Svätá mučenica Zuzana

Svätá mučenica Zuzana sa narodila okolo roku 280 vznešeným rodičom. Jej otec Gabinus bol bratom pápeža Kajusa, ktorého pontifikát trval od roku 283 do roku 296 a bola aj spríbuznená s Diokleciánom, ukrutným prenasledovateľom kresťanov. 

Zbožnému Gabinusovi zomrela manželka veľmi skoro a tak svoju jedinú dcéru vychovával sám, nezabúdajúc na kresťanské cnosti, v čom mu bol veľmi nápomocný jeho brat Kajus. Zuzana tak prekvitala a každý obdivoval jej nevinnosť a Božiu bázeň. Keď prišla do veku panny, začala sa strániť sveta a v tichej samote ukrývala svoju čistú dušu a telesnú krásu.

Hoci bývala v paláci, žila skromne, modlila sa a prísne sa postila. Srdce mala naplnené horlivosťou pre Božiu česť a jedného dňa spravila sľub večnej panenskej čistoty. Ba dokonca, počas prenasledovania kresťanov túžila po mučeníckej smrti.   

Ukrutnému príbuznému, cisárovi Diokleciánovi sa pre svoju krásu veľmi zapáčila a chcel ju vydať za svojho spolupanovníka Maximiána a spraviť ju tak cisárovnou. Poslal ku Gabinovi Klaudia, aby vypýtal Zuzanu za manželku pre cisára Maximiána. Zbožný Gabinus vypočul žiadosť svojho strýka, ale vypýtal si čas na rozhodnutie. Keď potrebný čas dostal, išiel za svojím bratom Kajusom a povedal mu o Diokleciánovej žiadosti. Potom sa obaja spoločne vybrali za Zuzanou.

Tá sa hneď rozhodla, keď povedala: "Viac než cisárska koruna sa mi páči moja kresťanská viera a panenská čistota. Keby som sa chcela vydať, stala by som sa manželkou kresťana, lenže nezruším vernosť Bohu, ktorému som sľúbila čistotu." Otcovi aj strýkovi spravila svojou odpoveďou radosť, hoci si boli vedomí, že Dioklecián sa neuspokojí, preto jej radili, aby sa k nastávajúcemu boju chystala modlitbami, pôstami a dobrými skutkami.

Zanedlho prišiel za Gabinom posol Klaudius, aby si vypočul rozhodnutie. Dozvedel sa, že Zuzana sa za Maximiána nevydá, lenže Klaudius to chcel počuť na vlastné uši od panny Zuzany. Keď sa s ňou stretol, chcel jej podľa zvyku pobozkať ruku, no Zuzana ju stiahla späť so slovami: "Nikdy som to nikomu nedovolila, a tebe to dovolím ešte menej, alebo tvoje ústa sú poškvrnené pohanou obetou, z ktorej si jedol," a k ponuke na sobáš dodala: "Nemôžem byť manželkou neznaboha."  

Klaudius jej odvetil, že sa mýli, Maximián predsa nie je neznaboh, veď sa klania ich bohom. Zuzana, osvietená Duchom Svätým, ho slovami o pravde viery v jedného Boha presvedčila, že je Maximián je modlár a osvietila tak Klaudiusovu dušu, ktorý dojato prosil o prijatie do Cirkvi. V noci potom prišiel aj so synmi ku Gabinovi, ktorý ich zaviedol k pápežovi Kajusovi, od ktorého prijali nielen krst, ale tiež náboženskú výuku.

Diokleciánovi bolo čudné, že sa Klaudius akosi dlho nevracia a vyslal za ním jeho brata Maxima, aby sa prezvedel, čo sa stalo. Maxim bol svedkom nádhernej scény: Pápež Kajus vstúpil do Gabinovho domu, kde sa okrem domáceho pána a jeho dcéry zdržiaval aj jeho brat Klaudius so synmi, a povedal: "V mene Pána vás prosím, buďte stáli!" a začal sa modliť: "Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorého si poslal k spáse a večnému životu všetkých, aby nás vytrhol z temnosti tohto sveta, daj nám, svojim sluhom, stálosť vo viere. Ktorý žiješ a kraľuješ od večnosti do večnosti." To Klaudiusa podnietilo, aby sa nechal bratom Klaudiom poučiť a o päť dní neskôr prijal od pápeža krst, po ktorom oznámil vladárovi, že Zuzana sa nevydá.

Keď Dioklecián počul, že Zuzana opovrhla jeho milosťou, vzkypela v ňom zlosť. Verejne preklínal svojich príbuzných pápeža Kajusa, Gabina i Zuzanu, ktorí boli tak horlivo oddaní kresťanskej viere. Správa, že aj jeho ďalší príbuzní - Klaudius s manželkou Prepedignou a synmi, a tiež Maximus sa zriekli pohanstva a stali sa kresťanmi a svoje majetky obetovali Cirkvi, prebudila sa v ňom dávna nenávisť a zlosť proti kresťanstvu.   

Okamžite dal pochytať mnoho kresťanov a verejne usmrtiť ohňom. Klaudiusa a Maxima najskôr poslal do vyhnanstva do Ostie, neskôr ich ale dal všetkých umučiť. Pápež Kajus slúžil za nich v podzemných chodbách Ríma zádušné sväté omše a ich domy premenil na kostoly. Dioklecián dal vrhnúť do väzenia aj Gabina so Zuzanou. O niekoľko dní ich odtiaľ vypustil a Zuzanu poslal k svojej manželke Priske Serene, aby ju prehovorila, nech vyplní jeho vôľu. Netušil, že cisárovná je tajnou kresťankou a Zuzanu namiesto prehovárania iba utvrdila v jej rozhodnutí.

Keď Dioklecián ani touto formou nepochodil, prepustil Zuzanu, ale zároveň poradil Maximiánovi, aby sa uchádzal o jej ruku hoci aj násilným spôsobom. V noci sa Maximián vrútil do Gabinovho paláca. Vošiel do Zuzaninej izby a uvidel ju ožiarenú nebeským leskom, ktorý ho tak oslepil, že ustrašený vybehol z paláca. Cisár potom prikázal svojmu dôverníkovi Macedoniusovi, ktorý zaprel kresťanskú vieru, aby Zuzanu uväznili v otcovskom paláci, "vyhnal" z jej hlavy kresťanskú vieru a keby sa mu to nepodarilo, aby ju usmrtil.  

 

Macedoniusova celá snaha vyšla navnivoč. Zuzana si nevšímala jeho lichôtky a smiešne, bohuprázdne dôvody. Nepomohlo, ani keď jej hrozil mučením. Dal ju teda vojakom ukrutne zbičovať. A Zuzana velebila Boha, že jej doprial trpieť za svätú vieru. Ukrutník a sluha zverského Diokleciána napokon prikázal vojakom, aby jej sťali hlavu. Bolo to 11. augusta 295.

Keď sa to cisárovná Priska dopočula, prišla v noci do Gabinovho paláca, vzala Zuzanine telo a svojím závojom poutierala vyliatu krv zo zeme. Závoj potom uložila do striebornej skrinky a uchovávala vo svojom paláci. Zuzanine zabalzamované telo zabalila do plachty a pochovala na Alexandrovom cintoríne neďaleko mesta Foglio.   

Pápež, svätý Kajus, nasledoval svoju neter. 21. apríla 296 podstúpil mučenícku smrť najmä kvôli tomu, že Zuzanu utvrdil v jej rozhodnutí a nesplnila Diokleciánovu vôľu. 

Masima - Verím a Dôverujem