Skúsenosti svätých so Svätým Menom Ježiš

Všetci Svätí mali nesmiernu lásku a dôveru v Meno Ježiš. Videli v tomto mene, ako v jasnej vízii, všetku lásku nášho Pána, všetku jeho Moc, všetky krásne veci, ktoré povedal a urobil, keď bol na zemi. Aj oni urobili všetky svoje úžasné diela v mene Ježiš. Robili zázraky, vyháňali diablov, liečili chorých a poskytovali útechu každému. Používali a všetkým odporúčali zvyk vzývať Sväté meno. Svätý Peter a apoštoli obrátili myseľ s týmto všemocným Menom.

Apoštol Peter začal svoju slávnu kariéru kázaním Ježišovej lásky Židom na uliciach, v chráme, v ich synagógach. K jeho prvému pozoruhodnému zázraku došlo v prvú nedeľu Turíc, keď išiel so svätým Jánom do chrámu. Chromý muž, dobre známy Židom, ktorý často navštevoval chrám, natiahol ruku v očakávaní, že dostane almužnu. Svätý Peter mu povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3,6) Ako to dopadlo, všetci vieme - muž vstal a bolo po chorobe.

Židia boli ohromení, ale veľký apoštol im povedal: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? Je to mocou Ježiša, že tento muž chodí." Meno Ježiš bolo od dní apoštola nespočetnekrát oslávené.

Svätý Pavol sa stal veľmi zvláštnym spôsobom kazateľom a učiteľom Svätého mena. Spočiatku bol zúrivým prenasledovateľom Cirkvi, pohnutý falošnou horlivosťou a nenávisťou ku Kristovi. Náš Pán sa mu zjavil na ceste do Damasku a obrátil ho, urobil z neho veľkého apoštola pohanov a dal mu svoje slávne poslanie, ktorým bolo kázať a oznamovať jeho Sväté Meno všade, kam príde. 

Svätý Pavol, naplnený vrúcnou láskou k nášmu Pánovi, začal svoje veľké poslanie – vykoreniť pohanstvo, zvrhnúť falošné idoly, zmiasť filozofov Grécka a Ríma, nebáť sa nepriateľov a poraziť všetky ťažkosti – to všetko v mene Ježiš.

Svätý Tomáš Akvinský o ňom hovorí: "Svätý Pavol niesol meno Ježiš na svojom čele, pretože sa chválil tým, že ho hlásal všetkým ľuďom; nosil ho na perách, pretože ho rád vzýval; na jeho rukách, lebo to rád písal do svojich listov; v jeho srdci, lebo jeho srdce horelo láskou k tomu. Sám nám hovorí: 'Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.'“

Svätý Pavol nám svojim krásnym spôsobom hovorí dve veľké pravdy o mene Ježiš. V prvom rade nám hovorí o nekonečnej sile tohto mena. "V mene Ježiš sa zohne každé koleno v nebi, na zemi aj v podsvetí." Zakaždým, keď povieme „Ježiš“, dávame nekonečnú radosť Bohu, celému nebu, Božej požehnanej Matke a anjelom a svätým.

Po druhé, hovorí nám, ako ho používať. "Čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene nášho Pána Ježiša Krista." Dodáva: Či jete, či pijete, alebo čokoľvek iné robíte, všetko robte v mene Ježiš. Touto radou sa riadili všetci svätí, takže každý ich čin bol vykonaný z lásky k Ježišovi, a preto im každý ich čin a myšlienka získavali milosti a zásluhy. Práve týmto Menom sa stali Svätými. Ak sa budeme riadiť rovnakou radou apoštola, aj my dosiahneme veľmi vysoký stupeň svätosti.

Ako máme robiť všetko v mene Ježiš? Osvojením si zvyku, ako sme už povedali, často počas dňa opakovať meno Ježiš. To nepredstavuje žiadne ťažkosti – vyžaduje si to len dobrú vôľu.

Svätý Augustín, veľký učiteľ Cirkvi, našiel potešenie v opakovaní Svätého mena. Sám nám hovorí, že našiel veľa potešenia v knihách, ktoré často spomínali toto všetko utešujúce meno.

Svätý Bernard pocítil úžasnú radosť a útechu pri opakovaní mena Ježiš. Cítil to, ako hovorí, ako med v ústach a lahodný pokoj v srdci. Aj my pocítime nesmiernu útechu a pocítime, ako sa nám do duší vkráda pokoj, ak budeme napodobňovať svätého Bernarda a často opakovať toto sväté meno.

Svätý Dominik trávil svoje dni kázaním a diskusiami s heretikmi. Vždy chodil pešo z miesta na miesto, rovnako v úmorných horúčavách leta, ako aj v chlade a daždi v zime. Albigénski heretici, ktorých sa pokúsil konvertovať, boli skôr démonmi vypustenými z pekla ako smrteľní ľudia. Ich doktrína bola neslávne známa a ich zločiny obrovské. No ako ďalší svätý Pavol obrátil 100 000 týchto zlých mužov, takže mnohí z nich sa stali významnými pre svätosť. Unavený v noci svojou prácou prosil iba o jedinú odmenu, ktorou bolo stráviť noc pred Najsvätejšou sviatosťou a vyliať si dušu v láske k Ježišovi. Keď jeho úbohé telo už neodolalo, oprel si hlavu o oltár a trochu si oddýchol, potom sa opäť začal dôverne rozprávať s Ježišom. Ráno celebroval svätú omšu s nadšením serafa, takže jeho telo sa občas vznášalo vo vzduchu v extáze lásky. Meno Ježiš naplnilo jeho dušu radosťou a potešením.

Blahoslavený Jordan zo Saska, ktorý vystriedal svätého Dominika vo funkcii generálneho magistra rádu, bol veľmi známym kazateľom. Jeho slová sa dostali priamo do srdca jeho poslucháčov, predovšetkým vtedy, keď im hovoril o Ježišovi.

Učení profesori univerzitných miest si ho s radosťou prišli vypočuť, a tak sa mnohí z nich stali dominikánskymi bratmi, až sa iní báli prísť, aby sa aj oni nedali priviesť k jeho reholi. Neodolateľná výrečnosť blahoslaveného Jordana prilákala toľko ľudí, že keď bola ohlásená jeho návšteva v meste, prior kláštora kúpil naraz veľké množstvo bielej látky, aby vytvoril habity pre tých, ktorí si boli istí, že chcú vstúpiť do rádu. Sám blahoslavený Jordan prijal tisíc postulantov rehole, medzi ktorými boli najvýznamnejší profesori európskych univerzít.

Svätý František z Assisi, horiaci Seraf lásky, našiel potešenie v opakovaní milovaného mena Ježiš. Svätý Bonaventúra hovorí, že jeho tvár sa rozžiarila radosťou a jeho hlas svojimi nežnými prízvukmi ukázal, ako veľmi rád vzýval toto najsvätejšie meno. Niet teda divu, že dostal na ruky, nohy a boky päť rán nášho Pána ako odmenu za svoju horúcu lásku.

Svätý Ignác z Loyoly bol vo svojej láske k Svätému menu na špičkovej úrovni. Svojmu veľkému rádu nedal svoje meno, ale nazval ho Tovarišstvo Ježišovo. Toto Božie meno bolo akoby štítom a obranou rádu pred jeho nepriateľmi a zárukou svätosti a svätosti jeho členov. A tento rád je skutočne slávny.

Svätý František Saleský bez váhania hovorí, že tí, ktorí majú vo zvyku často opakovať Sväté meno, si môžu byť istí, že zomierajú svätou a šťastnou smrťou.

A skutočne o tom nemôže byť pochýb, pretože zakaždým, keď povieme „Ježiš“, aplikujeme Ježišovu spásnu krv na svoje duše a zároveň prosíme Boha, aby urobil, čo sľúbil, a dal nám všetko, o čo prosíme v Jeho mene. 

Všetci, ktorí túžia po svätej smrti, si ju môžu zabezpečiť opakovaním mena Ježiš. Nielenže nám táto prax prinesie svätú smrť, ale výrazne skráti náš čas v očistci a môže nás môže úplne vyslobodiť z tohto strašného ohňa.

Mnohí svätí strávili svoje posledné dni neustálym opakovaním: „Ježiš, Ježiš“. Všetci cirkevní učitelia sa zhodujú, keď nám hovoria, že diabol si svoje najzúrivejšie pokušenia necháva na naše posledné chvíle, a potom naplní myseľ umierajúceho pochybnosťami, strachom a strašným pokušením – v nádeji, že napokon unesie nešťastnú dušu do pekla. Šťastní tí, ktorí sa v živote zabezpečili, že si osvojili zvyk vzývať meno Ježiš.

Takéto skutočnosti, ktoré sme práve spomenuli, možno nájsť v životoch všetkých veľkých Božích služobníkov, ktorí sa stali svätými a dosiahli najvyššie stupne svätosti týmto jednoduchým a ľahkým spôsobom.

Svätý Vincent Ferrerský, jeden z najznámejších kazateľov, o akých kedy svet počul, obrátil tých najopustenejších zločincov a premenil ich na najhorlivejších kresťanov. Obrátil 80 000 Židov a 70 000 Maurov, génius, o akom sme nečítali v živote žiadneho iného svätca. Na kanonizáciu svätca požaduje Cirkev tri zázraky; zatiaľ čo v bule svätého Vincenta sa uvádza 873. 

Tento veľký svätý horel láskou k Menu Ježiš a s týmto Božím Menom robil neobyčajné zázraky. Preto my, akí sme hriešni, môžeme s týmto všemohúcim menom získať každú priazeň a milosť. Najslabší smrteľníci sa môžu stať silnými, tí najutrápenejší v tom nájdu útechu a radosť.

Kto potom môže byť taký hlúpy alebo nedbalý, že si nezvykne neustále opakovať: „Ježiš, Ježiš, Ježiš“. Neoberá nás o čas, nepredstavuje žiadne ťažkosti a je neomylným liekom na každé zlo.

Blahoslavený Gonçalo z Amarante dosiahol veľmi vysoký stupeň svätosti častým opakovaním Svätého mena.

Blahoslavený Giles zo Santarema cítil toľko lásky a potešenia pri vyslovení Svätého mena, že bol vzkriesený vo vzduchu v extáze.

Tí, ktorí často opakujú meno Ježiš, pociťujú v duši veľký pokoj, „ten pokoj, ktorý svet nemôže dať“, ktorý dáva jedine Boh, pokoj, „ktorý prevyšuje každé chápanie“.

Svätý Leonard z Port Maurice si vážil nežnú oddanosť Menu Ježiš a vo svojich neustálych misiách učil ľudí, ktorí sa tlačili, aby ho počúvali, o zázrakoch Svätého mena. Robil to s takou láskou, že mu tiekli slzy z očí a z očí všetkých, ktorí ho počuli.

Prosil ich, aby dali na dvere kartičku s týmto Božím menom. To sa uskutočnilo s najradostnejšími výsledkami, pretože mnohí boli zachránení pred chorobami a katastrofami rôzneho druhu. Jednému, žiaľ, v tom zabránili, keďže Žid, ktorý bol spoluvlastníkom domu, v ktorom býval, prísne odmietol umiestniť meno Ježiš na dvere. Jeho spolubývajúci sa potom rozhodol, že si to napíše na okná, čo aj urobil. O niekoľko dní neskôr vypukol v budove prudký požiar, ktorý zničil všetky byty patriace Židom; zatiaľ čo izieb, patriacich jeho kresťanskému susedovi  sa oheň nedotkol. Táto skutočnosť bola zverejnená a stonásobne zvýšila vieru a dôveru vo Sväté meno nášho Spasiteľa. V skutočnosti bolo svedkom tejto mimoriadnej ochrany celé mesto Ferrajo.

Svätý Edmund mal zvláštnu oddanosť k Menu Ježiš, ktorému ho naučil sám Náš Pán. Jedného dňa, keď bol na vidieku a odlúčil sa od svojich spoločníkov, stálo pri ňom krásne dieťa a pýtalo sa: "Edmund, ty ma nepoznáš?" 

Edmund odpovedal, že nie. 

Potom dieťa odpovedalo: "Pozri sa na mňa a uvidíš, kto som." 

Edmund sa pozrel, a videl na čele dieťaťa napísané: Ježiš Nazaretský, kráľ Židov. "Teraz už vieš, kto som," povedalo Dieťa. "Každý večer urob znamenie kríža a povedz tieto slová: ‚Ježiš Nazaretský, židovský kráľ‘. Ak tak urobíš, táto modlitba teba a všetkých, ktorí ju vyslovia, oslobodí od náhlej a nezaopatrenej smrti."

Edmund verne urobil, čo mu náš Pán povedal. Diabol sa mu raz pokúsil zabrániť a držal ho za ruky, aby nemohol urobiť sväté znamenie. Edmund vzýval Meno Ježiš a diabol v hrôze utiekol, takže ho v budúcnosti neznepokojoval.

Mnoho ľudí praktizuje túto ľahkú oddanosť a tak sa zachránia pred nešťastnou smrťou. Iní si ukazovákom spravia svätenou vodou na čelo štyri písmená „INRI“, ktoré označujú  Jesus Nazarenus, Rex Judaeorum, slová napísané Pilátom pre Kríž nášho Pána.

Svätý Alfonz vrúcne odporúča obe tieto pobožnosti.

Svätá Františka Rímska mala mimoriadnu výsadu neustále vidieť svojho anjela strážcu a hovoriť s ním. Keď vyslovila Meno Ježiš, anjel žiaril šťastím a sklonil sa v láskyplnej adorácii. Niekedy sa jej diabol odvážil zjaviť a snažil sa ju vystrašiť a ublížiť jej. Ale keď vyslovila Sväté meno, bol plný hnevu a nenávisti a v hrôze od nej utiekol.

Svätá Jana Františka de Chantal, najmilšia priateľka svätého Františka Saleského, ktorú tento svätý lekár naučil mnohým krásnym pobožnostiam a dlhé roky pôsobil ako jej duchovný radca, tak milovala Meno Ježiš, že si ho skutočne napísala horúcim železom na prsiach. Blahoslavený Henry Suso urobil to isté so špicatou oceľovou tyčou.

Nemusíme ašpirovať na túto svätú odvahu; s rozumom nám môže chýbať odvaha vpísať si na hruď Sväté meno. To si vyžaduje osobitnú inšpiráciu od Boha. Môžeme však nasledovať príklad inej drahej svätej, totiž blahoslavenej Kataríny z Racconigi, dcéry svätého Dominika, ktorá často a s láskou opakovala meno Ježiš, takže po jej smrti bolo meno Ježiš zlatými písmenami vyryté na jej srdci. Všetci môžeme robiť to, čo ona, a tak bude meno Ježiš ozdobené našimi dušami celú večnosť v očiach svätých a anjelov v nebi.

Svätá Gemma Galganiová. Toto drahé dievča malo sväté privilégium často a dôverne sa zhovárať so svojím anjelom strážcom. Niekedy sa anjel a Gemma pretekali, kto z nich dokáže povedať s láskou meno Ježiš.

Jej rozhovory s drahým anjelom boli jednoduchého a známeho charakteru. Rozprávala sa s ním, pozerala sa mu do tváre, kládla mu veľa otázok, na ktoré odpovedal s nevýslovnou láskou a náklonnosťou. Vzal od nej správy nášmu Pánovi, Presvätej Bohorodičke a Svätým a priniesol jej späť ich odpovede. Navyše, tento slávny anjel sa o svoju chránenkyňu najnežnejšie staral. Naučil ju modliť sa a rozjímať, najmä o utrpení a umučení nášho Pána. Dával jej obdivuhodné rady a láskyplne ju karhal, keď sa dopustila malých chýb. Pod jeho vedením Gemma rýchlo dosiahla vysoký stupeň dokonalosti.

Masima - Verím a Dôverujem