%20(1).jpg)
Sviatok Mena Panny Márie sa pôvodne začal sláviť v španielskej diecéze Cuenca začiatkom 16. storočia. Univerzálny význam v katolíckej cirkvi nadobudol sviatok po víťazstve kresťanských vojsk nad Turkami v 19. storočí, keď ho pápež Inocent XI. vyhlásil pre celú západnú cirkev a ktorý sa slávi 12. septembra, v deň výročia bitky, ku ktorej došlo 12. septembra 1683.
Osmanské loďstvo sa po dlhých prípravách chystalo dobyť Maltu a malo aj ďalšie ciele - pokračovať na Apeninský polostrov. Ohrození kresťania vtedy našli posledné útočisko u Panny Márie, keď 7. októbra 1571 zvíťazilo kresťanské loďstvo nad veľkou presilou osmanského loďstva pri Lepante vďaka dôvery plnej modlitbe celého kresťanského sveta. Západné Stredomorie bolo tým oslobodené, ale osmanských dobyvateľov to nezlomilo, pretože východné Stredomorie naďalej zostalo pod ich nadvládou a tým ohrozovali Európsku pevninu od východu.
Zvlášť nebezpečné sa to javilo, keď sa francúzsky kráľ Ľudovít XIV. z mocenských dôvodov spojil s Turkami, ktorí okupovali časť Uhorska proti Rakúsku, kde robili trestné a lúpežné výpravy, pri ktorých sa nevyhýbali vraždeniu, vypaľovaniu dedín a mnohí obyvatelia boli odvlečení do otroctva.
Hoci víťazstvo pri Lepante bolo jasné, sultán odmietol uznať podmienky po porážke a naďalej vo veľkom zbrojil. Keď osmanské vojsko postupovalo cez Uhorsko na sever, bolo jasné, že to nie už nie je lúpežná výprava, cieľom vojvodcu Kary Mustafu bolo dobyť Viedeň, na Dóm svätého Štefana umiestniť polmesiac a takto začať s podrobovaním kresťanskej Európy.
Sultán Mohamed IV. poslal cisárovi Leopoldovi I. po vojenskej prehliadke svojich vojsk v Belehrade 13. mája 1683 list, v ktorom vyhlásil Rakúsku vojnu a žiadal bezpodmienečnú kapituláciu, inak budú Rakúsko a spojenecké krajiny nemilosrdne zrovnané zo zemou a malí i veľkí zahynú potupnou smrťou.
K bitke došlo v nedeľu 12. septembra 1683. Cisár Leopold dal všetkým vojskám rovnaký prápor, na ktorom bol obraz Nepoškvrnenej, ktorá šliape po mesiaci. Ešte pred východom slnka slúžil kapucín Marco d‘Aviano, pápežský legát pri kamadulskom kláštore v Kahlenbergu svätú omšu.
Niekoľkotisícové vojsko zvolalo mohutným hlasom - Mária, čistá Panna!, poľské jazdectvo spôsobilo po ťažkých bojoch v osmanských táboroch zmätok a Mustafove oddiely sa po ďalšom údere dali na útek, pričom za sebou nechali celý svoj tábor - stany s korisťou, jedlom a kresťanskými zajatcami, ktorí tak mohli byť odvedení do bezpečia.
Ján Sobieski poslal ukoristenú osmanskú zástavu pápežovi do Ríma so slovami: "Prišiel som, videl som a Boh zvíťazil!" Všade, kde pred touto bitkou vzývali Božiu Matku o pomoc, zaznievali po víťazstve modlitby vďaky so slávnosťami, piesňami a básňami. Hoci toto víťazstvo ešte neznamenalo definitívnu porážku Osmanov, pri bránach Európy sa už ich vojská nikdy neobjavili. Pápež potom ustanovil na pamiatku tohto víťazstva 12. september za sviatok Mena Panny Márie.
Z rečí svätého opáta Bernarda
Vo všetkom mysli na Máriu, vzývaj Máriu/Meno Panny bolo Mária – Hviezda morská
„A meno Panny bolo Mária“ (Lk 1,27), hovorí evanjelista. Chceme niečo povedať aj o tomto mene, ktoré v preklade znamená Hviezda morská a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Veď ju možno tak výstižne prirovnať k hviezde! Lebo ako hviezda vysiela lúč a neporuší sa, tak aj Panna porodila Syna bez porušenia svojho panenstva. Lúč neumenšuje jasnosť hviezdy, ani Syn Panny jej neporušenosť. Ona je teda tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím príkladom.
Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.
V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária (porov. Lk 1,27).
