%20(1).jpg)
Jeden z najväčších a najstarších chrámov v Ríme je nepochybne mariánsky chrám Santa Maria Maggiore, alebo Panny Márie Snežnej. Táto baroková sakrálna stavba je jedným zo siedmich pútnických kostolov, ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci, prichádzajúci do Ríma. Tiež nesie názvy Basilica Liberiana (podľa stavebníka pápeža Libéria) a Santa Maria ad presepem - Panna Mária s jasličkami, podľa fragmentu Ježišových jasličiek z Betlehemu, uložených pod hlavným oltárom.
Na začiatku 4. stor. riadil Cirkev pápež Liberius. V tej dobe žil v Ríme bohatý a vznešený mešťan Giacomo so šľachetnou a zbožnou manželkou. Manželov však trápilo, že nemali žiadneho potomka. Dlhé roky prosili v modlitbách dobrotivého Boha, aby im požehnal dieťa a popritom nikdy nezabúdali byť štedrými k chudobným.
Videli, že ich modlitba nie je vypočutá, a tak sa rozhodli, že svoj bohatý majetok darujú preblahoslavenej Panne Márii. Neustali v modlitbách, postili sa a udeľovali hojné almužny s tým úmyslom, aby im Panna Mária zjavila, ako majú naložiť s bohatstvom k jej úcte. Táto ich zbožná žiadosť sa vyplnila.
V noci zo 4. na 5. augusta sa každému z nich osobitne zjavila Panna Mária a povedala: "Postavte mi chrám na Esquilinskom vŕšku v Ríme, ktorý bude zajtra pokrytý snehom." Ráno 5. augusta 352 sa označený vŕšok skutočne zabelel snehovou pokrývkou napriek tomu, že nielen v Ríme, ale i v celom Taliansku panovala v tom čase veľká horúčava.
Rímski obyvatelia sa poriadne začudovali nad touto mimoriadnou udalosťou. Na Esquiline sa zhromaždil množstvo ľudí a pozerali na zázračný sneh. Zbožný Giacomo sa spolu s manželkou na vlastné oči presvedčili, že zjavenie, ktoré mali obaja, nebolo len vidinou, ale skutočnosťou. Obaja sa veľmi šťastní ponáhľali k pápežovi Liberiovi a vyrozprávali mu o svojom zjavení a tiež to, že na vŕšku skutočne napadol sneh.
Pápež bol udivený ich rozprávaniu, aj on mal totiž rovnaké zjavenie. A tak sa všetci traja pobrali aj s kňazmi na Esquilin a pápež zveleboval Boha a Pannu Máriu, ktorá takýmto zázračným spôsobom naznačila miesto, kde má stáť chrám k jej úcte.
Na zmienenom vŕšku už stálo prekrásne stavenisko, ktoré pohanský cisár kedysi daroval svojej necudnej a nehanebnej matke Lívii. Neskôr bolo na tomto mieste zavraždených mnoho kresťanov, ktorí toto miesto očistili svojou krvou a tak ho posvätili.
Zbožní manželia sa hneď dali do stavania chrámu, dokonca sám pápež vlastnými rukami vyhrabal pôdu na základ. Stavba utešene rástla a o rok bol chrám dokončený. Pápež Liberius ho posvätil a povýšil na jeden zo štyroch hlavných rímskych chrámov, ktorý sa tak stal materským chrámom všetkých chrámov zasvätených Panne Márii.
Katolícki veriaci prechovávali v každom čase veľkú úctu k chrámu Panny Márie Snežnej a pápeži ho čo najskvostnejšie ozdobovali. Najviac v tomto vynikol pápež Sixtus III., pričom ho k tomu podnietila smutná udalosť.
Bezbožný kacír Nestorius v 5. stor. spôsobil v kresťanstve veľké pohoršenie - hlásal mnohé bludy a odopieral aj Panne Márii titul Božia Matka. Tento blud zavrhli nielen veriaci, ale i cirkevný snem v Efeze, ktorý sa konal v roku 431. Pápež Sixtus III., horlivý ctiteľ Bohorodičky, dal v roku 437 obnoviť chrám Panny Márie Snežnej na pamiatku tohto víťazstva pravdy nad duchom klamstva a tiež ozdobiť krásnymi maľbami, v ktorých sú na svedectvo viery Katolíckej cirkvi vyobrazené tajomstvá božského materstva presvätej Panny a božstvo Ježiša Krista.
Na hlavnom, striebornom oltári sa nachádza obraz nebeskej Kráľovnej, zdobený zlatom a drahokamami, ktorý namaľoval svätý evanjelista Lukáš. Boh oslávil tento obraz mnohými zázrakmi, zvlášť počas doby svätého pápeža Gregora Veľkého.
V roku 590 zúril v Ríme hrozný mor. Pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia Pána slávnostné modlitby a prikázal, aby sa ulicami Ríma niesol obraz Panny Márie. Boh tento skutok odmenil zázrakom. Všade, kde sa niesol obraz, mor mizol a ľudia sa uzdravili.
Počas procesie bolo počuť v oblakoch anjelský spev: "Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja. Lebo koho si nosila, aleluja, z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja." Tento spev počul aj pápež Gregor. Hneď pokľakol a naplnený Duchom Svätým anjelský spev dokončil slovami: "Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja." Zbožní veriaci nasledovali pápeža, modlili sa túto modlitbu a odvtedy prešla ako chválospev do tradície každodennej spievanej modlitby počas veľkonočného obdobia na potvrdenie veľkonočnej radosti. Mor potom zmizol z celého Talianska.
Jeden zo zázrakov sa stal v tomto chráme počas úradovania svätého pápeža Martina I., ktorý riadil Cirkev v rokoch 649 až 655. Modlil sa pred oltárom Božej Matky, keď vrah, ktorého poslal cisár z Ravenny, aby pápeža zavraždil, hneď oslepol. Pred týmto obrazom sa celé noci modlili viacerí pápeži, pápež Klement VIII. tu slúžil svätú omšu bosý a pred východom slnka a pápež Benedikt XIV. bol zasa v tomto chráme každú sobotu prítomný na loretánskych litániách.
Chrám Panny Márie Snežnej má päť brán a pred ním, oproti posvätnej bráne, ktorá sa otvára len každý 25. rok pri príležitosti milostivého roku, stojí mramorový stĺp, na ktorého vrchole je socha Panny Márie s Ježiškom. Na úpätí stĺpu, ktorý kedysi zdobil pohanský chrám boha pokoja, sú vyryté slová: "Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja." Takto chcel pápež Pavol V., oznámiť svetu, že Matka Božia nám priniesla skutočný pokoj a Ježiš Kristus je knieža pokoja, lebo iba on môže dopriať srdcu pokoj, ktoré trápi zlé svedomie.
V tomto chráme pápež dodnes slúži slávnostné Božie služby a putujú sem tisícky kresťanov z celého sveta, aby si vyprosili ochranu Matky Božej a Boh doprial na tomto mieste mnohé milosti veriacim a ctiteľom Panny Márie.
