%20(1).jpg)
Tento eucharistický zázrak sa okrem iného pričinil o rozkvet mesta a jeho blahobyt. V 14. storočí bol Amsterdam len bezvýznamnou rybárskou obcou, v ktorej sa nachádzali štyri ulice a niekoľko uličiek s rybárskymi domčekmi. V jedinej väčšej budove, ktorá sa v obci tiež nachádzala, prebývali rádové sestry. 13. marca 1345 sa toto jednoduché miesto veľmi rýchlo stalo známym po celom Holandsku a odvtedy bolo cieľom mnohých pútnikov, ktorí mu priniesli prácu a blahobyt. Prečo?
V ten deň zavolali kňaza k jednému zomierajúcemu mužovi. Kňaz vypočul jeho spoveď a podal mu sväté prijímanie. Sotva však kňaz odišiel, muž sa silno rozkašľal, až začal zvracať. Jeho manželka uvidela vo zvratkoch Hostiu, vzala ju a hodila ju do pece. Až na druhý deň, keď vyberala popol z pece, si uvedomila, že konala s Hostiou neúctivo. Vtom zbadala, ako sa neporušená a žiarou obklopená Hostia vznáša. Oheň ju nespálil ani neušpinil.
Hlboko otrasená žena hneď padla na kolená a klaňala sa Hostii. Nedbala na oheň, vzala Hostiu s najväčšou úctou a položila ju na čistý obrúsok do svojho bielizníka. Horúci popol ju vôbec nepopálil. Potom rýchlo utekala za kňazom, ktorý zaopatroval jej zomierajúceho muža a všetko mu vyrozprávala. Kňaz jej obozretne prikázal, aby o tejto príhode pomlčala, nikomu sa nezdôverovala a odniesol svätú Hostiu do kostola.
Na druhý deň však vyľakaná žena našla svätú Hostiu opäť vo svojom bielizníku. Teraz už bolo kňazovi jasné, že ide o zjavný zázrak, ktorý nemožno ututlať, ale treba ho dať na známosť verejnosti k väčšej Božej sláve a k posilneniu viery mnohých duší.
Kňaz teda oznámil túto záležitosť duchovným spolubratom a tiež aj veriacim. Čoskoro začali prichádzať do Amsterdamu pútnici a procesie so zástavami a horiacimi sviecami, s modlitbami a spevom, aby sa poklonili zázračnej Hostii.
Cirkevná vrchnosť okamžite nariadila prísne vyšetrovanie celej udalosti, ktoré trvalo niekoľko mesiacov, až napokon biskup v Utrechte pastierskym listom oznámil, že táto mimoriadna udalosť sa celkom zakladá na pravde a preto sa povoľuje, aby sa o tomto, Bohom spôsobenom zázraku, všade hovorilo. Zbožní farníci Amsterdamu sa však rozhodli, že chudobný rybárov domec premenia na kaplnku, pričom ohnisko, v ktorom sa Hostia nachádzala, ponechali v kaplnke nedotknuté.
O 100 rokov neskôr spravil dobrý Boh nový zázrak a tým tiež potvrdil predchádzajúci zázrak. Stal sa 24. mája 1452. V ten deň zachvátil celé mestečko veľký požiar, ktorý spôsobil, že takmer celé vtedajšie mesto sa premenilo na popol. Počas požiaru sa niekoľko odvážnych mužov pokúšalo otvoriť svätostánok, v ktorom bola uchovávaná zázračná Hostia vo vzácnej monštrancii, aby ju odniesla do bezpečia. Ale všetky ich nástroje zhoreli ako zápalky a muži museli vziať nohy na plecia. Nemohli zabrániť, aby drevená kaplnka celkom nezhorela.
O čo väčšia radosť čakala ťažko skúšaných katolíkov, keď storočnú Hostiu našli v popole nedotknutú a v neporušenej monštrancii, s rovnako neporušeným rúškom!
Po tejto udalosti potom mesto húfne navštevovali procesie a to až do roku 1578, kedy do mesta vtrhol nový požiar - kalvinizmus - ktorý zakázal všetky katolícke zhromaždenia. Ale zo srdca Holanďanov sa nikdy nepodarilo vytrhnúť úctu k zázračnej svätej Hostii.
V roku 1645 bola usporiadaná veľká slávnosť na 300-té výročie. A ani počas krvavého obsadenia Holandska nacistami, nechýbali katolíci, ktorí v noci vykonali v tichej modlitbe tradičnú zmiernu procesiu k ‚svätyni‘. Po druhej svetovej vojne bola katolícka procesia opäť obnovená,na ktorej sa zúčastňujú predovšetkým veľké zástupy mužov.
Masima - Verím a Dôverujem
