%20(1).jpg)
Svätý Pavol VI. bol prvým pápežom, ktorý nastúpil do lietadla. Táto historická udalosť sa odohrala 4. januára 1964, keď nastúpil na palubu Alitalia DC8 smerujúcu do Jordánska. V novembri 1970 si naplánoval najdlhšiu apoštolskú cestu, ktorá smerovala do Ázie a Oceánie. Naplánoval si navštíviť Filipíny, Polynéziu, tri dni chcel stráviť v Sydney, odkiaľ sa chcel presunúť do Jakarty, hlavného mesta moslimskej Indonézie, aspoň na niekoľko hodín sa chcel zastaviť v Hongkongu a svoju cestu plánoval zavŕšiť v Kolombo na Srí Lanke. Takto svoju cestu predstavil v predstihu veriacim pri generálnej audiencii.
Pápež Pavol VI. nastúpil 26. novembra 1970 na palubu lietadla, štartujúceho z Ríma. Počas letu pristáli v Teheráne, kde malo lietadlo technickú zastávku. Na letisku ho srdečne privítal iránsky šach Reza Pahlavi. Ešte počas letu sa pápež spontánne rozhodol neplánovane navštíviť Dháku vo vtedajšom Východnom Pakistane, aby vyjadril súcit s obyvateľmi, ktorých zasiahol tajfún a podaroval im značnú sumu peňazí, ku ktorej prispeli svojou zbierkou aj novinári na palube lietadla, sprevádzajúci pápeža na jeho apoštolskej ceste. Potom sa v ceste pokračovalo.
Súkromný tajomník Pasquale Macchi vo svojich spomienkach vravel, že "na každej ceste pápeža varovali, že sa predpokladá nejaký možný atentát, počnúc cestou do Svätej zeme až po poslednú na Ďalekom východe. Vždy tajné služby upozornili aj Štátny sekretariát. A zakaždým sa pápež dôverujúc Bohu vydal na cestu bez akejkoľvek obavy."
Ráno 27. novembra pristálo lietadlo vo filipínskej Manile. Medzi ostatnými vítajúcimi kardinálmi a biskupmi bol aj 35-ročný bolívijský maliar Benjamin Mendoza y Amor, trpiaci psychickými problémami, oblečený za kňaza. V ruke zvieral zlatý kríž, no v tej druhej, ukrytej pod látkou držal malajskú dýku s kľukatou čepeľou, nazývanou kriss. Zasadil jednu ranu Pavlovi VI. do krku, ktorý bol našťastie chránený pevným golierom a druhou ranou mu zasiahol hrudník na mieste neďaleko srdca.
Pápež Pavol VI. si na tento incident takto spomína: "Ak si dobre pamätám, po pozdravoch zoradených osobností vidím zastrene nejakého človeka, ako mi ide prudko naproti. Myslel som si, že je jedným z mnohých, ktorí ma chceli pozdraviť alebo mi pobozkať ruku, alebo niečo povedať. Len čo bol predo mnou, dal mi oboma rukami dva hrozivé údery do hrude a potom hneď ďalšie dva, a to natoľko, že som ich zacítil ako silný otras."
Pápežov osobný sekretár o. Macchi hovoril, že keď si uvedomil, že je to fanatik, vrhol sa celou silou naňho, "aby som ho znehybnil, a hodil som ho medzi políciu, čím som mu zabránil zasadiť v zúrivosti ďalšie údery. Pápež sa po prvom okamihu zmätenia milo usmial ... A tiež znovu vidím jeho pohľad na mňa, zahalený miernou výčitkou za moju prudkosť. Potom pokračoval k pódiu, kde mal prvý prejav, bez toho, že by sa o útoku nejako zmienil: jeho biele šaty však poznačila krvavá škvrna." Nebol jediný, ktorý bránil pápeža, rozhodujúci bol tiež zásah organizátora pápežských ciest, biskupa Paula Marcinkusa, ktorý sa vrhol na útočníka.
Do poznámky z tohto dňa si pápež Pavol VI. zapísal: "Nastúpilo sa do auta. Zbadal som vtedy na rukáve (ľavom?) niekoľko veľmi malých kvapôčok krvi a uvedomil som si, že moja ruka sa musela dotknúť niečoho zafarbeného krvou, možno ruky neznámeho útočníka. Stále som pociťoval stopy otrasov na hrudi, ale nič viac. Dorazili sme ku katedrále. Pri obliekaní rúcha som sa snažil umyť krvavé odtlačky z ruky bez toho, aby som im dal iný dôvod toho, čo sa skutočne stalo."
Po slávnosti prišiel pápež na nuncitúru a konečne ho mohli prehliadnuť. Dokázal sa vyzliecť, ako píše, a potom si uvedomil, že košeľa nasiaknutá potom mala na hrudi veľkú škvrnu od krvi. Tá škvrna bola z malej rany tesne pri srdci. Bola povrchová a bezbolestná. Košeľa potlačila výdatnejšie krvácanie a ďalšia rana, ktorá sa javila takmer ako škrabanec, sa objavila na spodnej časti jeho hrdla.
Pápeža sa hneď ujal vždy pripravený profesor Mario Fontana a dve rany, ktoré mu zatampónoval, sa veľmi rýchlo hojili až sa čoskoro uzdravili. Táto - podľa slov pápeža malá udalosť - spôsobila, že taliansky parlament, keď sa o tom dozvedeli, prerušil svoje zasadanie. "Veľká vďačnosť všetkým, ktorí sa o mňa zaujímali; ale predovšetkým vďaka Pánovi, ktorý chcel, aby som bol zachránený a umožnil mi pokračovať v ceste."
Potom mu lekár podal injekciu proti tetanu, ktorá mu zapríčinila horúčku a preto pápežovi odporúčal, aby svoje popoludňajšie povinnosti odložil. Pápež sa však rozhodol, že program by sa mal uskutočniť podľa plánu, aby nesklamal očakávanie ľudí a udalosť sa udržala v rezervovanosti a odišiel na stretnutia s prezidentom Marcosom, diplomatickým zborom a delegáciou z taiwanskej Formózy.
Hoci správa o atentáte obletela svet, Svätá stolica nepotvrdila, že by bol pápež zasiahnutý. Zadržaný útočník vyhlásil, že je mu ľúto, že zlyhal a keby mal príležitosť, urobil by to znovu. Z väzenia bol prepustený o niekoľko rokov neskôr najmä vďaka tomu, že Vatikán nedal túto vec na súd.
Na záver ešte niekoľko faktov:
- Pavol VI. bol 21. júna 1963 zvolený za pápeža a jeho korunovácia, ktorá sa konala 30. júna 1963, bola poslednou v histórii Katolíckej cirkvi. Vtedy dostal tiaru, ktorú mu darovali veriaci z Milána. Tú potom 13. novembra 1964 položil na oltár Baziliky svätého Petra ako dar chudobným.
- Do dejín sa zapísal tým, že uzavrel Druhý vatikánsky koncil - najdôležitejšiu cirkevnú udalosť 20. storočia.
- Bol prvým pápežom, ktorý navštívil všetkých päť kontinentov, aj preto mal prezývku "pútnický pápež".
- A tiež bol prvým pápežom, ktorý navštívil Svätú zem. 7. novembra 1965 sa v Jeruzaleme stretol s konštantínopolským patriarchom Athenagorasom I. a vzájomnú exkomunikáciu, uvalenú po Veľkej východnej schizme v roku 1054, vyhlásenú ich predchodcami, zrušili.
- Pavol VI. miloval čítanie. Pre svoju čitateľskú vášeň využíval všetok voľný čas na čítanie, neraz sa stalo, že mal vo svojej batožine pribalených až 75 kníh.
- Počas svojho pontifikátu vymenoval za kardinálov Albina Lucianiho v roku 1973, Karola Wojtylu v roku 1967 a Josepha Ratzingera v roku 1977. Zo všetkých troch kardinálov sa neskôr stali pápeži Ján Pavol I., Ján Pavol II. a Benedikt XVI.
- Bol veľkým humanistom, uznávaný ako veľký obranca života a rodiny a dnes je patrónom rodiaceho sa života
Pápež Pavol VI. zložil tiež modlitbu k svätému Jozefovi na ochranu robotníkov a predniesol ju 1. mája 1969 v tomto znení:
Ó svätý Jozef, patrón Cirkvi, ty, ktorý si po boku vteleného Slova denne pracoval, aby si zarobil na chlieb, čerpajúc od Neho silu žiť a pracovať; ty, ktorý si zakúsil úzkosť o zajtrajšok, trpkosť chudoby, neistotu práce: ty, ktorý dnes vyžaruješ svoj osobný príklad ako pokorný pred ľuďmi, ale ozaj veľký pred Bohom, chráň pracujúcich ľudí v ich každodennom tvrdom živote, chráň ich od znechutenia, od negativistickej vzbury, ako aj od pokušení hedonizmu; a stráž pokoj vo svete, ten pokoj, ktorý jediný môže zaručiť rozvoj národov. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
