%20(1).jpg)
Svätá Katarína z Ricci, ktorá sa narodila vo významnej florentskej rodine ako Alexandra, mala veľkú oddanosť k dušiam v očistci, trpela na zemi to, čo duše museli znášať v očistci. Okrem iných vyslobodila takýmto spôsob aj dušu vladára namiesto ktorého trpela štyridsať dní najstrašnejšími mukami.
Svätá Katarína z Ricci sa narodila 23. apríla 1522. Malá Alexandra prišla veľmi skoro o mamu a otec ju dal na výchovu do kláštora benediktiniek v Monticelli pri Florencii. Keď dosiahla vek dvanásť rokov, chcel ju vydať, ale Alexandra ho uprosila, aby jej dovolil vstúpiť do kláštora dominikánskych terciáriek v Prato, kde potom pri vstupe prijala 18. mája 1535 rehoľné meno Katarína.
U Kataríny sa počas doby formácie začali objavovať mystické vytrženia, ale spolusestry to považovali za roztržitosť a začali pomýšľať, že ju z kláštora prepustia. Len na veľké prosby mohla zostať. V kláštore žila dievčina v prísnom pokání. Milovala Ježiša Krista a chcela s ním vykupovať, uzmierovať a obetovať sa za spásu ľudstva.
Pán Ježiš jej ako odmenu vtisol svoje rany do rúk, nôh a boku a v rokoch 1542 - 1554 prežívala v extázach aj na vlastnom tele utrpenie Ježiša Krista. Bola však aj, čo sa týkalo rozhodovania sa, mimoriadne praktická a vynaliezavá, aj preto sa z nej veľmi skoro stala novicmajsterka a v roku 1552 si ju rehoľníčky zvolili za svoju doživotnú prevorku. Katarína veľmi prísne dbala, aby sa v kláštore poctivo zachovávali rehoľné pravidlá.
Medzi jej duchovných priateľov patrili svätí Karol Boromejský, Pius V., Mária Magdaléna de Pazzi a s priateľom svätým Filipom Neri zdieľala úctu ku Girolamovi Savonarolovi. Svoju mimoriadnu úctu k Ježišovmu utrpeniu vyjadrila aj vo veršoch o umučení, zložených z úryvkov zo Svätého písma.
Bola poradkyňou kniežat, biskupov a kardinálov. Písala si s tromi mužmi, ktorí sa neskôr stali pápežmi: Marcello Cervini degli Spannocchi, Ippolito Aldobrandini a Alessandro Ottaviano de' Medici. Katarínine rady boli široko žiadané; poskytovala rady osobne aj výmenou listov.
Jej rozjímanie o umučení Ježiša Krista bolo také hlboké, že spontánne krvácala a počas jednej hlbokej modlitby sa jej na prste objavila "stigma prsteňa", predstavujúca zasnúbenie s Ježišom Kristom, podobne ako jej patrónke svätej Kataríny zo Sieny.
Svätica obetovala svoj život na odčinenie hriechov sveta, za obnovu Cirkvi a predovšetkým za dobrý výsledok Tridentského koncilu. Zomrela 2. februára 1590 v Prato po dlhej chorobe. Obrad jej blahorečenia vykonal pápež Klement XII. v roku 1732 a pápež Benedikt XIV. ju v roku 1746 vyhlásil za svätú.
Keď idem k svojmu Snúbencovi a nemám nič, čo by som mu mohla ponúknuť, pretože vo mne nie je nič dobré, predkladám mu jeho vlastné bohatstvo: namiesto svojej zlovoľnosti mu dávam jeho dobrotu a namiesto svojej nedbalosti jeho dokonalé, sväté diela.
Nestrácajte čas a majte Ježiša stále vo svojom srdci. Majte sa na pozore, aby doňho nevstúpil smútok či ochablosť, pretože potom by v ňom Ježiš nemohol zostať, pretože on o žiadnu takúto výzdobu nestojí. Pravými prednosťami srdca sú pokoj, spočinutie a odovzdanosť do jeho vôle, a keď ich Ježiš v srdci nájde, rád v ňom zotrvá. /Katarína z Ricci/
Meno kniežaťa, ktorého dušu Katarína vyslobodila, sa určite ohľadom na jeho rodinu nespomína, ale vie sa, že viedol svetský život a svätica sa veľa modlila, postila a robila pokánie, aby ho Boh osvietil čo sa týka stavu jeho duše a nebol odsúdený. Boh jej prisľúbil, že ju vypočuje a nešťastný knieža sa skutočne úprimne obrátil, zomrel v radosti a odišiel do očistca. Kataríne to bolo zjavené počas modlitby a hneď sa Bohu ponúkla na uzmierenie spravodlivosti pre túto dušu.
Pán prijal túto "výmenu", dušu kniežaťa prijal do slávy a Katarínu namiesto neho uviedol na štyridsať dní do bolestí, aké ešte nikdy nezažila. Zachvátila ju choroba, ktorá nebola podľa mienky lekárov prirodzená a teda ani vyliečiteľná. Neboli žiadne prostriedky ani na jej zmiernenie.
Podľa svedectiev očitých svedkov bolo Katarínine telo pokryté pľuzgiermi plné hnisu a vodou, ktorá akoby vrela na ohni. Toto teplo spôsobovalo, že svätica bola rozžeravená a akoby plná ohňa, nedalo sa pri nej dlho zostať, každý musel vyjsť von nadýchnuť sa vzduchu.
Bolo vyslovene viditeľné, že mäso na jej tele vrie a jej jazyk pripomínal kúsok rozžeraveného kovu. Toto "horenie či zápal" v určitých intervaloch prestal, ale potom sa pľuzgiere nanovo objavili a Katarína prežívala nové mučenie.
Ale ani tak Katarína počas tohto mučenia nestratila pokojnú tvár, ani pokoj v duši, dokonca sa zdalo, že sa zo svojich múk raduje, niekedy však počas utrpenia celkom onemela, napríklad vtedy, keď jej sestra Religious povedala, že sa jej zdá, akoby bola Katarína v plameňoch a ona odpovedala iba "áno", na viac slov sa nezmohla.
Niektoré jej počas tohto utrpenia radili, aby nebola až taká horlivá a aby nežiadala od Boha také prehnané utrpenie, no Katarína odvetila: "Prepáčte, moje drahé sestry, čo vám odpoviem. Ježiš má toľko lásky k dušiam, že všetko, čo robíme pre ich spásu, je mu nekonečne príjemné, preto rada znášam akúkoľvek bolesť, nech je hocijaká, aj za obrátenie hriešnikov a vyslobodenie duší, ktoré sú zadržiavané v očistci."
Po štyridsiatich dňoch sa Katarína vrátila do svojho normálneho stavu. A keď sa jej príbuzní pýtali, kde je duša kniežaťa, odpovedala: "Neboj sa, jeho duša sa teší z večnej slávy."
Masima - Verím a Dôverujem
