%20(1).jpg)
Angelinu Pirini, mladú ženu zo Sala di Cesenatico, členku Katolíckej akcie, vyhlásil pápež František 14.marca 2024 za ctihodnú Božiu služobnicu. Zasiahnutá ťažkou chorobou zasvätila svoj život Ježišovi Kristovi. Svoju vieru, nádej a lásku nestrácala ani vo chvíľach najväčšej skúšky, ako dokazujú slová, ktoré napísala vo svojom testamente: "Ja, drahé dievčatá, s radosťou obetujem svoj mladý život Ježišovi za vaše posvätenie."
Angelina Pirini sa narodila v Celle di Sala di Cesenatico 30. marca 1922 otcovi Luigimu Pirini a matke Dine Savinio ako najstaršia dcéra. Po nej prišli na svet ešte Rosina, Giuliana a Anna. Rodina žila jednoduchým spôsobom na vidieku, ktorého centrom bola farnosť Sala. Angelina chodila do materskej škôlky, ktorú viedli františkánky a vychodila aj päť tried základnej školy. Doma mala na starosti drobné práce a starostlivosť o malé sestričky.
Šesťročná Angelina prijala sviatosť birmovania a o dva roky neskôr, 15. júna 1930 prvý raz pristúpila k svätému prijímaniu. Ježiš Kristus sa od tej chvíle stal jej hlbokou láskou a Eucharistia stredobodom duchovného života. Odvtedy chodila každé ráno, za každého počasia na svätú omšu.
Rodičia poslali dvanásťročnú Angelinu k susede, aby sa u nej vyučila za krajčírku. Remeslu sa venovala až do roku 1937, prvého roku svojej choroby. Okrem práce chodievala aj na faru.
Miestny farár don Giuseppe Marchi, ktorý prišiel v roku 1934 do Saly ako nový farár sa rozhodol obnoviť farskú Katolícku akciu, ktorej členkou bola od detstva aj Angelina. Chcel dať dedine nový impulz náboženskému životu, kultu Eucharistie a Ježišovho umučenia. Angelina považovala tento rok za rozhodujúci pre jej duchovný život, farár don Marchi jej totiž zveril úlohu delegátky, ktorú zastávala až do roku 1937, kedy sa stala predsedníčkou farskej ženskej sekcie.
Angelina vložila do apoštolátu všetku horlivosť a schopnosti, vďaka čomu sa spolok a samotná farnosť opäť dočkali rozkvetu. Voči zverených dievčatám bola pozorná a poznanie, že sa s nimi môže rozprávať o Bohu a jeho láske ju napĺňalo šťastím, ako sa dozvedáme zo zápisov v jej denníku: "Ó, aké krásne je hovoriť dušiam o Láske. uprostred týchto duší sa vidím kňažka, ktorá drží vo svojich rukách Ježiša v jeho mystickom tele! Ako ma to dojíma!"
Smädná Angelina po dokonalosti a svätosti sa chcela zasvätiť Pánovi a tak 8. decembra 1936 jej duchovný vodca, otec Marchi, dovolil zložiť sľub panenstva, ktorý zopakovala aj v nasledujúcom roku.
9. júla 1937 ju postihli silné bolesti brucha a okamžite musela byť hospitalizovaná v nemocnici v Cesenatico, kde ju operovali na perforovaný zápal slepého čreva. Zdravie sa jej však už nevrátilo, hoci robila všetko, aby sa uzdravila.
Od 31. júla 1938 do 4. augusta bola v Bologni na klinike Sant‘ Orsola na testoch, pomoc hľadala od 19. augusta do 25. augusta v Balze di Verghereto a v septembri 1938 ju opäť prijali do nemocnice v Cesenatico na druhú operáciu, no nič sa ňou nevyriešilo. Až neskôr sa lekárom konečne podarilo správne diagnostikovať jej ochorenie - zápal tenkého čreva, no pre veľkú pokročilosť choroby už zásah nebol možný.
Angelinu to ani tak neodradilo, stále viac túžila po svätosti a fyzické a morálne utrpenie, ktoré musela znášať vo svojej rodine kvôli otcovmu nepochopeniu, boli dôvody ponúknuť sa Bohu ako obeť nápravy za celý svet.
16. júna 1938 zložila sľub ustavičnej čistoty a nápravnej obete, aby sa v radosti spojila s umučením Ježiša Krista: "Prežívať Eucharistiu v hodinách opustenosti a nepochopenia, v hodine, v ktorej sa duša pre tento druh utrpenia podobá živej Hostii našich oltárov! Obetujem sa za kňazov, aby boli svätými, za misionárov, aby si im, Ježišu, dal silu a odvahu, aby si ochraňoval pápeža, nášho sladkého Krista na zemi. Ježišu, túžim sa podieľať na tvojich bolestiach. Mám na to právo, lebo som tvoja malá nevesta. Chcem zomrieť ako mučeník pre teba a tvoju slávu." Aby lepšie napodobňovala nášho Pána, ktorý sa stal poslušným až do svojej smrti na kríži, zložila svojmu duchovnému vodcovi 11. februára 1939 sľub poslušnosti a 16. júla toho istého roku sľúbila "žiť len na slávu Božiu a za spásu duší."
Počas posledného roku života bola Angelina vystavená skúške "temnej noci", prežívala obdobie duševnej suchoty, počas ktorej bola jej viera ťažko skúšaná, pretože jej boli odňaté útechy duše. Keď sa blížila jej posledná hodinka a už veľmi ťažko dýchala a takmer stratila hlas, poprosila Pán Ježiša, aby mohla spievať "so svojimi dievčatami", ktoré jej s farárom prinášali sväté prijímanie. Angelina na úžas všetkých prítomných spievala plným sýtym hlasom.
2. októbra 1940 o 0,20 hod. Angela Pirini zomrela. Na jej pohrebe sa zúčastnilo množstvo obyvateľov a mladých ľudí z Katolíckej akcie a pohrebnú reč predniesol kanonik Antonio Chiesa, prepošt katedrály Cesena. Jej telo potom pochovali na cintoríne Sala pri farskom kostole.
Angelino telo 25. marca 2001 preložili do mramorového sarkofágu, ktorý objednal biskup Socche, a uložili ho v blízkosti oltára svätej Márie Goretti vo farskom kostole Sala di Cesenatico.
Na poslednej strane jej Denníka sú zaznamenané tieto slová: "Potrebujem čistú lásku, ó Ježišu, aby som opätovala tvoju nekonečnú lásku: daj mi ju. Túžim po tichu, po úkryte, po umŕtvovaní, aby som sa ti mohla podobať, aby som sa s tebou dokázala stotožniť, ó Ježišu, zástup lásky. Som smädná..., smädná po tebe..., horím: Ježišu, daj sa mi napiť, ty, ktorý si prameň života, aby som nezomrela, ale žila len z teba, Ježišu a žila len pre teba. Chcem byť tvojou až do dovŕšenia a stravovať sa pre teba... Otče môj, ktorý si na nebesiach, verím v teba a milujem ťa. Áno, môj Otče, milujem ťa. Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, Otče, ako sa deje v nebi. Otče, som úbohá ničota a v hĺbke svojej ničoty a s vedomím svojej slabosti volám k tebe o čistú lásku. K tebe, u ktorého vidím všetko krásne, sväté a nekonečne milosrdné: Volám k tebe láska moja, Otče, na česť a slávu Syna, tvojho a môjho Ježiša, ktorý ma stvoril, a dal mi účasť na tebe, požehnaný Otče."
Pápež František poveril 14. marca 2024 Dikastérium pre kauzy svätých, aby vyhlásilo dekrét o hrdinských cnostiach, čím dal Angeline Pirini titul: "Ctihodná Božia služobnica".
Masima - Verím a Dôverujem
