%20(1).jpg)
Stačí sa na chvíľu stíšiť a zamerať sa na myšlienku, že Boh sa stal človekom. Malým dieťaťom v jasliach nám ukázal, že človek sa stále môže stať Božím dieťaťom, čo je pre každého určite radostné poznanie. Svätý Lev povedal: "Boh urobil človeka podľa svojho obrazu, to je veľa, Boh sa sám urobil podľa ľudskej podoby a to je viac." Nádherná veta, ktorá je rozumnosťou pre každého, kto sa nad ňou zamyslí, nesmierna bohatá.
Pozrime sa na Dieťa - Boha v chlieve a pochopíme, že sa musíme pokorovať a to nám naháňa spasiteľnú hrôzu. Lebo Ho vidíme ležať na slame, čím nám dáva najavo, že celá vznešenosť sveta je len prázdny dym, a to by nás malo pobádať, aby sme ním pohŕdali.
Započúvajme sa - možno práve počujeme to sladké Dieťa plakať a vzdychať, trasie sa od zimy. A porozumieme, že aj my musíme trpieť, čo by nám malo napomôcť k odvahe, trpeniu a konaniu pokánia.
Predstavme si, že toto malé telíčko Dieťatka je vznešený chrám Božej múdrosti a všetko čo robí, je dielom múdrosti. Jeho plač i vzdychy sú náuky múdrosti. Všetky slzy sú výrazmi jeho múdrosti. Jeho chliev je vysoká škola múdrosti, jeho jasle sú trón múdrosti, jeho mlčanie je hlas múdrosti, jeho spánok je vytrženie múdrosti.
Potom pristúpme k Dieťaťu, ovinutému v plienkach a zapozerajme sa naňho. A pochopíme, že iba ak budeme podobní tomuto Dieťaťu, budeme spasení.
Príhovor k Jezuliatku (od otca Martina Cochema)
Ó najdôstojnejšie Jezuliatko! Klaniam sa ti pri tvojich jasliach, ako sa ti vtedy klaňali Jozef a Mária. Padám na tvár pred tvojimi svätými jasľami a zo srdca ti ďakujem, že si zostúpil z neba na túto zem, spasiť nás.
Ó Ježišu! K čomu ťa pohla tvoja láska, že si sa stal z najbohatšieho najchudobnejším, z najvyššieho najnižším, z najvelebnejšieho najopovrhovanejším? Či proroci nepredpovedali, že prídeš s veľkou mocou a budeš sedieť na Dávidovom tróne svojho Otca? Kto by sa nazdal, že prídeš v podobe malého dieťatka a budeš svetom tak zle prijatý?
Ó Ježišu Kriste, ako si sa ponížil, že si neprišiel iba z neba na zem, ale tiež do biedneho chlieva. Sú teda jasle tvojou zlatou kolískou? Tvrdé seno tvojou mäkkou poduškou a tmavá jaskyňa tvojím kráľovským palácom?
Ó najvyššia Velebnosť, ako veľmi si sa pokorila! Ó najbohatší Bože, ako si sa ochudobnil! Ležíš tu ako chudobné opustené dieťa a trpíš zimu a nahotu. Nemáš ani to najmenšie zo všetkých statkov sveta okrem svojich chudobných plienok.
Opustený Ježišu, niet nikoho, kto by ťa prijal do svojho domu? Musíš ležať v jasliach ako najopustenejšie chudobné dieťa? Ach, ako mi je ťa ľúto! Ako sa sužuje moje srdce, že musím vidieť, ako hanebne je vítaný jednorodený Syn nebeského Otca nevďačným svetom!
Keď ťa teda nikto neprijíma, chcem ti, ako svojmu najmilšiemu priateľovi prichystať najlepší príbytok. Hľaď, ó najmilší Ježišu! Moje vnútro je pripravené pre teba, tam nech odpočívaš ako v mäkučkej postieľke.
Príď, ó môj Ježišu! Príď do môjho srdca, a aby sa ti zapáčilo, uprav ho podľa svojho zaľúbenia. Vyžeň z neho všetku pozemskú lásku a naplň ho nebeskou láskou. Vypuď z neho všetku lenivosť a roznieť ho Božskou horlivosťou. Očisť ho od všetkých hriechov a ozdob ho všetkými cnosťami. A pre svoje milostiplné narodenie a pre najhlbšie pokorenie, ktoré si trpel v Betleheme, odpusť mi všetky moje nedbalosti a dopraj mi milosť, aby som ti v budúcnu vždy vernejšie slúžil.
Sväté Dieťa,
k tebe túži naša duša skľúčená, povedz slovo a čo ju sužuje, bude od hriechu zbavená. Schýľ sa Kriste, vo svätom pokrme, k duši láskou k tebe pozdvihnutej: nech má spásy istotu, nasýť ju k životu. Tvoje deti ťa vrúcne prosia, večné Slovo vtelené, daj, nech stále milosti rosia, v srdci bojom zomdlené. Stráž a posilňuj nás na tej púti, vzdiaľ, čo dušu hubí, rmúti, a potom, v poslednej hodine, pripočítaj nás k svojej rodine!
