Svätorečenie prebehlo ústne, ale na kanonizačnej bule chýbal podpis. Podpísal ju až pápež Benedikt III. 9. júna 1724. Chýr a sláva svätého Izidora sa postupne šíril nielen v Španielsku, ale aj v španielskych kolóniách v Amerike a v niektorých krajoch severnej Európy.
V roku 1697 pápež Inocent XII. prehlásil za blahoslavenú aj jeho manželku Máriu Toribiovou. Relikvie svätého Izidora sú dosiaľ uložené v madridskej katedrále.
