%20(1).jpg)
Od svojho obrátenia obrátenia až po svoju smrť dbal o to, aby zadosťučinil Bohu a každým novým dňom sa stával pobožnejším a cnostnejším. Až do svojej staroby konal povinnosti jednoduchého brata svojho rádu a hoci mal "smrť na jazyku", neprestal navštevovať chorých, aby im poslúžil.
Nikdy si nemyslel, že vykonal dosť pre nebo a večné blahoslavenstvo a práve preto dosiahol taký vysoký stupeň dokonalosti. Veľmi dbal o spásu svojej duše a táto starostlivosť spolu s pohľadom na zomierajúcich ho pohli k tomu, aby založil rád Kamiliánov, ktorý by pomáhal zomierajúcim k šťastnej smrti.
Po smrti tohto úžasného svätca sa udiali nespočetné zázraky, ktoré veriaci získali na jeho príhovor. Nie je možné všetky ich opísať, preto spomeniem len niekoľko, ktorými Boh odmenil svojho sluhu, svätého Kamila de Lellis.
Girolamo Baldini z Capraroly mal zvláštnu chorobu - vyše dva roky mu neustále slzilo jeho pravé oko. Hoci bol jeho otec Bartolomeo lekár, chirurg, nijako nevedel synovi pomôcť. Aj keď sa mu na istý čas podarilo synovi v chorobe uľaviť, po niekoľkých dňoch mu časť oka znovu napuchla a vychádzal z nej hnis. Vzdal sa všetkej nádeje na synovo uzdravenie. Tumor na oku rástol, až dieťa osleplo na pravé oko a tvár sa mu vplyvom choroby znetvorila.
Takto prešli dva roky. Bartolomeo sa s chorobou dieťaťa zmieril, no jeho manželka rozhodne nie. Stále nabádala manžela, aby syna liečil. Hnisavý výtok sa mu podarilo zastaviť, no vznikol nový nádor vo veľkosti menšieho orecha, ktorý praskol a z rany vytieklo veľké množstvo hnisu. Napokon zostala z oka len kosť, pod ktorou sa vytváral hnilobný zápach, synovi to spôsobovalo vysokú horúčku a zápal.
Manželka sa koncom mája 1742 modlitbou obrátila na svätého Kamila, a svojmu deväťročnému synovi dala malý balíček, v ktorom boli kúsočky malty z izby svätého. Povedala mu, aby si to priložil na choré oko. Nastalo okamžité uzdravenie, Girolamo bol na druhý deň vyliečený, tumor vyschol, mäsitá časť sa obnovila a otvorená fistula sa zatvorila. Kto nepoznal predtým trápenie malého chlapca, nič by teraz nezbadala, lebo po chorobe nezostala žiadna stopa.
Tridsaťročná Ottavia Ubaldini začala trpieť na vodnatieľku. Spočiatku si to nevšímala, až sa to napokon stalo neúnosné, nemohla chodiť, stala sa dýchavičnou, denne mávala vysoké horúčky a veľké bolesti v bruchu. Bola odsúdená prežiť deň v posteli. Lekári, na ktorých sa obrátila, sa jednomyseľne zhodli, že nemajú vhodný liek, ktorý by ju zbavil utrpenia. Po osemnástich dňoch choroby už bola celkom zúfalá.
V máji 1742 sa začínali oslavy, blížilo sa blahorečenie rehoľníka Kamila, ktoré malo začať slávnostným triíduom v kostole. Ottaviini príbuzní ju s veľkou dôverou odporúčali novému Blahoslavenému a prinútili ju prehltnúť trochu "zázračného" prachu z jeho hrobky. Nemožné sa stalo možným a príbuzní aj samotná Ottavia sa stali svedkami úžasného zázraku.
Ottavia sa prebrala ako z hlbokého spánku, nabrala sily, vzchopili sa aj jej končatiny, opuchy tela zmizli zarovno s vysokou horúčkou. Bola uzdravená a chcela vstať z postele, ale nedovolili jej to, musela vyčkať až pokým neprídu lekári.
Medzi svedkami tohto zázraku boli aj dvaja veľmi zbožní kňazi a lekár, ktorý prišiel k pacientke nasledujúce ráno vyhlásil jej uzdravenie za zázračné, čo potvrdil vlastnými slovami a žiadal, aby bola táto informácia podaná rehoľníkom na väčšiu slávu svätého Kamila.
Rehoľnú sestru Márii Alba di San Pietro, potrápil v máji 1742 celých dvadsaťpäť dní bolestivý kŕč, ktorý jej znemožňoval akýkoľvek pohyb. Sláva blahoslaveného Kamila, ktorý koná zázraky, sa medzitým šírila rýchlosťou blesku. Chorá žena sa teda naňho obrátila, plná viery v jeho láskavú pomoc. Nemodlila sa nadarmo. Keď potom pobozkala obraz blahoslaveného, hneď bola uzdravená. Nielen ona, ale aj ostatné mníšky potom nedokázali dostatočne vychvaľovať mocného orodovníka.
Podobné skúsenosti mali aj Mária Terézia Gabrielli, ktorá bola uzdravená z nádoru a Margarita Patti, ktorá mala také silné bolesti, že vrieskala. Obe ženy sa uzdravili, keď si na pomoc vzali trochu prachu z hrobky svätého Kamila.
Mária Fornasari dostala v júni 1742 vysokú horúčku, ktorú sprevádzali silné bolesti hlavy a chrbta. Vyskúšala mnoho liekov, ale pretože začala aj krvácať, lekári prehlásili jej chorobu za nevyliečiteľnú. Videla, že je v ohrození života a preto si k sebe zavolala rehoľnú sestru, ktorá sa starala o chorých a požiadala ju, aby ju požehnala obrazom svätého Kamila.
Mníška jej vyhovela. Sotva sa obraz dotkol hlavy chorej Márii, horúčka klesla, všetky príznaky choroby zmizli. Mária chcela hneď vyskočiť z postele, no mníška ju v nej zadržala. Presvedčila Máriu, aby vyčkala do rána na príchod lekárov, aby potvrdili, že je vyliečená a uzdravenie uznali za zázrak.
Modlitba na príhovor svätého Kamila de Lellis
Najmilosrdnejší Otče, v mnohom si prejavil svoju lásku a starostlivosť svojmu ľudu, najmä chudobným a chorým. Pretože tvoj služobník, svätý Kamil, obdivuhodným spôsobom prejavil tvoj súcit, prijal si ho medzi svojich svätých. S láskou vkladáme do rúk svätého Kamila seba i svojich blízkych a na jeho príhovor ťa prosíme, aby si nám udelil svoje hojné milosti skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
