%20(1).jpg)
So svätým Dieťaťom Ježišom, či laicky hovorené s malým Ježiškom, mali svoje skúsenosti viacerí svätí. Zažiť prítomnosť malého Ježiška, či si ho dokonca pochovať v náručí bolo obrovskou výsadou, ktorú skrze Božiu milosť dostali tí, ktorí si to zaslúžili. K nim patria aj mystičky Josefa Menéndezová a sestra Mária Marta Chambonová. Aké boli ich skúsenosti s Ježiškom?
Sestra Josefa Menéndezová sa narodila 4. februára 1890 v Madride v Španielsku do hlboko kresťanskej rodiny. Ako dvadsaťročná sa rozhodla vstúpiť medzi rehoľníkov Najsvätejšieho Srdca, no pre ekonomické problémy musela zostať so svojou rodinou.
5. februára 1920 ako tridsaťročná vstúpila do noviciátu Spoločnosti Najsvätejšieho Srdca v Poitiers vo Francúzsku, kde o dva roky neskôr zložila rehoľné sľuby. Pred smrťou bola rehoľnou sestrou len tri roky, pričom nikdy nedosiahla vyššie postavenie v spoločenstve než obyčajná novicka.
Keď bola Josefa 26. decembra 1922 na svätej omši, priniesla jej Panna Mária po svätom prijímaní malého Ježiška. Josefa prosila Pannu Máriu, aby ju naučila milovať Božie Dieťa a prinášať mu útechu. Josefa si potom zapísala do svojho denníka, že hovorila so Svätou Pannou s veľkou dôverou, "tak, ako sa hovorí s matkou, a po svätom prijímaní som ju úpenlivo prosila, aby sa mu klaňala za mňa a aby ma naučila, ako mu mám vyjadriť svoju vďaku."
A práve vtedy sa jej Matka Božia nielenže zjavila, ale dokonca jej priniesla malého Ježiška: "Pozri, dcéra moja, prinášam ti tvojho Ježiša. Ulož si ho hlboko do srdca. Hľaď, ako mu je zima, aspoň ty ho zohrej svojou láskou. Je taký dobrý a má ťa tak veľmi rád. Nech len on sám je jediným kráľom tvojho srdca!"
Josefa veľmi chcela milovať Ježiša, no musela s ľútosťou priznať, že nerobí vždy všetko, čo od nej Pán žiada. Vtedy sa malý Ježiško začal hovoriť: "Matka, poprosil som Josefu, aby mi utkala košieľku, ozdobenú mnohými dušami."
S touto prosbou súhlasila aj Matka Božia, keď Josefe povedala, aby mu získala duše a nedopustila, aby sa od neho vzdialili. "Áno, chcem modlitbou a obetou pomáhať dušiam, aby sa priblížili k Bohu. Chcem túto úlohu plniť z celého srdca," ubezpečovala Josefa Božiu Matku, no aj napriek svojmu pevnému predsavzatiu sa bála, že túto úlohu nesplní.
"Neboj sa, dcéra moja. Ježiš očakáva len tvoju dobrú vôľu. Usiluj sa, koľko môžeš, aby si mu dokázala svoju lásku. Vieš, ako to máš spraviť? Ježiš ťa chce veľmi malú, celkom maličkú... takú malú, aby si našla miesto tu," ukázala Panna Mária rukou Josefe malú medzeru medzi svojím srdcom a Ježiškom, ktorého mala v náručí. "Ani netušíš, ako sa tu budeš mať dobre." Aj Ježiško ju povzbudil a zakýval jej svojou malou rúčkou: "Len sa o to pokús a potom to uvidíš!"
Josefa cítila veľkú lásku, ktorá k nej prichádzala a znovu prosila odpustenie za svoju nevďačnosť, ktorú si v hĺbke srdca uvedomovala. Vtedy sa jej Božia Matka opäť prihovorila: "Áno, je pravda, že si chvíľami skutočne nevďačná. Vieš prečo? Lebo myslíš viac na seba, než naňho. Nedbaj, ako ti je ťažko, ale dokazuj mu svoju lásku tým, že urobíš všetko, čo od teba žiada. Káže ti hovoriť, tak hovor. Káže ti mlčať, tak mlč. Káže ti milovať, tak miluj. On sa predsa o teba stará! Maj sa dobre, dcéra moja! Nezabudni na košieľku… Zohrej ho a daj mu duše!"
Aj sestra Mária Marta Chambonová detinsky milovala Ježiška a je veľmi ťažké opísať jej hlbokú lásku k nemu a tiež jej neochvejnú dôveru. Hoci bola sestra Mária Marta celkom obyčajná a jednoduchá, jej duša bola krištáľ, v ktorej sa mohla odrážať čistota a prostota svätého detstva. Mala takú dôveru k Spasiteľovi, že sa k nemu blížila ako dieťa k láskavému otcovi. Neraz, keď bola unavená, alebo nemala čas, prosila Ježiška, aby jej pomohol.
Raz sa cítila veľmi zle, a preto meškala s prácou. Rozmýšľala, či má požiadať o pomoc: "Dobrý Pane, vidíš, ako som na tom, čo mám robiť?" Vtom sa pri nej objavilo žiariace dieťa, asi vo veku šesť - sedem rokov. "Ak chceš, pomôžem ti," ponúklo sa.
Marta súhlasila. "Spolieham sa na teba," odvetila a vtedy jej dieťa povedalo, že je priateľom pokoja a nepriateľ zármutku a dodalo, že chce, aby boli stále spolu.
S Ježiškom a pred jeho Božským zrakom bolo rýchlo všetko hotové. Stôl bol uprataný, nádoby umyté, chór aj refektár pozametaný, desiata pre chovanice pripravená, a sestra Mária Marta sa mohla o druhej hodine oddať pobožnosti. Ježiško pri nej zostal do tretej hodiny, potom zmizol, ale zanechal ju v nebeskej radosti. Našla ho opäť až o piatej hodine, keď prišla na chór.
Niekedy sa jej s neslýchanou dobrotou sám ponúkol k práci: "Povedz, a ja urobím, čo budeš chcieť." A Marta neváhala, hneď mu zadala robotu prípravy v refektári a Ježiško pripravoval stôl. Popritom jej hovoril: "Chcem, aby si všetko konala pre mňa. Nepros nikoho, aby ti pomáhal pri práci, spravím to sám." A potom sa Ten, ktorému slúžia anjeli, postavil k drezu.
Určite aj nás teraz napadne, čo napadlo vtedy sestru Martu - ako by reagovali iní, keby uvidela Ježiška umývať taniere, ktorá ona oplachuje? Preto starostlivo zatvárala dvere, aby sa nikto nedozvedel, čo sa na onom požehnanom mieste deje.
Počas tejto a iných podobných prác prebiehal medzi Ježiškom a Martou rozhovor.
"My dvaja predstavujeme sväté detstvo, dve malé deti."
"Môj Ježiško, ako ťa mám rada," odpovedala a to ho tešilo. "Keď mi to budeš hovoriť, aj keď ma nevidíš, budem ešte radšej, ja ťa vždy počujem."
Keď potom odchádzal, nežne sa pýtal: "Nevesta moja, si so mnou spokojná? Pomáham ti dosť?"
Stávalo sa, že keď Marta išla do záhrady, jednoducho povedala: "Ježiško, poď so mnou pracovať, nemôžem zostať s tebou na chóre." Ale stávalo sa aj to, že ju sám už od rána upozorňoval: "Už je čas, ponáhľaj sa!" A utekala do záhrady s dvomi košmi. Ježiško išiel s ňou a pomáhal jej zbierať. Veľmi rýchlo mali koše naplnené slivkami. Sestra Mária Marta ich nemohla zdvihnúť: "Môj Majster, sama ich neodnesiem, ale keby si mi pomohol, išlo by to." A takto kráčali domov, nesúc spoločne to ťažké bremeno.
Neostalo však len pri tejto pomoci. Ježiškovou prítomnosťou boli prežiarené zvlášť niektoré ročné duchovné cvičenia sestry Marty.
V roku 1878 jej hovoril: "Pri spytovaní musíš pozorovať, čo v tvojom správaní nebolo podľa mňa," Božské Dieťa ukázalo na svoje Srdce a vysvetlilo svojej služobnici, ako v tom Srdiečku boli uzavreté všetky vedomosti, jeho utrpenie a všetky milosti, ktoré jej až dosiaľ udelil. A pokračoval: "Aby človek veril všetkým týmto veciam, musí byť prostý ako dieťa, ktoré verí všetkému, čo sa mu povie a nerozdumuje o tom s ľudskou múdrosťou. Dôveruje rodičom, pretože vie, že ho milujú a že mu všetko odpustia. Prajem si, aby si nemárnila čas pri duchovných cvičeniach skúmaním svojich chýb, ale aby si ho použila k rozjímaniu o mne."
Ako mnohých svätých, ani sestru Martu neobišla duchovná samota. V posledný deň tejto samoty v roku 1885 bol Ježiško k nej ešte láskavejší: "Keď ma ty neopustíš, ja ťa neopustím nikdy." A povedal jej, že aj k svätému prijímaniu má chodiť ako malé dieťa k stolu otca: "Keď si hladná, príď sa nasýtiť; ale na to je potrebné, aby si bola ako malé dieťa. Detská duša je nevinná, prostá, dôverčivá a bez hnevu. Ak je duša v tomto stave detstva, môže prísť ku mne hneď bez prekážky."
Marta počas sviatkov zvyčajne dostala nejakú zvláštnu milosť. "Tu som," hovoril Ježiško, "dnes je sviatok, prichádzam ťa teda, snúbenica moja, potešiť. Uč sa odo mňa, že človek musí byť ako dieťa, aby sa mi podobal. Pozri, udeľujem ti túto milosť... Uznávaj Božie dary, buď si však tiež stále vedomá svojej úbohosti."
Na Božie narodenie okúsila sestra Mária Marta viac radosti než počas iných sviatkov. Ježiško sa jej zjavoval v novej a novšej kráse, takže ani nespozorovala, ako ubiehajú hodiny. Oddala sa radostiam tej kontemplácie, nemala zmysel pre nič iné, iba pre Božské Novorodeniatko, takže na druhý deň ráno kľačala v chóre tak, ako si večer kľakla.
Počas jedných Vianoc uvidela, ako anjelské chóry a zástupy svätých obklopujú jasličky a počula tieto slová: "Dcéra moja, aby si sa mohla zo mňa radovať, musíš byť ako títo tu, to znamená, musíš sa povznášať nad zemou, aby tvoje myšlienky a city boli stále pri mne."
Počas inej svätej noci jej Najsvätejšia Panna priniesla Ježiška a vravela: "Dcéra moja, dám ti ho, ale musíš byť malá ako on. Malé deti chcú byť s malými deťmi." A Ježiško ju svojimi slovami: "Keby bolo na svete len jedno srdce ako je tvoje, a keby všetky ostatné boli nevďačné, neľutoval by som, že som zostúpil na túto zem," uviedol do neuveriteľného blaha a sladkosti.
Masima - Verím a Dôverujem
