%20(1).jpg)
Svätého Alojza Gonzagu veľmi netreba predstavovať, je známy veriacim po celom svete najmä ako patrón mládeže. Zomrel v mladom veku, no zanechal za sebou bohaté plody. Jeho príchod na svet však nebol jednoduchý, dalo by sa napísať, že Alojz bol skutočne vymodlené dieťa.
Alojzov otec don Ferrante Gonzaga, knieža rímskej ríše, bol spočiatku panošom na dvore Filipa II. a veliteľom vojska. Pre svoju statočnosť počas vojenskej výpravy proti Berberom pri Oriane a pri ochrane pevnosti Pepignanu proti Francúzom sa stal rytierom Alkantarského rádu. Velil 3.000 talianskym pešiakom a bojoval v Tunisku proti Turkom. V roku 1578 sa stal delegovaným komisárom vo Vali di Faro a v roku 1579 miestodržiteľom v Monferrato. V roku 1581 žil v Španielsku a v roku 1584 sa vrátil do Talianska a kde v meste Milano zomrel večer, 13. februára 1586 zomrel nesmierne trápený chorobou dna a krčnými bolesťami.
Donna Marta Tana z Chieri v Piemonte, dcéra Baltazára, grófa zo Santeny, pôsobila pred sobášom s Ferrante ako dvorná dáma Izabely Francúzskej, manželky kráľa Filipa a na kráľovskom dvore v Španielsku. Keď vo veľmi búrlivých časoch ovdovela, sama sa starala o panstvo, aj kvôli svojim neplnoletým deťom. V roku 1587 cestovala do Prahy, aby obhájila svoje Solferinské léno proti vojvodovi z Mantovy. Okrem toho ju postihovalo mnoho nešťastí, kvôli ktorým si mnoho vytrpela, dostala silné kŕče, až napokon v Castiglione zomrela.
Don Ferrante sa staral o chod a prekvitanie panstva a donna Marta sa zasa starala viac o svoju dušu a duchovný život. Vo svojom srdci cítila zvlášť svätú túžbu porodiť syna, ktorého by mohla obetovať Bohu. Často ju bolo počuť v jej svätej horlivosti volať ako matku svätého proroka Samuela: "Daj mi, Pane, daj mi syna, ktorý by bol hodný slúžiť ti, ja ti ho už teraz obetujem."
Boh markízu Martu vypočul, doprial jej syna, ale aby si ho zaslúžila, musela pre neho mnoho trpieť. Keď nadišiel čas pôrodu, dostala také silné bolesti, až sa zdalo, že zomrie. Markíz videl, že manželka aj s dieťatkom sú vo veľkom nebezpečenstve. Začal sa obávať o život Marty a duchovný život nenarodeného dieťaťa. Lekári mu svojimi pochybnosťami o zachovanie života rodičky i dieťaťa tiež veľmi nepomohli k pokoju.
Ľudské prostriedky sa ukázali márne, čo robiť? Obaja, Ferrante i Marta začali hľadať pomoc u Božieho milosrdenstva a najsvätejšej Panny. Urobili sľub, že ak budú zachovaní pri živote, markíza aj s dieťaťom poputujú k Panne Márii do Loreta.
Ako mnohým iným, aj im Matka Pána pomohla. Bolesti rodičky ustúpili, ale prv, než dieťatko celkom uzrelo svetlo Božie, dal ho markíz na radu lekára pokrstiť pôrodnou babicou, pretože sa stále strachovali o jeho život, ako hovorí rímsky breviár: pre nebezpečenstvo života je urýchlený krst dieťaťa, aby sa narodilo skôr pre nebo, ako pre zem. Hneď však, ako markíz Ferrante uvidel narodeného synčeka, celého ho naplnila radosť a svojim poddaným vydal zvláštny manifest, ktorý poukazuje, aké slávnosti sa usporadúvali k pocte novorodenca.
Ferrante, knieža svätej rímskej ríše, castiglionský markíz atď.
Pretože pre knieža aj ľud nastala radostná udalosť, chceli by sme, aby ste na tejto šťastnej udalosti mali podiel. Dnes, okolo dvadsiatej štvrtej hodiny večer sa narodil náš prvorodený syn, Pánovi sa zaľúbilo rozmnožiť skrze neho náš rod a dať nám nástupcu. Narodil sa vo veľkom nebezpečenstve vlastného života i života markízy, ale už je všetko nebezpečenstvo preč a markíza vám všetkým našim poddaným ďakuje za blahopriania.
My potom, z blahovoľnosti a lásky k svojim poddaným, chcejúc, aby radostná udalosť nášho prvorodeného syna bola oslávená, nariaďujeme, aby dnes o jedenástej hodine bol v našom hlavnom chráme spievaný chválospev ako poďakovanie za obdržané milosti, za prítomnosti všetkých dvorných úradníkov a poddaných, po tri dni sa bude zvoniť na všetkých zvonoch v meste, v okolí i osadách, o dvanástej hodine sa bude strieľať z kanónov a všade sa bude táto radostná udalosť vytrubovať hlásnou trúbou.
Od dvanástej hodiny až do noci sa bude neustále čapovať z dvoch sudov víno a bude sa rozdávať chlieb v košíkoch, každému, kto koľko bude chcieť a prístup je voľný aj pre cudzincov. Bude to prebiehať na hradnom námestí, kde tiež budú prebiehať turnaje s ohradami kvôli bezpečnosti. Taktiež budú preteky o plášte, bude sa skákať vo vreci, liezť na strom, ovešaný mnohými rozmanitými odmenami, a večer budú osvetlenie, ohne, streľba z diel. Všetky slávnosti sa budú konať pod dozorom našich úradníkov podľa nášho nariadenia, všetko v takom poradí, ako nasleduje.
Boh nech zachová nášho prvorodenca k sláve nášho rodu a k blahu poddaných, lebo on je príčinou všeobecnej radosti.
V Castiglione, 10. marca 1568, loco sigilli, Knieža, markíz castiglionský.
Vikár a castiglionský farár kostola svätého Jána Krstiteľa 20. apríla slávnostne pokrstil nemluvniatko, ktorému dali meno po jeho starom otcovi a otcovi markíza Alojz, ktoré znamená čosi ako víťaz. Na svätom krste bol kmotrom mantovský vojvoda Guglielmo, ktorého zastupoval don Prosper Gonzaga, jeho bratranec a tiež markíza Ippolia Maggi, manželka Alfonza Gonzagu, Ferranteho brata.
- krstný list Alojza Gonzagu /Basilica di San Luigi Gonzaga/ -
Castiglionský farár dopísal vo farskej krstnej knihe k zápisu o krste poznámku: "Sit felix charusque Deo ter optimo terq(ue) maximo et hominibus in aeternum vivat", čo v preklade znamená: "Nech je šťastný a milý všemohúcemu a najdobrotivejšiemu Bohu a nech žije k blahu ľudstva na veky." A tieto slová sa na anjelskom mládencovi skutočne vyplnili! Určite ich kňaz zapísal do knihy z Božieho vnuknutia.
Prešlo niekoľko rokov, Alojz už nebol jedináčik, vychovávaný zbožnou matkou, pribudol mu súrodenec Rodolfo. Oboch chlapcov vyučoval učiteľ Francesco del Turco. Ľudia v davoch kráčali ku kláštoru Santa Maria, z ktorého dnes zostali už len ruiny. V ten deň sa vrátil do kláštora starý, veľmi zbožný brat, ktorému bola pripisovaná moc exorcizmu.
V meste žil úbohý posadnutý muž, ktorý chodil po uliciach s krikom, vyvolávajúcim hrôzu. A zbožný starý brat musel na ňom vykonať exorcizmus. Do kláštora kráčali nielen unavení starci, ale i matky s deťmi a prišiel aj koč s cisárskym orlom v erbe rodu Gonzaga. V ňom sedeli Aljoz s Rodolfom a učiteľom del Turco.
Kláštorný kostol sa naplnil veriacimi. Alojza a Rodolfa odviedli k zlatým stoličkám na tribúne medzi významných hostí. Starý zbožný rehoľník začal exorcizmus - tvárou do tváre prikázal zlému duchu, aby opustil telo úbohého muža. Ten hneď začal vydávať nahnevané výkriky a zlostne slová, kotúľal sa po podlahe a vzpieral sa proti sile, ktorá ho nútila opustiť telo.
Zrazu sa postavil a otočil sa k tribúne. Prstom ukázal na Alojza a kričal: "Vidíte tam? Pozrite sa! Uvidíte, že pôjde do neba a bude tam mať veľkú slávu!" Posadnutý po týchto slovách znovu klesol na podlahu a zlý duch z neho napokon vyšiel.
Masima - Verím a Dôverujem
