%20(1).jpg)
Katechizmus Katolíckej cirkvi nám hovorí, že svätá omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi. (KKC 1382) Okrem toho, že slávenie Eucharistie je vyvrcholením kresťanského života, má pôsobivú moc zachrániť duše pred ich hriechmi! Svedčí o tom aj príbeh svätého Gregora Veľkého o trpiacom väzňovi.
Pápež a učiteľ cirkvi svätý Gregor Veľký raz v homílii povedal ohromujúce svedectvo, ktoré nám môže pomôcť vážiť si silu modlitby za ľudí, ktorých milujeme.
Muža, ktorého zajali nepriatelia, odviedli ďaleko od svojho bývania a bol dlhý čas spútaný reťazami. Keď jeho manželka videla, že sa nevracia zo zajatia, pomyslela si, že zomrel. Začala teda zaňho, ako za zomrelého, prinášať každý týždeň svätú obeť.
Zakaždým, keď obetovala svätú obeť na vyslobodenie jeho duše, reťaze sa mu uvoľnili. Napokon sa muž po dlhom období vrátil domov. Natešenej manželke povedal, že každý týždeň sa mu v tú istú hodinu uvoľnili reťaze.
Pre manželku to bola zaujímavá informácia, a skúmaním dní a času, kedy sa mužovi uvoľňovali reťaze spoznala, že toto vyslobodenie nastávalo práve vo chvíli, keď prinášala obeť za manžela.
Ak toto manželkino gesto dokázalo aspoň na chvíľu uvoľniť bolestivé reťaze, musí mať svätá obeť neobyčajnú cnosť, aby v nás rozviazala putá srdca, keď ju obetujeme my sami za niekoho iného.
Niekedy si myslíme, že naše modlitby ‚nemajú žiadny účinok‘, pretože sa v mysli už nezaoberáme ich výsledkom, ale pamätajme, že Boh používa všetky naše modlitby. A keď sa modlíme s vierou, môžeme zachrániť mnohé duše, ktoré milujeme, aj tie, ktoré najviac potrebujú Božie milosrdenstvo. Tak sa modlime!
