%20(1).jpg)
Vo sviatok Všetkých svätých si spomíname na všetkých svätých Cirkvi, teda tých, ktorí dosiahli nebo. Tento sviatok sa slávi 1. novembra a rozhodne by sme si ho nemali mýliť so sviatkom Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaných Dušičky.
Hoci milióny, či dokonca miliardy ľudí už môžu byť svätými, slávnosť sviatku Všetkých svätých sa zvyčajne zameriava na známych svätcov, teda tých, ktorých Katolícka cirkev uznáva ako svätých. Pre katolíkov je to prikázaný sviatok, čo znamená, že sa máme zúčastniť na svätej omši. Tento sviatok formálne začal sláviť pápež Bonifác IV.
Sviatok Všetkých svätých slávi Cirkev od začiatku 7. storočia. V roku 25 pred narodením nášho Spasiteľa Ježiša Krista, postavil v Ríme počas panovania rímskeho cisára Augusta, jeho zať a konzul Marcus Vipsanius Agrippa, nádherný chrám, ktorý zasvätili bôžikovi Jupiterovi, najvyššej pohanskej modle a všetkým bôžikom, ktorých poverčiví a slepí Rimania uctievali.
Tento chrám, nazvaný Pantheon, čiže chrám všetkých bohov, bol postavený v podobe ohromnej rotundy. Oproti vchodu do chrámu stál Jupiterov oltár a naokolo boli sochy a obrazy modiel, ktoré Rimania uctievali ako bohov a prevzali od podmanených národov. V tomto pohanskom chráme teda nachádzali svoju úctu všetky modly celého sveta.
Doba však kráčala ďalej a národy čoraz viac spoznávali Sväté evanjeliá a modlárske chrámy začali pustnúť. Kristovo učenie začali dokonca vyznávať aj rímski cisári a začali sa búrať pohanské chrámy a tiež oltáre, aby sa zmazali všetky stopy modlárstva a zamedzilo sa zneucťovanie živého Boha. Toto masové borenie chrámov neobišlo ani Rím, zachovaný zostal iba Pantheon. Pápež Bonifác IV. prikázal vyhádzať z neho všetky pohanské modly a takto chrám očistený od všetkých pozostatkov pohanstva premenil na slávny kresťanský chrám.
V predvečer slávnosti posvätenia tohto chrámu boli 12. mája 608 naložené ostatky svätých mučeníkov z katakomb na osemnásť nádherne vyzdobených vozov. Sväté ostatky boli privezené v slávnostnom sprievode do tohto chrámu a uložili ich do prichystaných skriniek, na miesta, kde stávali sochy a obrazy modiel.
Nasledujúci deň pápež Bonifác IV., obklopený množstvom duchovenstva, slávnostne vysvätil Boží dom a zasvätil ho k úcte preblahoslavenej Panny Márie a všetkých svätých mučeníkov, ktorí v zápase pohanstva so svätou Cirkvou a božským učením Pána Ježiša Krista radi obetovali svoj život. Pápež potom nariadil, aby sa táto slávnosť k úcte Všetkých svätých konala v tomto chráme každý rok.
Pápež Gregor III. postavil v roku 731 v chráme svätého Petra kaplnku k úcte všetkých apoštolov, mučeníkov a spravodlivých, a s odobrením biskupov nariadil, aby sa slávnosť úcty Všetkých svätých každý rok konala v Ríme 1. novembra, aby veriaci na konci cirkevného roku pamätali na všetkých Svätých, ktorí už vstúpili do slávy večného Boha, najmä na tých, ktorým počas roku nie je určený zvláštny deň.
Pápež Gregor IV. rozšíril túto slávnosť na celú svätú Cirkev, keď cisár Ľudovít Nábožný žiadal v roku 837, aby mohla byť slávnosť Všetkých svätých konaná aj vo Francúzsku a Nemecku, ktorým vládol. A od toho času sa slávi pamiatka Všetkých svätých 1. novembra po celom kresťansko-katolíckom svete.
