%20(1).jpg)
2. augusta sa v katedrálnych, farských a františkánskych kostoloch slávi Sviatok Panny Márie Anjelskej v Porciunkule. Veriaci prichádzajú do kostolov, aby konali pokánie a obnovili svoje rozhodnutie vykročiť na cestu veľkej svätosti. Tento zvyk má svoj pôvod v Assisi a súvisí s viacerými významnými udalosťami zo života svätého Františka.
Keď svätý František z Assisi, zakladateľ františkánskeho rádu videl, že pre jeho novozaložený rád už chrám svätého Damiána nepostačuje, prosil opáta benediktínskeho kláštora Monte Subacia, aby mu daroval kostolík Panny Márie od troch anjelov, nachádzajúci sa neďaleko Assisi. Opát mu ho daroval a svätec ho hneď dal opraviť a potom ho nazval Porciunkula. Tento názov sa vysvetľuje dvojakým spôsobom. Podľa jedného sa traduje, že má byť "bráničkou", z ktorej mal Františkov rád vychádzať do celého sveta, druhé vysvetlenie zasa hovorí, že má znamenať "malý podiel - dedičstvo".
Svätý František si tento malý kostolík veľmi obľúbil, nielenže sa v ňom so svojimi učeníkmi modlieval denné hodinky, ale zdržiaval sa v ňom po celý zvyšok svojho života, až v ňom napokon aj zomrel. Neskôr bola nad kostolíkom postavená bazilika, ktorá je dodnes hlavným chrámom serafínskeho rádu.
Svätý František sa počas jednej septembrovej noci roku 1221 modlil vo svojej izbičke za obrátenie hriešnikov. O polnoci pribehli do jeho izbičky učeníci a vraveli, že kostolík Porciunkula je celý ožiarený a ozývajú sa z neho anjelské spevy. Svätec začal tušiť, že jeho modlitba bola vypočutá a ponáhľal sa do kostolíka, kde na vlastné oči uvidel nebeskú slávu. Dojatý sa hneď vrhol na kolená a skrúšene sa modlil.
Počas tejto modlitby sa mu zjavili náš Pán s Pannou Máriou vo veľkom zástupe anjelov a Spasiteľ mu povedal: "František, pre svoju horlivosť, ktorú konáš so svojimi spolubratmi pre spásu duší, môžeš o niečo prosiť k ich dobru a k úcte môjho Mena."
František, naplnený pokorou vyriekol: "Najsvätejší Pane, ja, biedny hriešnik vzdychám k tebe a prosím, aby si doprial všetkým ľuďom, ktorí navštívia tento kostol a vyspovedajú sa kňazovi zo všetkých hriechov, milosť plnomocných odpustkov a tvoju Matku, Orodovnicu celého ľudského pokolenia, preblahoslavenú Pannu Máriu prosím, aby mi vyprosila túto milosť u teba."
Panna Mária za túto prosbu orodovala a láskavý Spasiteľ povedal Františkovi: "To, čo žiadaš, je mnoho, ale dosiahneš i väčšie milosti. Udeľujem ti túto milosť, ale chcem, aby si išiel k môjmu námestníkovi, ktorému som dal moc zaväzovania i rozväzovania, aby si ho poprosil o tieto odpustky."
Svätý František nelenil, hneď ráno išiel do Perugie, kde sa v tom čase zdržiaval pápež Honorius III. a povedal mu svoju prosbu. Pápež bol tej mienky, že kto chce dostať odpustky, musí si ich sám zaslúžiť. Napokon sa ho spýtal, na koľko rokov žiada tieto odpustky. Svätec odvetil: "Nechcem len pre seba, ale i pre duše." A povedal pápežovi, akým spôsobom si žiada tieto odpustky.
"František, žiadaš veľké veci," povedal pápež Honorius III. a pokračoval: "Rímska cirkev také odpustky neudeľuje." Na to mu svätec odpovedal, že tieto odpustky nežiada sám od seba, ale poslal ho Pán Ježiš Kristus. A potom mu vyrozprával celé svoje videnie.
Pápež ho pozorne vypočul a dal mu dovolenie. Potom sa znovu pýtal, na koľko rokov chce tieto odpustky a František zopakoval, že neprosí o roky, ale o duše. Šťastný chcel odísť, ale pápež za ním zavolal: "Nechceš ani nijaký doklad?" A František odpovedal: "Stačí mi tvoje slovo, Svätý Otče! Odpustenie hriechov je Božím dielom, Bohu prináleží zjaviť toto dielo. Nepotrebujem žiadny doklad, pretože Najsvätejšia Panna je dokumentom, Ježiš Kristus notárom a anjeli svedkami." Na to mu pápež udelil súhlas, ktorý platil pre 2. august 1216 i všetky ďalšie výročné dni.
Odpustky na svätú Porciunklu sú skutočne výnimočné. V 13. storočí nebolo pre kresťanov ľahké získať odpustky. Muselo sa putovať do Svätej zeme, do Ríma, alebo na hrob svätého Jakuba do Španielska. Inak sa udeľovali len za účasť v križiackych výpravách. Udelenie plnomocných odpustkov pre taký kostol, akým bola Porciunkula, bolo neuveriteľnou senzáciou, ktorá v kresťanskom svete nemala dovtedy obdobu. Dnes sú tieto odpustky rozšírené na všetky františkánske, katedrálne a farské kostoly.
Pravosť týchto odpustkov nepriamo potvrdzujú pápežské dokumenty, obsahujúce ich udeľovanie od 14. stor. ďalším františkánskym kostolom. Pápež Sixtus IV. udelil v rokoch 1480 a 1482 odpustky všetkým františkánskym kostolom troch rádov, ale len pre ich členov.
Všetkým veriacim ich udelil až pápež Gregor XV. v roku 1622, keď navštívia vo výročný deň tieto kostoly. Pápež Inocent XI. potom v roku 1687 potvrdil, že je možné získavať ich aj pre zomrelých a Pius X. zmocnil v roku 1910 biskupov k určovaniu ďalších kostolov s porciunkulovými odpustkami.
Apoštolským listom Pavla VI. i následnou Apoštolskou konštitúciou bolo od roku 1966 v "Učeniach o odpustkoch" stanovené, že tieto plnomocné odpustky možno získať vo farských kostoloch 2. augusta a tým sa dostalo odpustkom od Ježiša Krista na príhovor Panny Márie najväčšie rozšírenie.
Masima - Verím a Dôverujem
