Smrť Panny Márie, jej pohreb a nanebovzatie

Dom svätej Panny naplnila bolesť a obavy. Jej pomocníčka bola veľmi rozrušená, chodila hore-dole po dome, padala na kolená a plačúc sa modlila s rozpätými rukami.
Svätá Panna tíško odpočívala vo svojej izbičke. Celá bola zakrútená do dlhej nočnej košele, len ruky mala odokryté. V poslednom čase už nič nejedla, len z času na čas prehltla lyžičku šťavy, ktorú jej pomocníčka vytlačila zo žltého bobuľovitého ovocia podobného hroznu.
Podvečer si svätá Panna uvedomila, že nadišiel jej čas. Podľa Ježišovej vôle sa chcela rozlúčiť s apoštolmi, učeníkmi a prítomnými ženami. Jej spálňa bola zo všetkých strán otvorená a ona sedela na lôžku. Tvár mala bledú a žiarivú, akoby premenenú. Svätá Panna sa modlila a každého požehnala, kladúc im ruky na čelo. Potom k nim všetkým prehovorila tak, ako jej to kázal Ježiš v Betánii.
Keď k nej podišiel Peter, videla som, že v ruke má pergamenový zvitok. Jánovi povedala, čo majú urobiť s jej telom. Taktiež mu povedala, aby jej šatstvo rozdelil medzi jej pomocníčku a inú chudobnú pannu, ktorá bývala v tom kraji a niekedy jej pomáhala. Svätá Panna potom ukázala na komoru naproti jej spálni a jej pomocníčka ju išla otvoriť a potom ju znovu zavrela. V komore boli všetky šaty svätej Panny.

Po apoštoloch k nej pristúpili učeníci a aj ich požehnala. Potom sa muži vrátili do prednej časti domu a pripravovali sa na bohoslužbu. Medzitým prišli k lôžku svätej Panny ženy, kľakli si a dostali požehnanie. Jedna z nich sa sklonila k Márii a ona ju objala.
Zatiaľ prichystali oltár a apoštoli si obliekli dlhé biele rúcha. Piati z nich mali oblečené slávnostné kňazské rúcha. Bohoslužbu celebroval Peter. Jeho kňazský plášť bol vzadu veľmi dlhý, ale bez vlečky. Na spodnej časti mal obrubu a bol zaoblený.

Apoštoli sa ešte obliekali, keď prišiel Jakub starší s tromi spoločníkmi. S láskou ho uvítali a niekoľkými slovami ho poslali k svätej Panne. Umyli mu nohy, upravili šaty a spolu so svojimi spoločníkmi išiel ešte v cestovnom oblečení k svätej Panne. Aj on dostal jej požehnanie a po ňom jeho traja spoločníci. Potom sa aj on pripojil k bohoslužbe.
Počas bohoslužby prišiel z Egypta Filip s jedným sprievodcom. Aj on išiel hneď za svätou Pannou a dostal požehnanie. Veľmi plakal.


Peter medzičasom zavŕšil svätú obetu, premenil Pánovo telo, prijal ho a rozdal apoštolom a učeníkom. Svätá Panna nemohla vidieť oltár, ale počas celého obradu sedela na svojom lôžku a rozjímala. Peter jej priniesol svätú Hostiu a dal jej pomazanie chorých.
Sprevádzali ho všetci apoštoli v slávnostnom sprievode. Tadeáš niesol kadidlo, Peter Oltárnu sviatosť v skrinke v tvare kríža. Za ním išiel Ján, ktorý niesol tanierik, na ktorom bol kalich s najsvätejšou krvou a niekoľkými malými nádobkami. Kalich bol malý, biely a hrubý, akoby bol liaty. Mal vrchnák a takú krátku stopku, že sa dala uchopiť len dvomi prstami.

Vedľa lôžka svätej Panny, v kútiku vyhradenom pre modlitbu bol pred krížom pripravený malý oltárik. Pomocníčka priniesla stolík, ktorý prikryla červeným a bielym obrusom. Na ňom boli zapálené svetlá, myslím, že to boli sviece a lampy. Svätá Panna ležala na chrbte, bola bledá a mĺkva. Zrak upierala nahor a bola ako v extáze. Prenikla ju clivosť a ja som cítila tú jej nostalgiu, ktorá ju ťahala hore... Ó, moje srdce túžilo spolu s jej srdcom vystúpiť k Pánovi!

Peter podišiel k nej a udelil jej pomazanie chorých približne tak, ako sa to robí dnes ‒ posväteným olejom, ktorý priniesol Ján, jej pomazal tvár, ruky, nohy a bok, kde mala v šatách otvor. Apoštoli sa zatiaľ spoločne modlili. Potom jej Peter podal Oltárnu sviatosť. 
Mária sa bez podopierania vzpriamila, aby prijala Sviatosť, a potom klesla nazad. Apoštol sa chvíľku modlil a potom sa Mária znovu vzpriamila, ale menej než predtým a prijala od Jána kalich. Vo chvíli, keď dostala najsvätejšiu Sviatosť, som videla, ako do nej vstúpilo svetlo. Potom bola ako vo vytržení a už nehovorila. Apoštoli sa vrátili k oltáru a pokračovali v bohoslužbe. Pri svätej Panne zostalo len niekoľko žien.

O niečo neskôr som videla apoštolov a učeníkov znovu sa modliť okolo lôžka svätej Panny. Jej tvár prekvitala, usmievala sa ako za čias svojej mladosti. Oči, ktoré mala upreté na nebo, jej žiarili od radosti.

Tu som uvidela čosi dojímavého a úžasného. Strop nad Máriinou izbou zmizol a zostupoval k nej nebeský Jeruzalem. Videla som oslnivé oblaky a množstvo anjelov rozdelených na dva zbory. Z oblakov vyšiel lúč svetla. Túžobne vystrela ruky a jej telo sa vznášalo nad lôžkom. Zrazu jej duša vyšla z tela ako malá jagavá postavička s rukami vystierajúcimi sa nahor a vedená svetelným lúčom stúpala do neba.

Anjelské zbory obklopili jej dušu a oddelili ju od svätého tela. V tej chvíli Máriine ruky klesli na kríž, ktorý mala na prsiach a telo sa zviezlo na lôžko.

Duša vystúpila sprevádzaná mojím pohľadom do nebeského Jeruzalema, až k trónu Najsvätejšej Trojice. Úctivo ju vítali mnohé šťastné duše, medzi ktorými som rozpoznala mnohých patriarchov a Joachima, Annu, Jozefa, Alžbetu, Zachariáša a Jána Krstiteľa. Ona sa však medzi nimi vznášala až k trónu Boha a jej Syna. Z Ježišových rán vyžarovalo oslepujúce svetlo a zaplavovalo celý výjav. S božskou láskou uvítal svoju Matku, podal jej čosi ako žezlo a ukázal jej zem, akoby jej odovzdal moc nad ňou.

Myslím, že to videli aj niektorí apoštoli, napríklad Peter a Ján, lebo pohľad upierali k nebu a ich tváre boli ako premenené. Ostatní kľačali. Všetko zaplavovalo svetlo a jas. Bolo to ako vtedy, keď vystupoval Ježiš do nebies.
Kým Máriina duša stúpala k nebu, videla som, ako vychádza veľký počet spasených duší z očistca a nasleduje ju.
Keď som sa znovu pozrela na zem, videla som žiarivé Máriine telo so zavretými očami spočívať v pokoji na lôžku s rukami prekríženými na prsiach. Apoštoli, učeníci a ženy kľačali okolo nej a modlili sa.

Myslím, že svätá Panna zomrela o deviatej hodine, rovnako, ako Pán.

Potom ženy zakryli sväté telo plachtou a apoštoli a učeníci sa odobrali do prednej časti domu. Oheň v kozube uhasili, ženy sa zahalili, posadali si do vestibulu a spievali pohrebné žalospevy. Muži si zahalili hlavy plášťami a odslúžili zádušnú bohoslužbu. Po dvoch sa striedali pri svätom tele a kľačiac sa modlili.

Matúš a Ondrej sa pomodlili krížovú cestu svätej Panny. Prešli až k poslednému zastaveniu, až k jaskyni, ktorá predstavovala Kristov hrob. So sebou niesli náradie na upravenie hrobky, lebo tu malo odpočívať telo svätej Panny. Jaskyňa nebola priestranná ako Pánova hrobka, bola vysoká len natoľko, že v nej mohol stáť muž. Dvaja apoštoli ju zväčšovali a pripravovali aj dvere, ktorými sa mala hrobka uzavrieť. Neďaleko odtiaľto, na jednom vŕšku, bolo zastavenie na Kalvárii. Nebol tu nijaký kríž, len kameň. Toto miesto bolo od Máriinho domu vzdialené asi pol hodinu chôdze.

Dnes som videla niekoľko žien. Spomínam si na Veronikinu dcéru a Markovu matku, ktoré prišli pripraviť telo na pochovanie. Priniesli plátno a vonné látky, ktorými mali pomazať telo podľa židovského zvyku. Dom zavreli a rozsvietili lampy, aby im svietili pri práci. Apoštoli sa modlili vo vestibule.

Ženy uložili telo svätej Panny oblečené do jej šiat do dlhého koša vystlaného až po okraj prikrývkami. Potom dve ženy pridŕžali nad jej telom plachtu a iné dve telo vyzliekli a nechali na ňom len dlhú vlnenú košeľu. Pekné kadere svätej Panny odstrihli na pamiatku. Potom tieto dve ženy sväté telo umyli pomocou čohosi, čo vyzeralo ako špongia, a dlhú košeľu, ktorá pokrývala telo, rozpárali. Svoju prácu robili veľmi úctivo a opatrne, telo umývali pod plachtou, ktorá ho zahaľovala a chránila pred prípadným pohľadom žien. Každé miesto, ktoré umyli špongiou, okamžite zahalili, stredu tela sa nedotýkali. Piata žena nosila čerstvú vodu. Keď skončili s umývaním, telo ovinuli od chodidiel až po hrudník obväzmi a plátnom. Hlavu, hruď, ruky a nohy nechali voľné.

Potom vstúpili Peter a Ján vo svojich biskupských plášťoch. Ján niesol nádobu s balzamom. Peter doň ponáral pravú ruku a modliac sa pomazal čelo, stred hrude, ruky a nohy svätej Panny. Toto nebolo pomazanie chorých, ktoré prijala, keď ešte žila. Peter urobil balzamom znak kríža na rukách, nohách, na čele a na hrudi. Myslím, že tým chcel prejaviť úctu voči svätému telu podobne ako pri pochovaní Pána.

Keď apoštoli odišli, ženy pokračovali v príprave tela na pochovanie. Pod pazuchy a na srdce uložili myrhové ratolesti a celé telo posypali vonnými látkami. Potom prekrížili ruky na prsiach a sväté telo zavinuli do veľkého pohrebného rubáša. Tvár prikryli priesvitným závojom, takže sa zdala byť medzi konárikmi myrhy biela a žiarivá. Telo potom položili do truhly, ktorá vyzerala ako postieľka. Na prsia jej položili venček z bielych, červených a modrých kvetov ako symbol panenstva.
Vtedy vstúpili apoštoli, učeníci a ostatní, aby ešte raz uvideli drahú tvár, než ju zakryjú. S plačom si kľakli okolo svätej Panny, dotýkali sa jej rúk a tak sa s ňou lúčili. Potom vyšli von. Hneď potom sa s Pannou rozlúčili aj ženy, zakryli jej svätú tvár a sivými pruhmi látky uzavreli truhlu.

Ján a Peter ju na pleciach vyniesli z domu. Neskôr sa vystriedali. Truhlu nieslo šesť apoštolov, vpredu Jakub starší a Jakub mladší, v strede Bartolomej a Ondrej a vzadu Tadeáš a Matúš. Časť apoštolov a učeníkov kráčala pred truhlou, ostatní a ženy išli za ňou. Už sa zmrákalo, preto niesli štyri lampy po stranách truhly.

Tak prešiel sprievod krížovou cestou svätej Panny až k poslednému zastaveniu a jaskyni s hrobom. Tu položili truhlu na zem a sväté telo odniesli do jaskyne, na pripravené miesto. Prítomní vstupovali po jednom dnu, sväté telo obložili vonnými látkami a kvetmi, pokľakli si, obetovali svoju bolesť a pomodlili sa.
Bolo ich veľa a bolesť a láska ich zadržiavala. Keď apoštoli opustili hrobku, bola už noc. Potom vykopali pred vchodom do jaskyne priehlbinu a do nej zasadili rôzne kríky, ktoré kvitli alebo na nich rástli bobule. Tak vchod do jaskyne celkom zakryli. Okrem toho, že vysadili kríky, priviedli sem aj potôčik, ktorý pramenil neďaleko odtiaľto.
Keď to urobili, vydali sa jednotlivo na spiatočnú cestu. Cestou sa pristavovali pri jednotlivých zastaveniach a modlili sa. Niektorí sa zostali modliť vedľa hrobky.

Tí, ktorí sa vracali do domu, uvideli z diaľky podivuhodné svetlo nad Máriinou hrobkou a veľmi ich to rozrušilo, lebo nevedeli, čo sa presne deje.
Aj ja som videla to svetlo. Bolo to, akoby sa vytvorila od neba k hrobke žiarivá cesta a na nej som videla ľahkú postavu podobnú duši svätej Panny, sprevádzanú postavou Pána. A hľa ‒ z hrobky vyšlo Máriino telo, spojilo sa s dušou a spolu s Pánom vystúpilo do neba.
To všetko som vytušila, ale napriek tomu je to v mojej mysli veľmi jasné.

Neviem, či toto všetko videli aj apoštoli a ženy, ktoré sa modlili pri hrobke, viem však, že začudovane pozerali nahor a niektorí z nich popadali tvárami k zemi. Tí, čo sa vracali nazad a modlili sa pri jednotlivých zastaveniach, sa s dojatím dívali na svetlo nad jaskyňou.
Duša a telo svätej Panny potom opustili túto zem.

Keď sa apoštoli a učeníci vrátili do domu, trochu sa najedli a išli si oddýchnuť. Spali v malých chatrčiach v okolí domu. Máriina pomocníčka zostala v dome, aby sa postarala o niektoré veci, a ostatné ženy, ktoré jej pomáhali, prespali v izbe za kozubom.

Vtedy prišiel apoštol Tomáš v cestovnom odeve. Prišiel spolu s dvomi spoločníkmi a zabúchal na dvere. Bol s ním učeník Jonatán, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu so Svätou rodinou. Druhý spoločník pochádzal z krajiny najvzdialenejšieho z troch kráľov a vystupoval ako jednoduchý a poslušný sluha. Jeden z učeníkov im otvoril dvere. Ó, akí boli nešťastní, keď zistili, že prišli neskoro! Tomáš plakal ako malé dieťa.

Apoštoli im umyli nohy a dali im jesť. Medzitým sa zobudili ženy, a keď sa utiahli do inej časti domu, učeníci priviedli Tomáša a Jonatána na miesto, na ktorom svätá Panna zomrela. Ich bolesť bola nesmierna. Keď na to myslím, vždy sa rozplačem.

Tomáš a Jonatán chceli ísť hneď potom k hrobke svätej Panny. Apoštoli zažali lampy a krížovou cestou ich priviedli až k hrobke. Hovorili len málo, pristavili sa pri každom zastavení a uvažovali o utrpení Pána a o láske jeho matky, ktorá túto cestu vytvorila, miesta utrpenia svojho syna označila kameňmi a často ich polievala slzami.

Pri hrobke padli na kolená. Dvaja učeníci preniesli kríky a Tomáš a potom Jonatán vošli do jaskyne. Za nimi vošiel Ján, podišiel k truhle, sňal šedé pruhy, ktorými bolo upevnené veko truhly, a odložil ho nabok. Pozreli sa do truhly a celí rozrušení zistili, že rubáš, obväzy a plachty ležia pred nimi prázdne. Na tvári a na hrudi boli obväzy roztiahnuté, tie, čo pokrývali ramená, boli uvoľnené, ale ešte si zachovali tvar rúk, ale Máriino premenené telo už na zemi nebolo. So zdvihnutými rukami hľadeli nahor, akoby sväté telo zmizlo práve v tej chvíli, a Ján zvolal: „Poďte a čudujte sa, ona tu už nie je!“
Vtedy všetci vošli po dvoch a užasnutí pozerali na prázdne obväzy. Plakali a na kolenách sa modlili, velebili Pána a jeho milovanú Matku slovami, ktoré im vkladal do úst Duch Svätý.
Rozpomenuli sa na svetlo, ktoré z diaľky videli zostúpiť k jaskyni, a potom znovu vystúpiť.
Ján veľmi úctivo vzal z truhly pohrebné rúcho s obväzmi, stočil ho a vzal so sebou. Truhlu zavrel vekom a upevnil ho šedými pásmi látky. Potom všetci vyšli z jaskyne a kríky vrátili na ich miesto.

Na spiatočnej ceste sa modlili a spievali žalmy pri zastaveniach krížovej cesty. Všetci vošli do Máriinej izby a Ján položil pohrebné rúcho s obväzmi na stolík pred modlitebňou svätej Panny. Tomáš a ostatní sa modlili na mieste, kde zomrela.
Po smrti svätej Panny sa apoštoli a učeníci často zhovárali o svojich cestách a o tom, čo sa im prihodilo. Všetko som počula a určite si na to spomeniem, ak to bude Božia vôľa.

Po smrti svätej Panny

Od smrti svätej Panny prešlo niekoľko dní. Väčšina učeníkov sa už rozlúčila a vrátili sa do svojich domovov, k svojim povinnostiam. V Máriinom dome zostali apoštoli a Jonatán, ktorý sprevádzal na cestách Tomáša, a Tomášov pomocník. Aj oni čoskoro odcestovali, len čo očistili krížovú cestu svätej Panny od buriny a vyzdobili ju kvetmi, voňavými rastlinami a kríkmi. Pri práci si spievali a modlili sa. Nedokážem povedať, aká som bola dojatá, keď som ich videla takto pracovať. Ako verní synovia vyzdobili cestu, po ktorej kráčala ich Matka a ich Boh. Cestu, ktorou si pripomínala bolestnú púť svojho Syna, ktorý šiel na smrť, ktorou nás vykúpil.

Vchod do Máriinej hrobky husté kríky a zem celkom zakryli. Záhradku pred hrobkou čistili a vyzdobovali. Na opačnej strane vŕšku apoštoli vysekali v skale otvor. Cezeň bolo vidno na miesto, na ktorom pochovali telo najsvätejšej Matky, ktorú dal zomierajúci Spasiteľ za Matku im a skrze Jána aj svojej Cirkvi. Boli to skutočne verní synovia, plnili štvrté prikázanie a ich láska bude žiť na zemi ešte dlho!

Na malom vŕšku postavili aj kamenný oltár, na ktorom odslúžili bohoslužbu. Z Máriinej izby urobili kostol. Jej pomocníčka a iné nábožné ženy zostali bývať v dome. O dom sa starali aj dvaja učeníci.
Krátko nato sa rozišli aj apoštoli. Bartolomej, Šimon, Júda,Tadeáš, Filip a Matej sa vrátili k svojim povinnostiam. Ostatní, okrem Jána, ktorý sa zdržal trochu dlhšie, odišli smerom k Palestíne a tam sa rozdelili. Do Jeruzalema išli s nimi aj mnohí učeníci a mnohé ženy.

V dome zostal len Ján, všetci ostatní odcestovali. Tak, ako mu prikázala svätá Panna, rozdelil jej šatstvo medzi jej pomocníčku a inú ženu, ktorá jej občas pomáhala. Niektoré z týchto šiat boli ušité z látok, ktoré priniesli do daru traja králi. Videla som dve dlhé biele rúcha, niekoľko plášťov a závojov, prikrývky a koberce.

Toto všetko sa odohralo v tajnosti a veľmi ticho, no bez strachu. Prenasledovanie sa ešte nezačalo a stále vládol mier.

Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej

Masima

Zverejnenie komentára

1 Komentáre