%20(1).jpg)
Keď sa svätá Angela z Foligna ocitla blízko smrti, odovzdala svojim duchovným deťom tento testament ako duchovné povzbudenie.
Synovia moji, to čo vám hovorím, to vravím len z lásky k Bohu. Držím sa toho, čo som vám sľúbila, že totiž nerada nesiem so sebou pod zem nič takého, čo by vám mohlo osožiť. Hľa, Boh hovorí duši: Všetko moje je tvoje. Ó, kto je taký, že by si zaslúžil, aby všetky Božie dobrá boli jeho! Vskutku, nič iného si nemôže niečo takého zaslúžiť — len láska.
V tomto však, čo vám teraz mám povedať, v tom nie je podiel mojej vôle, ale všetko je to Božie. Len Božej dobrote sa to tak zaľúbilo, že mi zverila opateru a starosť o všetkých svojich synov a dcéry, ktorí sú na tomto svete, za morom, i tu. Ja som ich teda strážila, ako som mohla, trpela som za nich a mojich bolestí za nich bolo viac ako sa vám zdá.
Ô, Bože môj, teraz ich znovu odovzdávam tebe a pre nevýslovnú lásku tvoju ťa prosím, aby si ich ochránil od všetkého zlého a aby si ich zachoval vo všetkom dobrom, v láske k chudobe, k opovrženiu a k bolesti, aby si ich zachoval v pretvorení a v nasledovaní tvojho života a tvojej dokonalosti, ktorú si nám dobrotivo ukázal slovom, skutkom a celým svojím živým životom.
Ô, synovia moji najmilší, povzbudzujem vás v tomto poslednom mojom povzbudení, aby ste sa usilovali byť malými a vskutku poníženými a tichými, a to nielen vo vonkajších prejavoch, ale i z hĺbky srdca, aby ste tak boli pravými žiakmi, pravými učeníkmi toho, ktorý povedal: "Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom."
Nestarajte sa o moc, pocty a prvenstvá! Ó, synovia moji, usilujte sa byť malými, aby vás Kristus vyvýšil pre dokonalosť vašich zásluh a pre plnosť svojej milosti vo vás! Buďte takí ponížení, aby bola stále o vás mienka, ako by ste vôbec nejestvovali! Zlorečené sú tie prednosti, čo človeku odoberajú dušu, totiž moc, česť a predstavenstvá. Utekajte od nich, lebo je v nich nebezpečenstvo veľkého klamu, hoci je to nebezpečenstvo menšie než nebezpečenstvo, spojené s prednosťami duchovnými, ako je napríklad vedieť rozprávať o Bohu, rozumieť Písmu, spisovať veľké výklady, mať srdce akoby úplne zaujaté vecami ducha. Takí totiž veľakrát padajú do omylov a ťažšie sa polepšujú ako tí, čo majú len časné prednosti: teda považujte sa za nič. Ó, nič nepoznané! Ó, nič nepoznané! Naozaj, duša nemôže niečo lepšieho ani vidieť, ani vedieť, ako vidieť svoju ničotu a zdržiavať sa vo svojom väzení.
Ó, synovia moji, usilujte mať lásku! Bez nej niet spásy, ani zásluhy. Hľa, Boh hovorí: Všetko moje je tvoje. Kto je taký, že by si zaslúžil, aby všetky dobrá božie boli jeho! Vskutku nič iného si nemôže niečo takého zaslúžiť — len láska. Ó, synovia moji, otcovia i bratia, usilujte sa navzájom sa milovať a ozaj byť spojení touto láskou a vzájomným milovaním. Tým si duša vysluhuje dedičstvo božských dobier. A vyzývam vás, aby ste túto lásku nemali len medzi sebou, ale aby sa rozpínala na všetky národy. To vám totiž môžem povedať, že moja duša viac dostala od Boha, keď som plakala a bolestila za hriechy blížneho, než za svoje. A svet sa tomu smeje, čo hovorím, že by totiž človek mohol plakať nad hriechmi blížneho tak, ako nad svojimi, alebo ešte i viac, lebo sa to zdá proti prírode. Ale láska, ktorá také niečo koná, to nie je láska tohto sveta.
Ó, synovia moji, usilujte sa mať túto lásku! A nikoho nesúďte! Ak vidíte niekoho smrteľne hrešiť, o tom nehovorím, že sa vám ten hriech nemá oškliviť a že sa od hriechu nemáte s hrôzou odvracať - ale vravím, aby ste nesúdili hrešiacich, ani nimi nepohrdli, lebo nepoznáte Božie súdy. Lebo mnohí sa ľuďom zdajú zatratení, ale pred Bohom sú spasení a mnohí sa zas ľuďom zdajú spasení, ale u Boha sú už zavrhnutí a odsúdení. A vedela by som vám povedať, že i niektorí z tých, ktorými ste vy opovrhli, i tých ešte Boh privedie na svoju cestu, ako pevne dúfame!
Ja vám zanechávam len tento závet: Znovu vám kladiem na srdce vzájomnú lásku a hlbokú poníženosť. A porúčam vám celé moje dedičstvo, ktoré je zároveň dedičstvom Ježiša Krista, totiž chudobu, bolesť a opovrženie, teda Kristov život. Tí, čo budú mať toto dedičstvo, totiž dedičstvo Kristovho života, tí budú mojimi synmi, lebo sú to Božie deti. A o tom niet pochybností, že dosiahnu nakoniec aj dedičstvo večného života.
Potom svätá Angela položila svoju ruku každému jednému na hlavu a dodala: "Buďte požehnaní od Pána aj odo mňa, vy, synovia moji, ako aj všetci ostatní, korí tu nie sú prítomní. Tak, ako mi bolo oznámené od Pána a ukázané, tak vám, prítomným i neprítomným, dávam toto večné požehnanie: nech vám ho dá sám Kristus tou rukou, ktorá bola priklincovaná na kríži."
