%20(1).jpg)
Svätá Terézia z Avily prišla v roku 1582 na slávnosť svätého Matúša do Alby. Bolo asi šesť hodín. Jej duchovné dcéry ju prijali so zvláštnou poctou a láskou. Možno tušili, že čoskoro ich postihne veľká strata.
Prijmúc od nej požehnanie, bozkávali jej ruky, a svätá matka sa im prihovárala plná nežnosti a lásky. Ale ťažko ochorela, cesta ju unavila a telo jej zachvátila zimnica, preto sa na prosbu svojich duchovných dcér ihneď pobrala do postele.
Keď k nej kráčala, vravela: "Bože, pomôž mi. Dcéry moje, skutočne som zoslabnutá. Už vyše dvadsať rokov so nikdy nešla tak skoro spať ako dnes. Nech je velebený Pán, že som ochorela pri vás."
Nasledujúcich osem dní choroba neustupovala, ani sa nezhoršovala. Terézia každý deň ráno vstala, aby svojho Pána, ktorý bol životom jej života, sviatostne prijala. Ale na slávnosť svätého Michala už musela zostať v posteli v izbe pre chorých, z ktorej viac nevstala. V tejto "izolačke" pobudla celú noc pohrúžená do modlitby a vo vytržení, z čoho poznala, že čas večného odpočinku sa blíži, veď deň jej úmrtia jej bol predpovedaný. Preto vravela svojej milej spolusestre, ctihodnej Anne z rádu Boromejského, že nastala hodina rozlúčenia.
Keď páter Anton z Ježišovho tovarišstva prišiel k nej pred troma dňami, aby ju vyspovedal, povedal jej, že prosil Boha, aby jej ráčil ešte predĺžiť život kvôli blahodarným opravám kláštorov, svätica mu odvetila, aby sa viac o také čosi neusiloval, pretože jej smrť je istá. A hoci lekári ju liečili, a ona sa ich liečbe ochotne podrobila, nebolo to celkom preto, že by túžila po uzdravení, ale z túžby po utrpení, ako si vždy túžobne priala, aby svoj život dokonala uprostred bolestí, akými trpela. Z lásky k svojmu božskému Ženíchovi, ktorý chcel takisto umierať počas veľkých múk.
V predvečer sviatku svätého Františka žiadala pokrm a posilu na cestu do večnosti, ale ho priniesli, zišli sa v izbe pri svätej Terézii všetky rehoľníčky. Skormútené a plačúce stáli okolo jej postele. Terézia k nim so zopnutými rukami prehovorila: "Moje milované dcéry, odpusťte mi, že som dávala zlý príklad, a nenapodobňujte ma, najväčšiu hriešnicu na zemi, ktorá zachovávala rehoľu oveľa horšie než všetci ostatní. Pre Pána Boha vás prosím, moje drahé dcéry, čo najdokonalejšie zachovávajte rehoľné pravidlá a buďte vo všetkom dobru poslušné voči svojim predstaveným."
Kňaz potom priniesol Najsvätejšiu sviatosť a hoci bola taká slabá, že sa ledva mohla pohnúť, keď zbadala Oltárnu sviatosť, nadobudla takú silu, že sa posadila na posteli. V tvári sa jej zrkadlil taký mocný príval lásky, až sa zdalo, akoby chcela vstať z postele a utekať Ježišovi v ústrety, aby jediného miláčika svojej duše objala.
Tvár jej skutočne, nebesky roznietená, žiarila. Zopnuté ruky mala preniknuté šípom najprudším ohňom lásky a čím viac sa blížil koniec jej života, tým hovorila ohnivejšie slová lásky svojmu Ženíchovi. Všetci prítomní boli hlboko dojatí.
Tereza ešte v ten deň prijala posledné pomazanie a zostala 14 hodín vo vytržení. V rukách držala kríž, tvár jej horela túžbou po Bohu. Ležala pokojne a už teraz akosi cítila tú vznešenú slávu a blaženosť, akú jej Boh pripravil v nebesiach a ku ktorej ju božský Ženích vyzýval.
Ctihodná sestra Anna zrazu uzrela, ako krátko pred jej smrťou sa ukázali okolo Teréziinej postele Pán Ježiš s mnohými anjelmi, aby jej prispeli a odprevadili ju do nebies. Tiež videla, ako ju sprevádzali jej premilá Matka Mária a jej milovaný otec svätý Jozef.
Tiež bolo vidieť množstvo svätcov oblečených v belostne lesklých rúchach, ktorí slávnostne vošli do izby, zdalo sa, že to bolo tých desaťtisíc mučeníkov, ktorí jej počas života prisľúbili, že ju budú sprevádzať do neba.
V okamihu, keď sa priblížili k jej posteli, bol Teréziin život strávený prelahodným ohňom lásky k Bohu a ona pokojne, premožená láskou, vydýchla svoju čistú dušu, ktorá teraz opustila svoje pozemské väzenie a ako milujúca holubička odletela k svojmu miláčikovi. Teréziinu anjelskú dušu bolo skutočne vidieť vznášať sa k nebesiam v podobe holubice. Svätá Terézia sa v tej chvíli zjavila sestre Kataríne a povedala jej, že jej život zhasol horiacou nebeskou láskou a odchádza na onen svet, aby celkom požívala svojho Boha.
Prosba za šťastnú smrť
Svätá Terézia, s pravou radosťou si opustila svet, v ktorom si vykonala tak veľa pre Božiu česť a spásu ľudí; so svätou dôvernosťou si odporúčala panickú dušu svojmu Spasiteľovi a so skutočnou túžbou si očakávala ten okamih, aby si bola s Ním nerozlučiteľne spojená po celú večnosť. Vypros mi tiež takého pohŕdanie touto zemou a všetkým, čo je na nej, aby som ju niekedy rak radostne opustila ako ty, aby som odovzdala svojmu Spasiteľovi s rovnakou dôverou a živiac v sebe nezvratnú nádej, že sa kedysi objavím pred jeho súdom, aby som sa takto isto stala účastnou prisľúbení Ježiša Krista a s tebou, ó, verná Ježišova nevesta, mohla velebiť Otca, ktorý ma stvoril, chváliť Syna, ktorý skrze svoju smrť na kríži vykúpil svojou drahocennou krvou a ďakovať Duchu Svätému, skrze ktorého som posvätená. Amen.
Viac sa o svätej Terézii dočítate TU
