%20(1).jpg)
Nemocnica Bambino Gesù je prvou talianskou detskou nemocnicou. Rodina Salviati ju založila v roku 1869 a Svätej stolici bola darovaná v roku 1924. A práve sem zavítal pápež Ján XXIII. Bola to vlastne prvá pápežská návšteva v tejto detskej nemocnici, čím vlastne začal tradíciu pápežských návštev v detskej nemocnici.
V Ríme boli 19. marca 1869 hospitalizované štyri dievčatá v izbe budovy, ktorá sa nachádzala na via delle Zoccolette, malej ceste medzi riekou Tiber a Torre Argentina: boli prvými pacientkami nemocnice, o ktorú sa starali sestry z Charity sv. Vincenta de Paul, ktorá bola poverená vedením nemocnice.
Otvorenie nemocnice umožnila vojvodkyňa Arabella Fitz James Salviati , ktorá vytvorila podmienky pre založenie detskej nemocnice podľa vzoru Paris Hôpital des Enfants Malades. Jej manžel, vojvoda Scipio, ako aj ich deti podporili jej iniciatívu a pri príležitosti jej narodenín jej darovali kasičku, aby ich úspory mohli byť použité na podporu jej iniciatívy. Malé „dindarolo“ (pokladnička v rímskom dialekte) je uložené v nemocnici v presklenej vitríne na pamiatku tohto skutku zodpovednosti detí voči iným deťom.
Čo podnietilo Jána XXIII., aby navštívil deti v nemocnici sa už asi nedozvieme, ale určite to boli pohnútky jeho predobrého srdca a láska k deťom. A hneď po jeho príchode do nemocnice sa stala veľmi milá príhoda. Jeden chlapček si jeho pápežské oblečenie pomýlil s odevom Santa Clausa a spýtal sa ho: "A kde sú darčeky?"
Stretnutia Dobrého pápeža s deťmi sa zapísali do sŕdc nielen detí, ale aj širokej verejnosti. Keď navštívil pacientov v nemocnici Bambino Gesù, počul, ako ho jedno dieťa volá: "Poď sem, pápež, poď sem, pápež..."
Pristúpil k posteli a dieťa sa spýtalo: "Ako sa voláš?"
"Anjel," povedal pápež. "Pozri, milé dieťa, raz ma tiež volali Angelo, ale o niekoľko dní ma žiadali, aby som si zmenil meno. Teraz ma volajú Ján."
Na inom oddelení sa ho sa mu zasa prihovorilo slepé dieťa: "Viem, že si pápež, ale nevidím ťa. Napriek tomu ťa stále veľmi milujem." V očiach pápeža Jána XXIII. vyšli dve slzy a možno sa stalo prvý raz, že zostal celkom bez slov.
Najdojímavejšou návštevou však bola audiencia, venovaná americkému dievčatku, ktorej diagnostikovali leukémiu. Dievčatko vyjadrilo túžbu vidieť ešte pred smrťou pápeža. Hoci malo dievčatko na svojom prvom svätom prijímaní biele šatočky a bucľaté líčka malo červené, takže vyzeralo ako celkom zdravé dieťa, nedokázalo sa samo udržať na nohách.
Pápež ju prišiel navštíviť, držal ju za ruku a prinútil ju posadiť sa vedľa neho. Potom sa začali spolu rozprávať. Hovorili asi 45 minút, čo bolo pre mnohých záhadou, lebo takýto dlhý čas len zriedka venoval pápež veľkým osobnostiam. A záhadou zostáva aj to, ako si mohli porozumieť, veď pápež Ján XXIII. nebol veľmi zdatný v anglickom jazyku a dievčatko hovorilo slangom, ktorému bolo ťažko rozumieť. Ale jednoduché a sväté duše, duša pápeža a duše detí si rozumeli aj bez veľkých slov a rozhovorov.
Život svätého Jána XXIII.
Svet počas života pápeža Jána XXIII. bol plný zmien a vojen. Žil počas prvej a druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne začali národy sveta na čele so Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom „preteky v zbrojení“ a hromadili jadrové zbrane. Boj sa stal známym ako „studená vojna“. Počas tejto doby bol zvolený pápež Ján XXIII. a neustále vyzýval na mier. Keď sa na Kube, v krajine veľmi blízko Spojených štátov, našli sovietske rakety, vo Vatikánskom rozhlase odvysielal správu vládcom sveta. Povedal: "Prosíme všetkých vládcov, aby neboli hluchí k volaniu ľudstva." Toto posolstvo povzbudilo Nikitu Chruščova, vodcu Sovietskeho zväzu, aby ustúpil. Posledná encyklika pápeža Jána má názov Pacem in Terris (Pokoj na Zemi),
Angelo Guiseppe Roncalli sa narodil 25. novembra 1881 v malej farmárskej osade v severnom Taliansku. Bol štvrtým zo štrnástich detí. Angelo pomáhal svojim bratom pracovať na poli, kým v roku 1892 nevstúpil do seminára. V tom čase si začal písať duchovné poznámky, ktoré boli neskôr zozbierané do knihy s názvom Journal of a Soul.
Angelo bol vysvätený za kňaza v Ríme v roku 1904. V roku 1905 bol vymenovaný za sekretára biskupa Tedeschiho z Bergama. Biskup Tedeschi bol veľmi zapojený do života ľudí. Podporoval programy, ktoré dávali dôstojnosť a hodnotu životu robotníkov a chudobných. Otec Roncalli mu pomáhal, ako len mohol. Keď biskup v roku 1914 zomrel, páter Roncalli pokračoval v službe rôznymi spôsobmi a učil aj v miestnom seminári.
Počas prvej svetovej vojny otec Roncalli slúžil ako seržant v zdravotníckom zbore a ako kaplán zraneným vojakom. Po vojne sa zaujímal o duchovné potreby mladých ľudí a otvoril si „Študentský dom“, kde sa mohli schádzať na stretnutia a diskusie.
V roku 1925 bol vymenovaný za biskupa a za svoje motto si zvolil Oboedientia et Pax (Poslušnosť a mier). Ako biskup pôsobil na Blízkom východe, v Bulharsku, Turecku a Grécku. Svätý Ján XXIII. nás učí, že nikdy nie sme príliš starí na správne konanie a že nikdy nie je neskoro na mier. Blízky východ bol križovatkou sveta. Biskup Roncalli sa tam stretol s ľuďmi mnohých vierovyznaní a kultúr. Jednota medzi ľuďmi rôznych náboženstiev a v rámci samotného kresťanstva sa neskôr stala jedným z jeho cieľov ako pápeža.
Keď sa začala druhá svetová vojna, biskup Roncalli pomohol židovským ľuďom uniknúť pred nacistami v Nemecku do iných krajín pod ochranou „tranzitných víz“ zo svojho úradu. V roku 1953 bol vymenovaný za kardinála a patriarchu Benátok.
Kardinál Roncalli bol zvolený za pápeža 28. októbra 1958. Jeho pontifikát trval necelých päť rokov, ale v tom čase „dobrý pápež Ján“ predstavil svetu „autentický obraz Dobrého pastiera“. Bol prvým pápežom, ktorý opustil Vatikán od roku 1870. Navštívil väzňov v rímskom mestskom väzení. Navštevoval aj sirotince, školy a kostoly. Bol otvorený všetkým ľuďom. Raz povedal: "Často sa stáva, že sa v noci zobudím a začnem premýšľať o vážnom probléme a rozhodnem sa, že o tom musím povedať pápežovi. Potom sa úplne zobudím a spomeniem si, že ja som pápež."
Jeho najpamätnejším činom bolo zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu s cieľom obnoviť Cirkev. Pápež Ján XXIII. otvoril koncil 11. októbra 1962. Už mu bola diagnostikovaná rakovina žalúdka a povedal priateľovi: "Aspoň som spustil túto veľkú loď - iní ju budú musieť doviesť do prístavu."
Pápež Ján XXIII. zomrel 3. júna 1963. Pápež František ho kanonizoval 27. apríla 2014 za svätého Cirkvi. Trvalé pôsobenie svätého Jána XXIII. ako pápeža – zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu – sa odráža v dátume jeho sviatku. Sviatok svätca je zvyčajne stanovený na dátum úmrtia alebo blízko neho, ale sviatok svätého Jána XXIII. je dátum 11. októbra, kedy spustil „veľkú loď“ II. vatikánskeho koncilu.
Keďže svätému Jánovi XXIII. išlo o budúcnosť Cirkvi, bol splnomocnený konať v prítomnosti – bez ohľadu na to, čo si ľudia myslia. Svätý Ján XXIII. nás učí, že nikdy nie sme príliš starí na správne konanie a že nikdy nie je neskoro na mier.
Masima - Verím a Dôverujem
