%20(1).jpg)
Vo vyznaní Viery sa modlíme: ...bol ukrižovaný , umrel a pochovaný; zostúpil k zosnulým..."
Nemecká mystička Katarína Emmerichová bola obdarená bohatým počtom videní obrazov zo života Pána Ježiša Krista, ale i jeho umučenia a smrti. Medzi týmito videniami jej bolo ukázané i to, ako Pán Ježiš zostúpil k zosnulým. Takto o tom rozprávala...
"Keď Ježiš s hlasitým výkrikom zomrel, videla som jeho najsvätejšiu dušu obklopenú veľkým množstvom anjelov, ako svetlú postavu pri päte kríža zostúpiť do zeme. Jeho božstvo som však videla spojené s dušou práve tak ako s telom, visiacim na kríži. Ako sa to stalo, nedokážem vypovedať."
Mystička videla, že miesto, kam sa odobrala duša Pána Ježiša, je trojdielne. Každý diel bol okrúhly, jeden od druhého oddelený priestorom. "Pred predpeklím bol priestor jasnejší, veselší, povedala by som zelený. Do tohto priestoru vídam vstupovať vyslobodené duše z očistcového ohňa prv, než sú zavedené do neba."
Predpeklie, kde sa nachádzali tí, ktorí očakávali spasenie, bolo obkľúčené šedou hmlistou vrstvou a rozdelené na rôzne kruhy. Augustiniánka Katarína rozprávala, že žiariaci Spasiteľ, vedený anjelmi ako v triumfu, vnikol medzi kruhy a prešiel nimi. Ľavý kruh bol kruh praotcov až po Abraháma, Druhý kruh od Abraháma až po Jána Krstiteľa. "Duše ešte nepoznali Spasiteľa, ale všetky boli naplnené radostnou túžbou. Preniklo ich to ako vzduch, ako svetlo a rosa spásy. Stalo sa to rýchlo, ako závan vetra."
Pán prenikol najskôr do hmlistého priestoru, kde bolo miesto Adama a Evy, našich prarodičov. Hovoril s nimi a oni sa mu klaňali s nevýslovným nadšením. Potom sa spoločne uberali do predpeklia praotcov, ktorí žili pred Abrahámom. "To miesto sa podobalo očistcu," hovorila Anna Katarína, "lebo tu boli medzi nimi aj zlí duchovia, ktorí niektoré duše rozčúlene sužovali a trápili."
Anjeli zabúchali na bránu a prikázali otvoriť. Vtedy sa mystičke zdalo, akoby volali: "Otvorte bránu, otvorte dvere." Pán Ježiš víťazoslávne vošiel dovnútra a zlí duchovia za kriku: "Čo je ti do nás, čo tu chceš? Chceš nás teraz ukrižovať?" utekali preč. Anjeli ich však spútali a hnali pred sebou.
Anna Katarína vravela, že tieto duše však poznali Spasiteľa i keď len veľmi málo a len matne o ňom vedeli. Preto sa im Pán "predstavil" a ony mu začali prespevovať chválu. Pánova duša sa potom obrátila vpravo, k vlastnému predpekliu. Tam pred vchodom stretol dušu dobrého lotra, sprevádzanú anjelmi, ako vchádza do Abrahámovho lona. A ako bol na tom zlý lotor? Ten sa práve vtedy uberal uprostred zlých duchov do pekla.
Pán Ježiš prehovoril na dušu dobrého lotra a spolu s ním a s anjelmi aj spasenými vošiel do pravého kruhu. "Zdá sa mi, že tento priestor leží vyššie. Vyzeralo to, ako by sa najskôr išlo pod cintorínom a potom sa zo zeme vystúpilo hore do kostola. Spútaní zlí duchovia sa vzpierali tam vojsť, ale anjeli ich prinútili mocou." Tu boli všetci svätí Izraeliti, patriarchovia, potom Mojžiš, sudcovia, králi, proroci, Ježišovi predkovia, ich príbuzní až po Joachima, Annu, Jozefa, Zachariáša, Alžbetu a Jána. V tomto kruhu nebol ani jeden zlý duch, ani žiadne trápenie, iba túžba po zasľúbení, ktoré sa v tejto chvíli naplnilo. "Všetkými dušami prenikla nevýslovná slasť a blaženosť. Pozdravovali Vykupiteľa a klaňali sa mu. Spútaní zlí duchovia museli pred nimi vyznať svoje zahanbenie, boli k tomu prinútení."
Mnohé duše boli teraz poslané hore, aby pozdvihli z hrobu svoje telá a vydali zjavné svedectvo o Pánovi. To bola chvíľa, kedy v Jeruzaleme početní mŕtvi vstali z hrobov a ukázali sa ako pohybujúce sa mŕtvoly. Potom svoje telá opäť zložili v zemi, ako keď si úradník odkladá svoj plášť, keď dokončil svoju prácu.
Anna Katarína potom videla víťazný sprievod vnikať do hlbšej sféry, kde zotrvávali zbožní pohania, ktorí tušili pravdu a túžili po nej. "Boli tu v akomsi druhu očistca. Boli tu medzi nimi zlí duchovia, pretože mávali modly. Videla som, ako diabli museli aj tu vyznať svoje šialenie a klamstvo, ako sa duš s vrúcnou radosťou klaňali Spasiteľovi a ako zlí duchovia boli spútaní a odvedení preč. Takto Vykupiteľ v triumfu prešiel veľmi rýchlo mnohými miestami, kde sa zdržiavali duše, a vykonal ešte mnoho iného, ale ja úbohá to nemôžem vypovedať."
Mystička napokon videla, ako sa Pán Ježiš so sprievodom veľmi vážne uberal do samého stredu priepasti - do pekla, ktoré sa jej javilo ako neprehliadne veľká, strašná, čierna, kovovo sa lesknúca kamenná stavba, do ktorej vchody tvorili ohromné čierne brány so závorami a zámkami, čo napĺňalo hrôzou a zdesením.
Ako to vyzeralo vo videniach Božej služobnice v nebi a ako v pekle?
Augustiniánska mníška vravela, že ako obydlie blažených malo podobu nebeského Jeruzalemu, mesta, v ktorom podľa nesčíselných stupňov blaženosti boli zámky a záhrady plné rozkošných kvetín a sladkého ovocia, tak i peklo sa podobalo súvislému svetu, v ktorom stáli rôzne stavby a medzi nimi priestranstvo a pole, ale všetko pochádzalo z múk a trápenia.
Príbytky blažených vyzerali ako vybudované na základe a v pomere nikdy nekončiaceho pokoja a večného súladu, no peklo vyzeralo nesúladné, zhotovené len z večného hnevu, hádok a zúfalstva. V nebi sú nevýslovné krásne a priehľadné budovy radosti a večného klaňania, v pekle sú však nesčíselné tmavé žaláre a jaskyne múk, zatratenia a zúfalstva.
V nebi sú najobdivuhodnejšie záhrady s ovocím Božieho občerstvenia, v pekle zasa desia najpustejšie púšte a hrozné močiare, plné múk a trápenia, ako aj všetkého, čo len zväčšuje ošklivosť a hrôzu. "Videla som tu chrámy, oltáre, hrady, tróny, záhrady, jazerá, prúdy zatratenia, nenávisti, hrôzy, zúfalstva, neporiadku, trápenia a múk, v nebi však prúdy požehnaní, lásky, svornosti, radosti a blaženosti."
V pekle večné hádky a nespokojnosť navzájom proti sebe brojacich zatratencov, zato v nebi blažené nažívanie svätých.
Ako vravela ctihodná služobnica, všetky korene a počiatky klamstiev a bludov boli viditeľné na nespočetných zjavoch múk a trápení. Nikde nebolo vidieť ani najmenší znak dobroty či utešujúcu myšlienku, iba vedomie Božej spravodlivosti, totiž, že každý zavrhnutý trpí tie muky a to trápenie, ktoré zavinil.
Všetko, čo sa tam zišlo, bola podstata, podoba a zloba hriechu, hada, ktorý sa obracia proti tým, ktorí ho chovajú. A Katarína tu videla hrozné stavby, stĺpy, naháňajúce strach a úzkosť. V Božej ríši to bolo naopak - videla všetko vybudované k mieru a pokoju.
"Keď brána bola anjelmi vypáčená, bolo možné nazrieť do priepasti strachu, kliatia, nadávok, odkiaľ vystupoval rev a bedákanie. Videla som, ako Ježiš hovoril k Judášovej duši. Anjeli zhadzovali celé zástupy zlých duchov. Všetci museli vyznať Ježiša a klaňať sa mu, čo im spôsobilo najväčšie trápenie." Mnoho ich bolo spútaných do kruhu okolo iných, ktorí boli stlačení na menší priestor. Uprostred bola ako noc temná priepasť.
Lucifer bol spútaný okovami a vhodený do priepasti. Okolo neho hučala tma. Mystička vravela, že sa tak stalo podľa istých pravidiel a "počula som, že Lucifer, ak sa nemýlim, 50 alebo 60 rokov pred rokom 2000 po Kristovom narodení, má byť na nejakú dobu prepustený na slobodu." K tomu ešte Anna Katarína dodala, že niektorí iní zlí duchovia majú byť vypustení o niečo skôr k potrestaniu ľudí a ich zvádzaní. "Myslím, že v súčasnej dobe už boli prepustení, iní budú uvoľnení čoskoro po tejto dobe."
Nie je tajomstvom, že Anna Katarína Emmerichová trávila svoj život prevažne na lôžku. Obrazcov, ktoré videla bolo veľké množstvo, aj preto vravela: "Je nemožné, aby som vypovedala všetko, čo mi bolo ukázané. Je toho mnoho a nie som schopná to všetko zrovnať do pravého poriadku. Tiež som veľmi chorá a keď o tom hovorím, mám to znovu pred očami a človek pri takomto videní môže zomrieť."
Videla však, ako vykúpené duše z predpeklia a z očistca sprevádzali Kristovu dušu na utešené miesto pod nebeským Jeruzalemom. Sem prišla tiež duša kajúceho lotra a uzrela Pána v raji podľa daného prísľubu. A tu bolo pripravené dušiam radostné občerstvenie pri nebeských stoloch.
Pána Ježiša videla Božia služobnica na veľmi rozličných miestach, dokonca i na mori. Vyzeralo to, ako by oslobodzoval všetko stvorenstvo. A všade pred ním zlí duchovia utekali a vrhali sa do priepasti. Dušu nášho Vykupiteľa videla i na mnohých miestach na zemi - s Adamom a Evou išiel k ich hrobu pod Golgotou a tam sa s nimi rozprával. Potom chodil po Zemi rôznymi smermi k hrobom prorokov, ktorých duše sa k nemu pridávali a Pán im tam mnohé veci vysvetlil. Videla ho aj s vyvolenými a medzi nimi i Dávida. Pán sa zjavoval na miestach svojho života a utrpenia, a s nevýslovnou láskou tam vysvetľoval predobrazy - čo znamenali a ako sa na ňom všetky vyplnili. Napríklad na mieste svojho krstu im da pochopiť milosť svätého krstu.
Mystička mala okrem tohto časného obrazu o zostúpení Pána do pekiel i večný obraz jeho milosrdenstva voči dušiam. "Videla som, ako každý rok v tento deň nazrie do očistca skrze Cirkev záchranným pohľadom a ako aj dnes na Bielu sobotu vyslobodzuje z očistca jednotlivé duše."
Prvé zostúpenie do pekiel je vyplnením predobrazov a jeho ovocím je dnešné spasenie. "Zostúpenie do pekiel, ktoré som videla, je obraz z uplynulej doby, ale dnešná spása je trvajúca pravda, lebo zostúpenie je zasadenie stromu milosti a zásluh a dnešné spasenie je ovocím tohto stromu milosti v záhrade cirkevného roku. Bojujúca Cirkev musí tento strom pestovať a trhať ovocie a venovať ho trpiacej Cirkvi, pretože tá sama od seba nemôže urobiť nič. Takto je to so všetkými Kristovými zásluhami - ak ich chceme byť účastnými, sami musíme spolupôsobiť."
A na záver Anna Katarína dodáva: "V pote tváre si musíme dobývať svoj chlieb. Všetko, čo za nás Kristus učinil v čase, prináša večné ovocie, ale my ho musíme ošetrovať a trhať, inak by sme ho nemohli požívať na večnosti. Cirkev je dokonalou gazdinkou, jej rok je najkrajšou záhradou večného ovocia, podávaného v čase, v jedinom roku je ho dosť pre všetkých. Beda však lenivým a neverným záhradníkom, ak sa ich vinou stratí nejaká milosť, ktorá by mohla uzdraviť chorého, posilniť slabého, nakŕmiť hladného. Tí budú v súdny deň klásť počet nebeskému Hospodárovi aj z posledného stebla!"
