%20(1).jpg)
V roku 1946 Portugalsko slávilo tretie storočie zasvätenia Panny Márie za patrónku Portugalska pod titulom Nepoškvrneného počatia. Socha Panny Márie Fatimskej v Cova da Iria bola vybraná, aby predsedala obradom, ktoré sa začali vo Fatime 23. novembra 1946. Potom socha, nesená na plošine na pleciach kňazov a laikov, putovala cez krajine až do lisabonskej katedrály. Tam, 8. decembra, na sviatok Nepoškvrneného počatia, malo byť obnovené zasvätenie Portugalska tejto veľkej patrónke.
To, čo sa stalo na ceste v meste Bombarral, ktoré sa nachádza asi 40 kilometrov severne od Lisabonu, bola mimoriadna udalosť, ktorá sa stala známou ako Zázrak holubíc.
Keď socha Panny Márie Fatimskej prechádzala 1. decembra v procesii ulicami Bombarralu, bolo k jej pocte vypustených päť holubíc. Davy ľudí spievali chválospevy na Pannu Máriu a holubice si takmer nevšimli. Potom sa však stalo čosi pozoruhodné.
Tri holubice, namiesto toho, aby leteli hore a preč, prileteli k soche a usadili sa pri nohách Panny Márie, kde zostali aj napriek niekoľkým pokusom o ich odplašenie. Ale to nebolo všetko. Počas nasledujúcich dní, keď sa socha na svojej ceste do Lisabonu presúvala z jedného mesta do druhého, holubice zostali pri nohách Panny Márie ako verní bieli strážcovia.
Jeden svedok napísal: "Hluk a výkriky davu, spev chválospevov, zvuk slávnostných ohňostrojov, nočné svetlá, teplo slnka alebo silný dážď počas niektorých dní, pohyb sochy, zastrešený stojan pri vstupe do rôznych kostolov, modlitbové bdenia a nočné obrady, ktoré sa konali, nič z toho neprinútilo holubice opustiť dojemný obraz Panny Márie."
Holubice napriek každému rozptýleniu zostali. Občas povylietli a obkľúčili sochu, akoby chceli neveriacim v davoch dokázať, že nie sú pripútané. Tieto holubice z Bombarral zostali počas celej cesty pri nohách Panny Márie a odmietali všetko jedlo a pitie. Všimla si to aj svetská tlač, ktorá mimoriadnu skutočnosť uviedla v dennej tlači; tento príbeh prevzali noviny v celej Európe a Spojených štátoch.
Socha dorazila do Lisabonu 5. decembra, kde ju teraz niesli karmelitáni tretieho rádu. Ulice boli preplnené mnohými tisíckami verných oddaných, ako aj zvedavými divákmi, ktorí túžili byť svedkami toho, čo sa už nazývalo "zázrak holubíc". Nikto nebol sklamaný. Holubice neopustili svoje čestné miesto pri úpätí sochy ani pri vstupe do jasne osvetleného kostola Panny Márie Fatimskej na záverečné oslavy mariánskej storočnice. Počas celých omší a nočných bdení 5. a 6. decembra zostávali holubice usadené pri nohách sochy.
Večer 7. decembra bola socha prenesená v hlučnom a vzrušenom sprievode so sviečkami do katedrály. Vybuchol ohňostroj, hrala hudba, Panne Márii sa hádzali kvety. Holubice, ktoré občas mávali krídlami, aby udržali rovnováhu, stále verne držali svoje miesto pri nohách sochy.
Keď sa obraz konečne dostal do katedrály o 1:00, 8. decembra, na sviatok Nepoškvrneného počatia, jedna z holubíc vyletela na vrchol veže a zostala tam takmer hodinu a potom opäť zaujala svoje miesto pri nohách Panny Márie. Počas celej noci sa kostol zaplnil do posledného miesta, holubice zostali a boli celkom ticho.
Kardinál Lisabonu Manuel Cerejeira potom obetoval slávnostnú svätú omšu a opätovne zasvätil Portugalsko Nepoškvrnenému počatiu. Počas tejto omše boli davy svedkami ďalšej neuveriteľnej epizódy v histórii troch holubíc. Pri zvonení zvonov na konsekráciu svätej hostie, tesne pred povýšením, sa náhle ozvalo mávnutie krídel.
Očitý svedok, kanonik JG de Oliveira, podal túto správu: "Na úplné prekvapenie všetkých, dve holubice náhle vyleteli... po dvoch týždňoch odmietania jedla a pitia a zostávania pri nohách sochy... Jedna išla rovno na evanjeliovú stranu oltára a druhá na epištolnú stranu. Keď sa biskup vzpriamil, aby zdvihol konsekrovanú hostiu, zostúpili a zložili svoje krídla – jedna na každej strane – ako pri adorácii!
Omša pokračovala, dve holubice tam zostali na zmätok celebrantov a slúžiacich a ohromeného zhromaždenia. Toto však stále nebol vrchol.
Tretia holubica neopustila sochu. Zrazu, vo chvíli prijímania, tretia holubica vyletela a posadila sa na vrchol zlatej koruny sochy, ktorú tam umiestnil kardinál legát, ktorý osobne zastupoval Svätého Otca vo Fatime. Keď sa celebrant otočil a zdvihol nášho Pána so slovami "Ecce Agnus Dei" (Hľa, Baránok Boží), roztiahla svoje biele krídla a podržala ich otvorené!"
V ten večer bola socha slávnostne prenesená do vyzdobenej fregaty, aby bola prevezená cez rieku Tajo, kde mala byť vystavená na nádvorí seminára v Almade. Tri holubice, ľahostajné k ohňostrojom, hluku motorov a pískaniu stoviek sprievodných člnov, zostali pri nohách Panny Márie.
Na ceste späť do Fatimy holubice odleteli, len aby ich nahradili traja ďalšie, ktoré nastúpili na svoje miesta. A tak zostali s Pannou Máriou až do jej návratu do Fatimy na Štedrý večer.
Po tejto pozoruhodnej púti Panny Márie v roku 1946 boli mnohé sochy Panny Márie vytesané s tromi holubicami pri jej nohách, pamätníkom zázraku holubíc z Bombarralu.
Za zmienku stojí, že v ten istý deň na slávnej svätej omši v kostole Nepoškvrneného počatia v Rio de Janeiro v Brazílii, vošla do kostola biela holubica a letela priamo k oltáru, kde spočívala na ramene kríža a zostala počas celého obradu.
