%20(1).jpg)
Vo Večnom meste - Ríme žila žena, ktorá dostala milosť vízií a udivujúce pohľady do budúcnosti Cirkvi. Bola zaujímavá aj tým, že bola vydatá a matka mnohých detí. Táto žena je dôkazom, že ani manželstvo, mnohočlenná rodina a nemalé rodinné starosti, nevylučujú možnosť dosiahnuť vysoké ciele kresťanskej dokonalosti.
Alžbeta sa narodila 21. novembra 1774 v bohatej rímskej rodine Canori. Ako dvadsaťdvaročná sa vydala za významného advokáta Dr. Mora. Zamenila milý rodičovský dom za nie menej bohaté prostredie svojho manžela. V rodine bohatého advokáta prichádzala do styku s ďalšími významnými rodinami a vysokopostavenými osobnosťami. Dr. Mora vlastnil veľký byt, mal služobníctvo, pekné vozy i kone. Mladá manželka bola však čoskoro sklamaná márnivým životom svojho muža, ba čo horšie, aj manželskou neverou.
Utrpenie mladej ženy, ktorá postupne svojmu mužovi darovala veľký počet detí, rástlo zo dňa na deň a už dosahovalo neznesiteľnú mieru. K týmto tvrdým skúškam pristúpil ešte finančný bankrot manžela. Bohatá rodina sa z výšin blahobytu odrazu dostala medzi úplnú chudobu. Týmito skúškami ju Boh pripravoval k vyšším cieľom. Mladá Alžbeta hľadala útechu v modlitbe a v odovzdanosti do vôle Božej. Rodinné búrky a utrpenie ju postupne pripravovali k dosiahnutiu najvyššieho stupňa zjednotenia sa s Bohom.
Ako prvé ovocie svojho hrdinského zápasu obdržala neobyčajnú milosť prebodnutia srdca. Stalo sa to 17. septembra 1803 v podivuhodnej vízii: Dívala sa na vznešený majestát Matky Božej, keď sa z jej rúk
vzniesla biela holubica. Pod krídlom mala klince, akými bol ukrižovaný Pán Ježiš. "Klince mali krvavo červenú farbu a vychádzali z nich ostré svetelné lúče. Lesk tohto svätého ohňa mi naháňal úzkosť a strach. Tu mi zrazu jeden z lúčov poranil srdce a ja som upadla do bezvedomia."
Že táto vízia nebola len snom alebo fantáziou, dokazuje jej úplná duševná premena. "Keď som prišla k sebe, bola som úplne zmenená, plná horlivosti a lásky. V srdci som cítila jedinečné účinky šípu, ktorý vo mne zapálil plameň svätej lásky. Ako bez zmyslov, preplnená láskou, som sa potácala, volajúc: Svätá láska, ty si zvíťazila nad tvrdosťou môjho srdca!" Vtedy začal vzlet jej duše.
Čoskoro nadišiel čas skúšok a utrpenia. K najťažším patrilo znášanie Kristovej bolesti a milosť stigmatizácie. Boh ju vyviedol do výšok a ukázal, že spoluúčasť na utrpení s Ježišom je predpokladom úplného zjednotenia sa s Bohom. Alžbeta mala byť zmiernou obeťou za hriešnikov. Vyjavil jej svoje utrpenie. Podobné znášala vo svojich extázach. Napríklad videla Spasiteľa ako nesie svoj ťažký kríž na Kalváriu. Celý bol pokrytý boľavými ranami a krvavými podliatinami, korunovaný tŕním, od mučenia zoslabnutý až k smrti. Každý jeho krok znamenal pichnutie do jej srdca. Cítila jeho utrpenie ako svoje. Myslela, že od bolesti zomrie.
Na Veľký piatok, 8. apríla 1814 obdržala stigmy. Veľmi však prosila Pána, aby jej vonkajšie znaky odobral, čo sa jej aj splnilo. Na Veľký piatok, 12. apríla 1816 cítila, že jej srdce prerazil ohnivý lúč, vychádzajúci zo Srdca Ježišovho. 22. októbra roku 1816 sa jej duša mysticky zjednotila s Bohom. Štrnásť dní bola akoby bez seba, ponorená do Božej velebnosti.
Vo svojom utrpení mala vízie i osvietenia aj o osude Cirkvi. Vo veľkolepých obrazoch jej Pán ukázal hrozné boje, ktoré bude musieť zvádzať Cirkev so silami temnosti. Otriasli ňou slová, ktorými jej Pán oznámil tresty, ktoré prídu na ľudstvo, pretože hriechy proti Bohu, náboženstvu a Cirkvi dosahujú vrchol.
25. marca 1816 videla nepriateľov Cirkvi ako pyšne a bezočivo potupujú vieru a Božie zákony. Používajú výroky Svätého písma a evanjelia, prekrúcajú ich a tak ničia ich pravý zmysel.
O to hrdinskejšie sa Alžbeta ponúkla Bohu ako zmierna obeť za odvrátenie trestov. Podarilo sa jej dosiahnuť iba ich oddialenie. Boh jej vyjavil i čas, kedy ani prosby zmierenia vyvolených duší nepomôžu zadržať trestajúcu pravicu Božej spravodlivosti.
K potrestaniu pyšných, ktorí chceli Cirkev zničiť až do základov, dovolil Boh mocnostiam temnosti opustiť peklo. Jedna légia démonov vo vízii prešla zem a ako vykonávatelia Božej spravodlivosti zničili domy, paláce, zrovnali so zemou mestá i obce a pozabíjali rebelujúcich nešťastníkov.
Potom prišlo knieža apoštolov, svätý Pavol, vystrojený veľkou mocou. Zahnal zlých duchov opäť do priepasti temna. Cirkev sa obnovila, všade vzdávali Bohu česť i chválu.
V roku 1821 počula Pána častejšie hovoriť o víťazstve Cirkvi, povedal jej: "Obnovím svoj ľud, i Cirkev, pošlem jej horlivých kňazov, ktorí obnovia tvár zeme."
Až do konca svojho života sa táto omilostená duša modlila za odvrátenie trestov a víťazstvo Cirkvi a prosila, aby nemusela byť svedkom trestajúceho času. Zomrela 5. februára 1825, rok po smrti Anny Kataríny Emmerichovej.
O blahoslavenej Alžbete Canori Mora, jej extázach, bojoch za Cirkev a iné udalosti z jej života si môžete prečítať TU
Masima - Verím a Dôverujem
