%20(1).jpg)
Uršuľa Benincasa sa narodila 20. októbra 1547 v Neapole. Už v detstve bola nápadná svojou zbožnosťou a mnohými milosťami, ktoré dostávala. Ako desaťročná mávala extázy, čo sa veľmi rýchlo rozšírilo po celom okolí. Ľudia sa hrnuli do ich domu, všetci chceli vidieť tento výnimočný zjav.
Zo začiatku Uršuľu nútili brať lieky, aby ju z extáz vyliečili. Bolo to zbytočné. Extázy sa nielenže množili, ale stalo sa, že sa v preplnenom kostole v extáze vzniesla do vzduchu. To už nebolo ďaleko k tomu, aby začali prvé vyšetrovania. A tie boli také dôkladné, že sa asi nenájde prípad, ktorý by cirkevne prísnejšie vyšetrovaný, ako bol Uršulin prípad.
Rodinu Benincasa navštevovali také húfy ľudí, že čoskoro už nebola pánom vo vlastnom dome. Uršuľa sa utiahla do samoty, kde sa mohla spokojne modliť a venovať svojim duchovným cvičeniam. Pri Neapole dala postaviť malú kaplnku, ktorú neskôr rozšírili a zväčšili. Tu postavila i známy kláštor, ktorý sa stal kolískou rádu theatiniek. Rád sa vyznačoval úctou k Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie.
Toto miesto sa stalo ešte slávnejším, keď sa tu 2. februára 1616 zjavila Matka Božia a Uršuľa dostala od Boha osvietenia, ktoré sa týkali reformy Cirkvi. Po dlhom uvažovaní potom v roku 1582 odišla do Ríma, aby pápežovi predložila veľkolepý plán reformy. Pápež Gregor XIII. poveril komisiu pod vedením kardinála San Santoriho, aby celý prípad preskúmala. V komisii bol aj neskorší svätý Filip Neri. Toto vyšetrovanie trvalo vyše sedem mesiacov, bolo veľmi prísne a ukazuje, s akou dôslednosťou skúma Cirkev prípady „živých."
Uršuľa už pred vycestovaním do Večného mesta oznámila, že ju tam očakáva nemalé martýrium. 3. mája 1582, v sprievode svojej sestry, dvoch synovcov a niekoľkých duchovných dcér, došla do Ríma. Predviedli ju pred Gregora XIII., ktorý sa jej pýtal, aké dôkazy môže predložiť na potvrdenie pravdivosti svojej misie. Odpovedala, že Pán jej dal znamenie extáz, ktoré jej nebudú odobraté. Nato menoval pápež komisiu z kardinálov, prelátov a rehoľníkov, medzi ktorými bol i spomínaný svätý Filip Neri, učený muž svätého života s darom rozoznávania duchov.
Priebeh vyšetrovaní bol tvrdý, ale účinný a napokon viedol k želanému cieľu. Na prvom zasadnutí komisie sa ujal slova svätý Filip Neri. Chcel vyskúšať Uršulinu pokoru, preto s ňou jednal ako s nenormálnou, pyšnou, ktorá sa vie dobre pretvarovať.
"Myslíš, že Boh potrebuje takú bezvýznamnú osobu na poslanie zvláštneho odkazu pápežovi? Do Ríma si prišla z popudu démona, aby si sa ukázala ako svätá. Chráň sa! Tvoje pretvarovanie bude odhalené a budeš prísne potrestaná!"
Uršuľa sa vtedy hodila k nohám svätého Filipa so slovami, že ak si skutočne zaslúži trest, prijme ho. Prosila, aby jej pomohol zamedziť účinkom zlého ducha; chce byť dobrou kresťankou; cíti sa v Ríme šťastná, že tu môže byť oslobodenou od zlého. Nato upadla do vytrženia.
Členovia komisie mimovoľne vstali zo stoličiek, pozorovali ju, uvažovali, či je extáza pravá. Pokúšali sa zmeniť jej polohu, skúšali znecitlivenie ihlami, ťahaním za vlasy, horiacou sviečkou pred očami zisťovali, či reaguje na svetlo.
Uršuľa bola ako skamenená, bez najmenšej reakcie. Keď prišla k sebe, začali ju ponižovať, vyčítali jej umelú svätosť, dali jej na vedomie, že teraz už majú jasné dôkazy pre jej pokrytectvo. Jej extázy sú dôsledkom choroby alebo čarodejníctva a teraz sa komisia poradí už len o spôsobe jej potrestania. Uršuľa odišla spokojne domov a ďakovala Bohu za všetko, čo sa stalo.
O dva dni ju predviedli ku kardinálovi San Santorimu. V kaplnke sa zúčastnila na svätej omši a prijímala. Vzápätí upadla do niekoľkohodinového vytrženia. Po extáze začal kardinál s úkonom exorcizmu. Keď povedal: "Rozkazujem ti v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, povedz, kto si!" Uršuľa sa vzniesla kúsok nad zem a majestátne odpovedala: "Ego sum, qui sum - som, kto som!"
Celé zhromaždenie bolo touto odpoveďou ohromené. Keď sa vzrušenie utíšilo, pokračovali v exorcizme. Opakovali sa i skúšky ihlami ako pred dvoma dňami. Po extáze jej povedali, že si zaslúži trest smrti, pretože dala „takú" odpoveď.
V podvečer prišiel svätý Filip s niekoľkými chlapcami z oratória. Priniesol so sebou kríž, ktorý sám veľmi uctieval. Ako by nedopatrením ho viackrát podržal pred jej očami. Uršuľa kríž s úctou pozorovala a sem-tam i pobozkala. Na otázku - čo to má znamenať - upadla do extázy a odpovedala: "To je Ježiš." To isté sa opakovalo, keď jej doniesli posvätené predmety. S úctou ich objímala a chválila svätých. Zhromaždenie sa pretiahlo dlho do noci. Účastníci pred tým, ako sa porozchádzali domov, s úžasom uvažovali nad tým, čo videli.
O niekoľko dní ju predvolali znovu. Ukázali jej evanjelium, otvorili ho a požiadali, aby prečítala náhodne vybraný verš a vysvetlila jeho zmysel. Vedeli totiž, že výkladu Písma sa nikdy neučila. Náhodou to bol verš svätého Pavla: Scio et humiliari, scio et abundare. Uršuľa odpovedala, že je nevzdelaná, ale chce poslúchnuť a vyhovieť ich želaniu. Zmysel verša vysvetlila s takou múdrosťou, že všetci žasli.
Na ďalšej schôdzi pripustili, že je v zajatí veľkých omylov, preto sa môže vrátiť do Neapola, kde však práve zúrila malária. Ak to bude potrebné, že ju zavolajú znovu. Medzitým sa pokúsia uspokojiť Svätého otca, ktorý je veľmi rozhorčený. Uršuľa sa však zdráhala odcestovať, lebo jej misia bola doteraz neúspešná. Dáva sa sudcom plne k dispozícii. Ak je posadnutá, veľmi ich prosí, aby ju z tohto neduhu vyliečili.
Kardinál zo San Severína, aby ju podrobil ďalšej ostrej skúške, dal zavolať z Neapola jej spovedníka. Nahovoril mu, že Svätý otec je presvedčený o pretvarovaní sa a klamstve Uršule. Vraj neostáva nič iné, len ju verejne popraviť. Nasledujúceho dňa má byť uvrhnutá do väzenia. Kardinál naznačil spovedníkovi, že rozhovor je dôverný a že ním chce poskytnúť Uršuli možnosť záchrany. Tá ešte dnes večer musí z Ríma utiecť.
Spovedník ju celý prestrašený vyhľadal a veľmi prosil, aby okamžite odcestovala. "Povedzte kardinálovi," odpovedala, "že z Ríma odídem iba na jeho vlastnoručne podpísaný rozkaz. Nebojím sa. Som ochotná vyliať i svoju krv. Ak sa mýlim, nech ma z mojich omylov a pretvárky oslobodia. Preto zostanem tu."
O niekoľko dní kardinál nariadil všetkým členom Uršulinho sprievodu vrátiť sa do Neapola. V Ríme mohla ostať iba jej sestra Kristína a synovec Anton, ale oddelene ubytovaní a pod dozorom, aby sa s Uršuľou nestretávali.
Uršuľu dal previezť k istému farárovi, kde bývala spoločne s kardinálovými sestrami a jednou rehoľnou sestrou. Farár si Uršuľu veľmi vážil. O niekoľko dní ju budúci svätý - Filip Neri dal previezť do rehoľného domu, kde bol predstaveným a prikázal ju prísne strážiť a pozorovať. "Nikdy nesmie zostať sama, s nikým sa nesmie stretnúť. Jej extázam sa treba vysmievať, robiť si z nich žarty, je žiaduce ju často urážať a keď treba i pohroziť." Súčasne Gregor XIII. nariadil modlitby vo všetkých kostoloch Ríma s prosbou, aby nebo dalo najavo, akým duchom je Uršuľa ovládaná.
Keď synovec Anton po čase navštívil Filipa s otázkou, čo je s Uršuľou a v akom štádiu sa nachádza vyšetrovanie, dostal odpoveď, že celý podvod je odhalený a majú byť potrestaní aj príbuzní. O niekoľko dní poslal Filip istého váženého starca s mešcom plným peňazí, aby ich odovzdal Kristíne a Antonovi. Darcom je vraj istý pán, ktorý chce týmto spôsobom prejaviť svoju úctu k Uršuli a zároveň zmierniť ich chudobu. "Bože zachráň," zhrozili sa príbuzní. "Nevezmeme ani halier, Uršuľa také niečo už dávno výslovne zakázala."
Medzitým svätý Filip pokračoval v exorcizme, mnoho sa modlil, vykonával skutky kajúcnosti, len aby zistil skutočný pôvod extáz. Vedel, že zlý duch neznáša pohľad kňaza. Jedného dňa sa jej preto ostro zahľadel do očí. Očakávaný výsledok sa nedostavil. Inokedy sa dotkol sviatosti oltárnej a prsty priblížil k jej tvári. Okamžite upadla do extázy.
Uršuľa musela znovu meniť bydlisko. Ubytovali ju u sestričiek, ktoré ju mali prísne pozorovať. Tu jej podrobne prezreli aj odev, či sa v ňom nenachádza nejaké diabolské znamenie. O niekoľko dní ju predviedli pred lekársku komisiu, ktorej predsedal osobný lekár Svätého otca. Dali jej vypiť ostrý alkoholický nápoj v nádeji, že po ňom extázy zmiznú.
Nakoniec jej zakázali účasť na svätej omši, na svätom prijímaní, zakázali jej hlasité modlitby, duchovné
čítanie, zakázali jej prežehnať sa a rozjímať o duchovných veciach. Pre Uršuľu to bola najtvrdšia skúška.
Súčasne ju poslali do kuchyne, kde vykonávala tie najhrubšie práce. Ale aj tu, pri zametaní kuchyne, s metlou v ruke upadla do vytrženia a vznášala sa vo vzduchu, niekoľko centimetrov od zeme. Toto vyšetrovanie trvalo tri mesiace.
Jedného dňa padla na zem a zdalo sa, že je mŕtva. Nastalo veľké vzrušenie, pribehol aj svätý Filip, zhrozil sa a plakal. Zavolali lekárov i Kristínu, ktorá sa pri pohľade na sestru rozplakala. Keď jej na otázku, odkedy nedostáva sväté prijímanie odpovedali, že skoro tri mesiace, prosila, aby jej ho okamžite priniesli. To je jediný účinný prostriedok na jej uzdravenie.
Svätý Filip o výsledku pochyboval, pretože lekári prehlásili, že už nieto pomoci. Medzitým však prišiel kňaz a podal jej sväté prijímanie. Uršuľa pomaly vstala, ale vzápätí upadla do vytrženia. Urobili ešte jednu, poslednú, skúšku.
Pri svätej omši, vo chvíli svätého prijímania, jej kňaz podal hostiu, ktorá nebola konsekrovaná. Uršuľa prekvapene ustúpila a keď sa jej celebrant opýtal, či si nežiada prijímať, odpovedala: "Čo mi to dávate, dôstojný pane, chcete, aby som nekonsekrovanú hostiu pokladala za Boha?"
Boh pripustil, aby aj svätý Filip vážne zapochyboval ojej extázach. Táto posledná skúška mu však úplne otvorila oči a navyše v tom čase aj sám mal zjavenie, ktoré mu potvrdilo svätosť vernej Božej služobnice. Celé vyšetrovanie trvalo sedem mesiacov. Je to popísané preto podrobnejšie, aby bolo ukázané, že Cirkev tak ľahko neuverí nadprirodzeným javom.
Uršuľa bola po celý život obeťou zmierenia. Vykonávala zadosťučinenie za hriechy sveta. Jej láska k blížnym išla až tak ďaleko, že bola ochotná znášať aj očistcové múky, len aby zachránila duše zomrelých. Prosila Pána, aby mohla mať účasť na utrpení mučeníkov. Pán dovolil, že trpela ohňom ako svätý Vavrinec, kameňovanie ako svätý Štefan a muky ako svätý Bartolomej.
Dva roky pred smrťou jej Pán udelil milosť stigmatizácie. Od toho okamihu nemohla pre bolesti hýbať
rukami a položiť hlavu na podušku. Pán jej dal i srdce podobné srdcu svätej Kataríny. Horela takou láskou k Bohu, že srdce sa jej zväčšovalo a hlasite bilo. Zdalo sa jej, že v ňom má plameň, pričom trpela skoro neznesiteľné bolesti. Keď ju po smrti pitvali, lekári konštatovali, že na srdci sú popáleniny. Uršuľa zomrela 20. októbra 1618. Jej život bol mučeníctvom v duchovnom zmysle.
So ctihodnou Uršuľou Benincasa, ktorá v roku 1583 založila Kongregáciu oblátok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a neskôr aj pustovňu kontemplatívnych sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorých reguly schválil 7. apríla 1623 pápež Gregor XV. je spojený aj Modrý škapuliar Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
